DAV
DAV (iniciály krstných mien členov - Daniel Okáli, Andrej Sirácky a Vladimír Clementis) bol slovenský ľavicový časopis, vychádzajúci v rokoch 1924 – 1937 (s prestávkou v období 1927 – 1928) a tvorila ho skupina ľavicových intelektuálov, označovaných podľa časopisu ako davisti. DAV sa zaoberal otázkami umenia, filozofie, literatúry, kritiky, politiky atď.[1]
Tematická orientácia časopisu
Zo socialistických a komunistických pozícií sa „historickomaterialisticky“ venoval kultúre a umeniu, otázkam „pokrokových tradícií“ v umení, problematike „triedneho boja“, proletárskeho internacionalizmu a riešeniu národnostnej otázky z „marxisticko-leninských pozícií“, ZSSR, antifašizmu, boju KSČ s „domácou a zahraničnou reakciou“ a podobným agendám. Uverejňoval aj viac či menej tendenčnú ľavicovú beletristickú a básnickú tvorbu a umeleckú kritiku. Okruh najužšieho jadra autorov časopisu sám seba označoval za davistov. V období vrcholiaceho stalinizmu, začiatkom 50-ych rokov (pred úmrtím J. V. Stalina) sa KSČ od časopisu kriticky dištancovala ako od „hniezda buržoázneho nacionalizmu“ a jeho autorov perzekuovala, od prvej polovice 60-ych rokov časopis i autori boli politicky rehabilitovaní.[2]
Prispievatelia DAV-u
- Daniel Okáli
- Andrej Sirácky
- Vladimír Clementis
- Ján Poničan
- Peter Jilemnický
- Ladislav Novomeský
- Ladislav Szántó
- Eduard Urx
- Jozef Tomášik-Dumín
- Josef Winternitz
- Tilzkovský
- Bakoš
- Klimanová
- Jarko Elen
- Jozef Zindra
- Gustáv Husák
- Alexander Matuška
- Michal Chorváth
- Jozef Rybák
- Andrej Bagar
- Marie Majerová
- Zdeněk Nejedlý
- Julius Fučík
- Ivan Olbracht
- Ivan Sekanina
- Ilia Erenburg
Referencie
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- ŠÚTOVEC, Milan. Politické Slovensko : encyklopedická príručka : aktéri, dokumenty, inštitúcie, politické strany, udalosti. 1. slov. vyd. Bratislava : SLOVART, 2019. 487 s. ISBN 978-80-556-3894-2. S. 75.