Turnianska župa

Turnianska župa resp. Turnianska stolica resp. Turniansky komitát (namiesto slova Turnianska/-y môže byť staršie slovo Torňanská/-ý alebo Tornianska/-y alebo Turňanská/-ý alebo Turnanská/-ý; iný názov: Turňa, staršie Torňa, Turna; lat. Comitatus Tornaensis alebo Torna, maď. Torna vármegye alebo Torna, nem. Komitat Tornau/Tornauer Gespanschaft alebo Tornau) bola župa resp. stolica resp. komitát v Uhorsku.

Turniansky hrad

Charakteristika

Turnianska župa ležala v juhovýchodnej časti dnešného Slovenska a severovýchodnej časti dnešného Maďarska. Turnianska župa bola jednou z najmenších v Uhorsku. V súčasnosti je to len názov príslušného regiónu.

Dejiny

Turňa bola jedným z prvých komitátov v Uhorsku, ale postupne sa zredukovala na malé územie okolo rovnomennej rieky Turňa. Pravdepodobne jej súčasťou v počiatkoch Uhorska boli aj časti Boršodskej, Spišskej a Gemerskej stolice. Najneskôr v 12. storočí však už všetky tvorili samostatné kráľovské komitáty.[1]

V r. 1882 sa Turnianska župa spojila s Abovskou župou a vznikla Abovsko-Turnianska župa. Rozloha župy v r. 1806 bola 594 km².

Delila sa na dva slúžnovské okresy[1]:

  • horný (Processus primus), prevažne na Slovensku
  • dolný (Processus superior), prevažne v Maďarsku

V súčasnosti je územie slovenskej časti bývalej Turnianskej župy súčasťou okresov Rožňava a Košice-okolie v Košickom kraji, maďarská časť je súčasťou župy Borsod-Abaúj-Zemplén,(slovensky:Boršód-Abov-Zemplín).

Centrum

Centrom Turnianskej župy bol Turniansky hrad, neskôr sa jej centrum presunulo do mesta Turňa nad Bodvou.[1]

Zaujímavosti

Turniansky hrad (zrúcanina, 375 m n. m.), na krasovom vrchu, vybiehajúcom zo Zádielskej planiny na juh ponad Turniansku kotlinu. Hrad sa nachádza nad obcou Turňa nad Bodvou, 5 km od hranice s Maďarskom. Vznikol asi v 13. storočí po tatárskych vpádoch, rodine Tornayovcov patril do r. 1406.

Po vymretí rodu Tornayovcov, hrad krátko vlastnil Štefan Šafár z Branča (1409), od ktorého hrad získali Bebekovci. Okolo r. 1448 ho obsadili Jiskrove vojská.

Imrich Zápoľský kúpil hrad v r. 1476, jeho rodina vlastnila hrad až do r. 1531. V r. 1540 – 50 bol hrad rekonštruovaný ako súčasť protitureckej obrany (vtedy pohraničný hrad na hraniciach s Osmanskou ríšou). R. 1652 obsadený Turkami.

Počas stavovského povstania, vedeného Imrichom Tökölim ho dal generál Schultz r. 1685 zbúrať. V súčasnosti sú snahy na jeho obnovu. Dodnes sa zachovali len múry jednotlivých objektov a nohavicová strieľňa.

Národnosti

Obyvateľstvo Turnianskej stolice bolo prevažne maďarské, Slováci žili r. 1773 v Bódvaszilaši, Dvorníkoch, Hačave, Szine, Szögligete, Turni nad Bodvou, Turnianskom sv. Andrejovi a Žarnove.[1] Aj v súčasnosti je toto územie prevažne maďarského rázu.

Referencie
  1. ŽUDEL, Juraj. Stolice na Slovensku. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1984. 200 s. S. 151–154.

Pozri aj


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.