McDonnell Douglas F-15 Eagle

F-15 Eagle je americké dvojmotorové stíhacie lietadlo, vyvinuté spoločnosťou McDonnell Douglas a neskôr vyrábané firmou Boeing. Primárne ho zostrojili na vybojovanie vzdušnej nadvlády, no v prípade potreby môže ničiť aj pozemné ciele. Prvé stroje F-15 boli zaradené do amerického letectva v roku 1976 a v prvej dekáde 21. storočia ich mali nahradiť stíhačky 5. generácie F-22 Raptor.[1] Vzhľadom na to, že lietadlá Raptor sa nevyrobili v požadovanom množstve, stíhačky F-15 definitívne nahradia až stroje F-35.[2]

F-15 Eagle

F-15C v službách USAF počas hliadkového letu
Typstíhač na vybojovanie nadvlády vo vzduchu
VýrobcaMcDonnell Douglas
Boeing Defense, Space & Security
Prvý let27. júla 1972
Zavedený9. januára 1976
Charakterv službe
Hlavný používateľUnited States Air Force
Japonské vzdušné sily sebaobrany
Kráľovské saudské vzdušné sily
Izraelské vzdušné sily
VyrobenýchF-15A/B/C/D/J/DJ: 1 198
Cena za kusF-15A/B: 27,9 milióna amerických dolárov (1998)
F-15C/D: 29,9 milióna amerických dolárov (1998)
VariantyMcDonnell Douglas F-15E Strike Eagle
McDonnell Douglas F-15 STOL/MTD
Boeing F-15SE Silent Eagle
Mitsubishi F-15J
 Portál letectvo

Vznik a vývoj
Prvý prototyp F-15A

Potom, čo americké letectvo utrpelo vo vietnamskej vojne veľké straty bojových lietadiel pri súbojoch s vietnamskými stíhačkami, dospelo k záveru, že budú potrebovať modernejšie a obratnejšie lietadlo na vybojovanie nadvlády vo vzduchu. V októbri 1965 boli dokončené oficiálne požiadavky na novú stíhačku, ktoré boli ešte v tom istom roku zaslané 13 leteckým spoločnostiam. Z ôsmych spoločností, ktoré predložili svoje návrhy, boli vybrané do ďalšieho kola štyri firmy:

  • General Dynamics,
  • Fairchild Republic,
  • North American Rockwell,
  • McDonnell Douglas.[3]

Konštrukcie, s ktorými prišli tieto firmy, mali niekoľko spoločných znakov: meniteľná geometria krídel, pomer ťahu k hmotnosti 0.75, maximálna rýchlosť Mach 2.7 a hmotnosť presahovala 27 000 kg .

K vývoju nového lietadla bol prizvaný aj pilot John Boyd, veterán z kórejskej a vietnamskej vojny, ktorý vypracoval „teóriu energie a manévrovateľnosti“. Tento koncept poukazoval na to, že kľúčovýmmi aspektami novej stíhačky musia byť vyšší výkon a väčšia obratnosť stroja. Boydov tím, nazývaný tiež „fighter mafia“, predložil začiatkom roka 1967 návrh lietadla, ktorý považovali za ideálny na vybojovanie nadvlády vo vzduchu.[4] Dizajn novej stíhačky mal mať pomer ťahu k hmotnosti takmer 1:1, rýchlosť bola zredukovaná na Mach 2.3, hmotnosť bola 18 000 kg a plošné zaťaženie krídla 390,6 kg /m². Dňa 23. decembra 1969 sa McDonnell Douglas stal víťazom s návrhom, pripomínajúcim F-14 s pevným krídlom.

Prvý let jednomiestnej verzie F-15A sa konal 27. júla 1972 a o rok na to vzlietla prvýkrát aj dvojmiestna verzia F-15B.

Z radov tímu „fighter mafia“ sa však ozývala kritika, že F-15 je príliš veľká, aby mohla byť nasadená do súbojov na krátku vzdialenosť, a že je príliš drahá na to, aby mohla byť obstaraná vo veľkých množstvách. To viedlo nakoniec k vzniku programu Lightweight Fighter (LWF), ktorý vyústil do vývoja F-16 pre americké letectvo a F/A-18, určeného pre americké námorníctvo.

V roku 1978 sa začala sériová výroba jednomiestnej verzie F-15C a dvojmiestnej F-15D. Ešte v tom istom roku absolvovali prvé sériovo vyrobené kusy oboch verzií svoj prvý let.[5]

Konštrukcia

Drak

F-15 je hornoplošník s dvojitými zvislými chvostovými plochami. Drak lietadla bol spočiatku celokovový, až v osemdesiatych rokoch doň začali pridávať titánové komponenty. Krídla sú deltovitého tvaru so šípovitosťou 45o a na odtokovej hrane majú umiestnené krídelká a jednoduché klapky.

Kokpit
Kokpit verzie F-15A

Kokpit je vybavený priehľadovým displejom (HUD), ktorý sa nachádza priamo v zornom poli pilota a zobrazuje mu najdôležitejšie informácie. Viditeľnosť na displeji je dobrá za akýchkoľvek svetelných podmienok, čo umožňuje pilotovi sledovať a zničiť nepriateľské lietadlo, bez toho aby sa musel pozrieť dolu na ostatné prístroje.

