Suchoj Su-57

Radar typu AESA určený pre Suchoj T-50 predstavený na aerosalóne MAKS 2009

AESA radar v nábehovej hrane krídla predstavený na aerosalóne MAKS 2009

Optoelektronický systém pre Suchoj T-50 predstavený na aerosalóne MAKS 2009

Suchoj T-50 je vybavený unikátnou radarovou sústavou Š121, ktorá sa skladá z hlavného palubného rádiolokátora a 4 menších rádiolokátorov, umiestnených po bokoch v prednej časti trupu a v nábehových hranách krídel.

Základ tohto systému tvorí výkonný rádiolokátor NIIP Tichomirov N050 s nepohyblivou plošnou fázovou anténou a elektronickým snímaním (AESA), ktorý pozostáva z 1526 samostatných prijímacích a vysielacích modulov, pracujúcich v frekvenčnom pásme X (8 – 12 GHz). Dokáže sledovať až 32 vzdušných cieľov naraz (poprípade 4 pozemné ciele) a útočiť na 8 z nich. Zorný uhol tohto rádiolokátora je 240 stupňov. Po prvý raz ho predstavili na leteckom dni MAKS v roku 2009. Ide o druhý ruský palubný rádiolokátor typu AESA (prvý bol rádiolokátor Žuk-AE od spoločnosti Fazotron, vyvíjaný pre MiG-35).[6]

Okrem hlavného radara, je stroj vybavený ďalšími 4 radarmi. Dva malé radary, umiestnené v prednej časti trupu, slúžia na sledovanie situácie po bokoch lietadla a zásadným spôsobom rozširujú zorný uhol celej radarovej sústavy. Tak isto, ako hlavný rádiolokátor, sú aj tieto určené na frekvenčné pásmo X. Ďalšie dva radary sú umiestnené v nábehových hranách krídel. Pracujú vo frekvenčnom pásme L (1 – 2 GHz) a slúžia na detekciu lietadiel typu stealth (s nízkou pravdepodobnosťou odhalenia).

Pôvodne sa rátalo ešte s jedným rádiolokátorom na zadnú polosféru, ale od tohto riešenia sa upustilo. Hlavná príčina boli pravdepodobne problémy s celkovou integráciou a zvýšené náklady.[7]

Okrem rádiolokačných snímačov bude lietadlo vybavené optoelektronickým systémom UOMZ OLS-50M, ktorý obsahuje laserové, optické a infračervené zariadenia.

O pohon prototypov a predsériových lietadiel sa starajú dva nové motory 5. generácie Saturn-Ľuľka AL-41F1 (Izdelije 117) s meniteľným vektorom ťahu, umožňujúce let nadzvukovou rýchlosťou bez prídavného spaľovania (tzv. supercruise). Každý motor dokáže vyvinúť najvyšší ťah až 147kN.

Vzhľadom na to, že v čase letu prvého prototypu (T-50-1) ešte neboli tieto pohonné jednotky k dispozícií, boli do tohto lietadla nainštalované motory AL-41F1A (Izdelije 117S) s ťahom 142kN. Tieto motory sú pôvodne určené pre lietadlá Su-35S (známe tiež ako Su-35BM), čo sú modernizované Su-35 s meniteľným vektorom ťahu. Motor AL-41F1A je odvodený zo staršieho motora AL-31F, ktorý poháňa Su-27.

Pre sériové stroje sa vyvíja nový typ pohonnej jednotky (Izdelije 30) s maximálnym ťahom odhadovaným na 157kN až 176kN. Pozemné testy tohto motora boli zahájené v roku 2017. Prvý let lietadla Suchoj T-50 vybaveného týmito pohonnými jednotkami by mal prebehnúť začiatkom roku 2018, pričom let s jednou nainštalovanou pohonnou jednotkou tohto typu sa uskutočnil na konci roku 2017.

Výzbroj tohto lietadla bude tvorená širokou škálou navádzaných bômb a pokročilých taktických riadených striel, vývoj ktorých sa dokončí do roku 2014. Kanónová výzbroj bude tvoriť jeden alebo dva kanóny (pravdepodobne GŠ-301 kalibra 30 mm).

Protilietadlová výzbroj sa bude skladať z viacerých typov. Od rakiet na blízky manévrový vzdušný súboj až po strely s extrémne dlhým dosahom, ktoré sú prioritne určené na ničenie lietadiel typu AWACS. Raketou na krátke vzdialenosti a manévrový súboj bude RVV-MD, čo je najnovší variant známej rakety R-73, ktorá bude neskôr nahradená fundamentálne novou strelou K-MD. Na stredné vzdialenosti bude určený moderný derivát strely R-77. Raketou na veľké vzdialenosti bude pravdepodobne strela známa pod prototypovým označením Izdelije 810, ktorá je odvodená z rakety R-37, prípadne Novator KS-172 AAM-L, prezývaná aj "AWACS killer".

