Záhradné

Kráľ Ladislav IV. v roku 1285 daroval kláštoru augustiniánov vo Veľkom Šariši dedinu Sedikart, o ktorú kráľa požiadal prior kláštora. Donácia sa vzťahovala na celú dedinu v rozsahu chotára, v akom ho neskôr vlastnil zeman Scego a iní zemania. Z obsahu darovacej listiny je zrejmé, že Sedikart jestvoval niekoľko desaťročí pred r. 1285. V písomnostiach z 13. – 16. storočia sa vyskytuje pod maďarským názvom Scegekerthe, Zedekrethe v zmysle Scegova záhrada. Maďarský názov prevzalo okolité slovenské obyvateľstvo a utvorilo nárečový tvar Šedzikart. Maďarský názov typologický patrí k názvom zemianskych dedín, pričom dosvedčuje, že prvým zemianskym vlastníkom tunajšieho majetku a dediny bol bližšie neznámy zeman Scego. Uvedené poznatky vedú k predpokladu, že táto dediny vznikla okolo polovice 13. storočia ako zemianska osada.

Po krátkom, asi 20 až 40 ročnom období, keď patrila zemanom a kráľovi, ju v roku 1285 nadobudli mnísi z veľkošarišského kláštora. Im patrila až do začiatku reformácie, do 30. rokov 16. storočia. Odvtedy do konca storočia patrila šľachticom Vernerovcom, Tordaiovcom, Orleovcom, Loniarovcom. Koncom 19. storočia fungovala v obci tehelňa, mlyn, liehovar a kameňolom. Obyvatelia sa zaoberali tradičným poľnohospodárstvom a ovocinárstvom. Pravdepodobne v tretej štvrtine 13. storočia, keď Sedikart patril zemanom, z ich iniciatívy tu postavili kostol zasvätený sv. Štefanovi, prvému mučeníkovi. V 30. rokoch 14. storočia v ňom pôsobil farár Šebastián. Sedikart bol sídlom farnosti aj v nasledujúcich storočiach.

Pri Ternianke bol mlyn, o ktorom je správa až z roku 1543. Tunajšie sedliacke domácnosti (okrem richtárovej) boli v roku 1427 zdanené daňou kráľovi od 39 port, takže Sedikart bol veľkou dedinou, najväčšou v okolí. Neskôr sa časť sedliakov odsťahovala, iní stratili užívané pozemky a upadli medzi želiarov. V rokoch 1543, 1567 a 1588 sedliakov (okrem richtára) zdanili od 19, 9, resp. 9 port, pričom v roku 1567 hospodárilo 23 domácností. V týchto rokoch tu bolo 12, 10 a 8 želiarskych domácností. Dedina v roku 1600 pozostávalo z 32 obývaných poddanských domov, mlyna, kostola, fary a školy. Aj po úbytku sedliakov a obývaných domov bol Sedikart koncom 16. storočia veľkou dedinou. Okrem osadenstva fary tu bývalo len poddanské obyvateľstvo. V roku 1878 bol postavený liehovar veľkostatkárov.

Pôvodne obec patrila k okresu Bardejov a k notáriu v Terni. Od roku 1910 patrí do okresu Prešov. V roku 1916 bola dostavaná terajšia škola. V roku 1925 bol založený dobrovoľný hasičský zbor. V októbri 1942 navštívil obec slovenský umelec a akademický maliar Ľudovít Fulla. Z tohto obdobia je známy obraz „Mamka zo Sedikarta“. Počas druhej svetovej vojny bola obec bombardovaná nemeckými lietadlami. V roku 1950 bola slávnostne otvorená pravidelná autobusová doprava medzi Prešovom a obcou Záhradné.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Záhradné