Najdôležitejšie ovládacie prvky sú umiestnené na plynovej a riadiacej páke, presne podľa konceptu HOTAS (Hands-On-Throttle-And-Stick). Pilot tak môže prepínať medzi zbraňovými systémami a priebežne voliť najvhodnejší režim radaru bez toho, aby musel dať ruky preč z plynovej alebo riadiacej páky.

Avionika

Lietadlá Eagle sú vybavené pulznými Dopplerovskými radarmi Raytheon AN/APG-63 či Raytheon AN/APG-70. Na prvé lietadlá F-15C/D bol inštalovaný radar APG-63, ktorý má dosah 160 km, dokáže naraz sledovať 14 cieľov a na 6 z nich súčasne útočiť. Neskôr vyrobené verzie F-15C/D dostali modernejší APG-70.[6] V roku 2016 podpísalo americké letectvo so spoločnosťou Boeing zmluvu, na základe ktorej získa 42 lietadiel F-15C/D nový palubný radar s aktívnym elektronickým skenovaním APG-63(V)3. Táto modernizácia by mala byť ukončená do začiatku roka 2019.[7]

Lietadlo je ďalej vybavené inerciálnym navigačným systémom, komunikačnými systémami v pásme UHF, taktickým navigačnýmm systémom (TACAN), pristávacím systémom ILS (Instrumental Landing System). Súprava ECM zahŕňa radarový výstražný systém, systém automatického odpaľovania klamných cieľov, elektronické rušiče, a systém pre identifikáciu priateľ-nepriateľ IFF (Identification Friend or Foe).

Motor
F-15C s podvesenými riadenými strelami

Vďaka výkonným motorom sa F-15 Eagle stal prvým lietadlom USAF, ktorého pomer ťahu k hmotnosti bol väčší ako 1. Motory F100-100 a F100-220 v kombinácii s malým plošným zaťažením poskytujú stíhačke slušnú akceleráciu a dobré manévrovacie schopnosti. Od motorov sa vyžadovali vysoké výkony, a preto museli byť pri ich konštrukcii použité nové materiály. Použitie nových technológií, ale aj využívanie plného potenciálu nových motorov pilotmi spôsobovalo spočiatku ich preťaženie a nadmerné opotrebovanie. Častokrát sa stávalo, že preťažený motor v lepšom prípade zhasol a v horšom explodoval. Týmto výpadkom konštruktéri zamedzili inštaláciou senzorov, snímajúcich tok vzduchu v motore, teplotu, či tlak v spaľovacej komore. V súčasnosti sú F100-PW-100 považované za vôbec jedny z najspoľahlivejších prúdových motorov.

Výzbroj

F-15 môže byť vybavená kombináciou protiletadlových rakiet - strelami krátkeho doletu AIM-9L/M Sidewinder alebo strelami stredného doletu AIM-7F/M Sparrow a novšími AIM-120 AMRAAM. Pri útokoch na pozemné ciele môže okrem tzv. "hlúpych bômb" použiť laserom navádzané GBU-10 alebo bomby s GPS navádzaním GBU-31.

Operačné nasadenie
F-15C odpaľuje riadenú strelu AIM-7 Sparrow

Izraelské útoky na palestínske frakcie v Libanone

V rokoch 1979–81 zostrelili izraelské F-15A trinásť sýrskych MiG-21 a dva MiG-25. Sýria tvrdí, že prišla o 13 lietadiel a zostrelila 5 stíhačiek F-15.[8]

Operácia Opera

Dňa 7. júna 1981 izraelské F-15A/B doprevádzali stíhačky F-16, ktoré bombardovali irackú jadrovú elektráreň Osirak v Bagdade.

Libanonská vojna

V roku 1982 počas operácie Mier pre Galileu izraelské lietadlá F-15 zostrelili 23 Mig-21, 17 Mig-23 a 1 vrtuľník Aérospatiale SA.342L Gazelle. Sýrske záznamy uvádzajú osem zostrelených F-15.

Operácia Drevená noha
F-15 Eagle v službách Kráľovských saudskoarabských vzdušných síl sa pripravuje na tankovanie paliva počas letu

Prvé bombardovanie lietadlami F-15 sa uskutočnilo 1. októbra 1985 v Tunisku. Na veliteľstvo Organizácie za oslobodenie Palestíny zhodilo šesť izraelských F-15D navádzané bomby GBU-15 a dve F-15C ukončili misiu použitím nenavádzaných bômb Mk-82.

Narušenie teritoriálnych vôd Saudskej Arábie

Saudskoarabské F-15C zostrelili 5. júna 1984 dve iránske stíhačky F-4 Phantom II potom, čo narušili ich teritoriálne vody.[9]

Vojna v Perzskom zálive

V roku 1991 počas operácie Púštna búrka zaznamenali americké F-15C 34 zostrelov(5x MiG-29, 2x MiG-25, 8x MiG-23, 2x MiG-21, 2x Su-25, 4x Su-22, 1x Su-7, 6x Mirage F1, 1x Il-76, 1x Pilatus PC-9, 2x vrtulníky Mi-8).[10]

Saudskoarabské F-15 zostrelili dve iracké Dassault Mirage F1.

