Lipovce
Lipovce | |||
obec | |||
Štát | |||
---|---|---|---|
Kraj | Prešovský kraj | ||
Okres | Prešov | ||
Región | Šariš | ||
Nadmorská výška | 587 m n. m. | ||
Súradnice | 49°03′22″S 20°57′09″V | ||
Rozloha | 22,37 km² (2 237 ha) [1] | ||
Obyvateľstvo | 522 (31. 12. 2019) [2] | ||
Hustota | 23,33 obyv./km² | ||
Prvá pís. zmienka | 1320 | ||
Starosta | Ján Šatník[3] (SaS) | ||
PSČ | 082 36 | ||
ŠÚJ | 524786 | ||
EČV | PO | ||
Tel. predvoľba | +421-51 | ||
E-mailová adresa | [email protected] | ||
Telefón | 051/758 17 84 | ||
Poloha obce na Slovensku
| |||
Poloha obce v rámci Prešovského kraja
| |||
Wikimedia Commons: Lipovce | |||
Webová stránka: lipovce.eu | |||
Freemap.sk: mapa | |||
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |||
Charakteristika
Obec Lipovce leží v Lipoveckom údolí na rozhraní dvoch pohorí - Braniska a Bachurne. Vysoké prírodné hodnoty potvrdzuje aj chránená prírodná oblasť Salvatorské lúky s plniarňou stolovej minerálnej vody Salvator. Obec je vzdialená 30 km od Prešova a má viac než 500 obyvateľov. Nadmorská výška v strede obce je 585 m. Známa je aj tým, že v jej katastri leží chránené územie európskeho významu Kamenná baba, ktorého rozloha je asi 340 hektárov. [4]
Vznik obce Lipovce sa predpokladá už v 13. stor. V histórii sa však po prvýkrát spomína až v roku 1320 pod názvom Lypouch v súvislosti s rozdelením dedičných majetkov šľachtica Mikuláša zo Svinej. Majetkovou súčasťou tohto panstva zostala nepretržite aj v 14.-16. stor., až na krátke obdobie okolo roku 1427, keď patrila Detrichovi z Brezovice. Obec v roku 1600 pozostávala z 25 obývaných poddanských domov, majerských budov, mlyna, pivovaru, kostola, fary a školy. Koncom 16. stor. boli Lipovce stredne veľkou dedinou s takmer výlučne poddanským obyvateľstvom. Názvy obce: 1320 Lypouch, 1773 Lipowecz, 1786 Lipowce.
Poloha obce je v doline potoka Lipovec, ktorý je prirodzenou hranicou Šarišskej vrchoviny a Braniska. Obec sa radí medzi typické podhorské obce so zameraním na poľnohospodárstvo, so zvýšeným chovom dobytka a ťažbou dreva. Popri poľnohospodárstve sa tu vyrábali šindle, laty, odkvapové rúry a pálilo sa drevené uhlie. Povozníctvo vo väčšej miere slúžilo na odvoz dreva a minerálnej vody Salvator. V obci sa nachádza ZŠ, ktorá slúži obciam Lipovce, Šindliar a Lačnov, a pôvodne gotický katolícky kostol, ktorý bol v roku 1663 prestavaný na renesančný. V roku 1882 bola k nemu pristavaná svätyňa. V obci je zriadená pamätná izba venovaná ThDr. Jánovi Andraščíkovi, ktorý svojou literárnou činnosťou a širokým záberom na poli hospodárskeho, sociálneho, kultúrneho a národného povznesenia pospolitého ľudu si právom zaslúži, aby jeho svetlá pamiatka bola i v jeho rodisku oživená.
Pamätná izba nezabúda ani na prírodné zvláštnosti, ktorými obec Lipovce vo svojom okolí oplýva. Najvýznamnejšie sú Prírodná rezervácia Kamenná baba a svetoznámy prameň minerálnej vody Salvator. S krásou bizarných útvarov skál rezervácie rovnako súperí i vegetácia s množstvom vzácnych druhov zákonom chránených rastlín.
Kultúra a zaujímavosti
Lačnov
Prvá písomná zmienka o osade je z roku 1389. Až do roku 1991 bol Lačnov samostatnou obcou. Odvtedy bol po miestnom referende pričlenený k obci Lipovce. Časť chotára osady siaha do národnej prírodnej rezervácie Kamenná baba. Známy je aj Lačnovský kaňon (745 m nad morom). V chotári osady ležia horské vrcholy Buče (1006 m nad morom), Magura(1064 m nad morom) a Bachureň(1081 m nad morom). V roku 1996 bol Lačnov zapísaný do zoznamu pamiatkových zón Slovenskej republiky s 5 národnými kultúrnymi pamiatkami. Jednou z nich je aj miestny kostol. Národná kultúrna pamiatka, Chrám svätého Michala archanjela bol vysvätený v roku 1907. Celá oblasť je rajom pre milovníkov prírody, turistiky a športu.
Štátna prírodná rezervácia Kamenná baba
je jedinečný vápencovo-dolomitový kaňon Lačnovského potoka v pohorí Branisko pri Lipovciach. Dominujú mu skalné útvary: Mojžišov stĺp, Kamenná baba, Komín a Vrátnica. Ide o veľmi pôsobivú krajinu so vzácnou kvetenou. [5]
Salvátorské lúky
sú štátnou prírodnou rezerváciou, ktorú tvorí pásmo mokrých lúk a krovín v okolí minerálnych prameňov Salvátor v Lipovciach. Na tomto mieste sa hojne vyskytuje najmä jazyčník sibírsky. [5]
Lipovský hrad
Začiatkom 13. stor. postavili v chotári obce kráľovský hrad. Lipovský hrad bol zbúraný koncom kuruckých vojen (1591). O Lipovskom hrade napísal v roku 1969 povesť - Nerovná láska na Lipovskom hrade - spisovateľ Ján Domasta.
Hudba
- Folklórna skupina Bučianka
Osobnosti obce
- Ján Andraščík (* 1799 – † 1853), spisovateľ a národný buditeľ
Referencie
- Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2020-03-12, [cit. 2020-03-15]. Dostupné online.
- Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
- http://www.saris.eu.sk/lipovce/sk/turizmus.html
- Informátor okres Prešov, vydanie prvé, rok 1987, vydala Okresná správa cestovného ruchu, Prešov. str. 19