Šabakov kameň
Šabakov kameň je artefakt egyptských dejín, ktorý vznikol počas panovania 25. dynastie. Ide o kus kameňa vysoký výšku 66 a široký 137 cm. Na príkaz kráľa Šabaky bol naň opísaný zostatok starého papyrusu, ktorý bol počas jeho vlády nájdený pri obhliadke chrámu boha Ptaha v Memfise.
Napriek faraónovej snahe o zachovanie informácii došlo v neskoršej dobe k znehodnoteniu zápisu na kameni, ktorý bol používaný ako mlynský kameň. Do jeho stredu bola urobená diera a používanie pri mletí viedlo k poškodeniu aj ďalších okolitých hieroglyfov. Šabakov kameň však stále obsahuje cenné informácie o kultúre a náboženských predstavách starovekých Egypťanov. Jeho význam je o to väčší, že sa na ňom stretávame so záznamom memfidskej teológie, ktorá stavia do centra egyptského panteónu boha Ptaha, nie bohov Ré ani Amona.