Vojna v Kosove

V roku 1999 americké F-15C zostrelili 4 juhoslovanské MiGy-29 použitím rakiet AIM-120 AMRAAM.

Varianty
Americká F-15C na leteckých dňoch SIAF 2015
Japonské F-15DJ a F-15J

F-15A

Jednomiestna stíhačka na vybojovanie nadvlády vo vzduchu, v roku 1972 – 1979 sa vyrobilo 384 kusov.

F-15B

Dvojmiestna cvičná verzia, v roku 1972 – 1979 sa vyrobilo 61 kusov.

F-15C

Vylepšená jednomiestna stíhačka na vybojovanie nadvlády vo vzduchu, v roku 1979 – 1985 sa vyrobilo 483 kusov.

F-15D

Dvojmiestna cvičná verzia, v roku 1979 – 1985 sa vyrobilo 92 kusov.

F-15J

Jednomiestna stíhačka na vybojovanie nadvlády vo vzduchu, vyrobená pre Japonsko. V roku 1981 – 1997 sa vyrobilo 141 kusov.

F-15DJ

Dvojmiestna cvičná verzia pre Japonsko, v roku 1981 – 1997 sa vyrobilo 37 kusov.

F-15X/EX

Najmodernejšia verzia (v jednomiestnom a dvojmiestnom prevedení), ktorú si chce objednať americké letectvo v počte 8 kusov. Pôjde o derivát existujúceho F-15QA, ktorý si objednali vzdušné sily Kataru. F-15X/EX budú vybavené sklený kokpitom, nízkoprofilovým head-up displejom, prilbou s priehľadovým displejom JHMCS II, AESA radiolokátorom APG-82, moderným misijným počítačom, pokročilým systémom elektronického boja, novými rádiovými a satelitnými komunikačnými systémami, ako aj podvesným kontajnerom s infračerveným senzorom (IRST) Legion. Požadovaných osem F-15EX bude stáť 1,1 mld. amerických dolárov a ich dodávky by mali začať vo fiškálnom roku 2022.[11]

Používatelia
F-15I Ra'am izraelských vzdušných síl

Izrael

Izraelské vzdušné sily k roku 2015 disponovali 42 strojmi F-15A/C, 16 strojmi F-15B/D a 25 strojmi F-15I.

Japonsko

Japonské vzdušné sily sebaobrany k roku 2015 disponovali 154 lietadlami F-15J.

Saudská Arábia

Kráľovské saudské vzdušné sily k roku 2015 disponovalo 70 lietadlami F-15C.

Spojené štáty

United States Air Force v roku 2015 disponovali 159 strojmi F-15C.
United States Navy

Špecifikácie (F-15C)
Kanón M61 Vulcan na F-15

Technické údaje
  • Posádka: 1 pilot
  • Dĺžka: 19,43 m
  • Rozpätie: 13,05 m
  • Výška: 5,63 m
  • Nosná plocha : 56,50 m²
  • Hmotnosť (prázdny): 12 700 kg
  • Vzletová hmotnosť: 20 200 kg
  • Maximálna vzletová hmotnosť: 30 845 kg
  • Pohonná jednotka: 2 × dvojprúdový motor Pratt & Whitney F100-PW-2 s prídavným spaľovaním
    • Suchý ťah: 2 × 64,9 kN
    • Ťah s forsážou: 2 × 105,7 kN (F100-220)

Výkony
  • Maximálna rýchlosť: 1 450 km/h na úrovni mora
    2 665 km/h vo vysokej letovej hladine(Mach 2,5)
  • Bojový dolet: 1 970 km
  • Preletový dolet: 5 550 km s 3 prídavnými palivovými nádržami
  • Dostup: 20 000 m
  • Stúpavost: 260 m/s
  • Plošné zaťaženie: 358 kg/m²
  • Ťah/Hmotnosť: 1,07 (F100-220)
  • Preťaženie: 9 g

Výzbroj
  • 1 kanón M61A1 Vulcan kalibru 20 mm so zásobou 940 nábojov
  • 11 externých závesníkov s nosnosťou do 7 300 kg

Referencie
  1. F-22A Raptor Advanced Tactical Fighter, United States of America
  2. New report claims F-35 outclassed by 40 year-old F-16, government disagrees
  3. F-15 Eagle Tactical Fighter
  4. The John Boyd you didn’t read about
  5. McDonnell Douglas F-15 Eagle
  6. AN/APG-70 Radar System
  7. Boeing wins half-billion-dollar order to upgrade radar on Air Force F-15C/D and F-15E combat jets
  8. IAF Aircraft Inventory: McDonnell Douglas F-15 Eagle
  9. The Gulf: Pushing the Saudis Too Far
  10. Coalition Air-to-Air Victories in Desert Storm
  11. Rozpočet USAF na rok 2020 trochu prekvapil

Pozri aj
Portál letectvo
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.