Protizemnú výzbroj budú tvoriť nové Ch-35UE, Ch-38ME a Ch-58UŠKE, ale aj rodina riadených rakiet Ch-31. Ch-35UE je taktická protilodná riadená strela s maximálnym dosahom 260 km, ktorá je určená na ničenie hladinových plavidiel. Strela Ch-58UŠKE je schopná ničiť elektronické ciele vzdialenosť až na 245 km. Ďalšie možnosti ponúkajú navádzané bomby typu KAB-1500, KAB-500, KAB-250 a UPAB-1500. Použitie leteckých variantov striel s plochou dráhou letu BrahMos a BrahMos II je sporné.

Prvý let lietadla s prototypovým označením T-50-1 sa uskutočnil 29. januára 2010 ráno v Komsomoľsku na Amure v kokpite so skúšobným pilotom Sergejom Bogdanom. Samotný let trval 47 minút.[8] Následne dostal prototyp kamuflážny náter, zložený z bielej farby na centrálnej časti trupu a radome, doplnený o odtiene sivej na ostatných častiach lietadla. Druhý let prototypu v trvaní 57 minút sa uskutočnil 12. februára 2010.[9] Tretí let prebehol nasledujúci deň. Potom bolo lietadlo prevezené do oblasti Žukovskij pri Moskve. Prvý let na novej základni sa uskutočnil 29. apríla 2010. Dĺžka letu bola 39 minút.

Druhý prototyp T-50 roluje na dráhe počas aerosalónu MAKS 2011

Druhý prototyp (T-50-2), ktorý bol už vybavený optoelektronickým systémom, vykonal svoj prvý skúšobný let 3. marca 2011. Rovnako ako aj pri prvom prototype sa let uskutočnil z leteckej základne v Komsomoľsku na Amure. Lietadlo pilotoval opäť Sergej Bogdan. Let trval 44 minút.[10]

Letové testy prvých dvoch prototypov prebiehali v roku 2011 veľmi intenzívne. 3. novembra 2011 sa uskutočnil v poradí stý let tohto lietadla.

Tretí prototyp zalietali 22. novembra 2011. Na rozdiel od prvých dvoch prototypov, ktorých hlavnou úlohou je testovanie fundamentálne novej leteckej konštrukcie, je tretí vybavený novou avionikou a radarovou sústavou Š121 s výkonným palubným rádiolokátorom, ktorý sa bude testovať v priebehu roka 2012. Ide o radar kategórie AESA (Active Electronically Scanned Array).[11]

Štvrtý prototyp vykonal svoj prvý skúšobný let 12. decembra 2012. Stroj opäť pilotoval Sergej Bogdan.

Piaty prototyp bol zalietaný 27. októbra 2013.

V máji 2014 boli vo Voroneži prvýkrát predvedené prototypy lietadla T-50 s podvesenými maketami raketovej výzbroje. Jednalo sa o prototyp T-50-3 s maketami rakiet R-73 a R-77 a T-50-4 s maketami R-77 a Ch-31, ktoré vykonali niekoľko bojových manévrov počas prvého dňa ruského leteckého cvičenia Aviadarts 2014. Pri ostrých skúškach raketovej výzbroje budú najprv testované už jestvujúce typy riadených striel a testy nových perspektívnych typov budú nasledovať až v ďalších etapách skúšok.

28. decembra 2014 bol Antonovom An-124 na leteckú základňu v oblasti Žukovskij pri Moskve prepravený prototyp označený ako T-50-6-2. Tento prototyp je určený špeciálne na pozemné skúšky.

15. septembra 2016 bolo zverejnené video z testovania 30mm kanónu 9A1-4071K (GSh-301) pre Suchoj T-50 PAK FA. [12]

18. decembra 2016 bol na letisku v ruskom meste Komsomoľsk na Amure predstavený ôsmy prototyp s označením T-50-8-2, na ktorom boli následne vykonané aj letové testy. [13]

20. januára 2017 bolo s T-50 PAK FA po prvý krát testované tankovanie paliva počas letu z lietajúceho tankeru Il-78. [14]

Dňa 24. apríla 2017 vzlietol ôsmy lietajúci prototyp T-50-9 a v polovici mája boli uverejnené fotografie lietadla počas letu s prídavnými palivovými nádržami.[15]

Dňa 7. augusta 2017 začali letové skúšky prototypu T-50-11, ktorý má rovnaký drak, akým budú disponovať lietadlá sériovej výroby.[16]

Dňa 5. decembra 2017 sa uskutočnil prvý let lietadla Su-57 s jedným nainštalovaným motorom Izdelije 30 určeným pre sériové stroje. Let trval 17 minút a prebehol v súlade s letovým zadaním. Stroj pilotoval Sergej Bogdan.[17]

V januári 2018 sa na jednom z prototypov stíhačiek Su-57 začali letové testy s výzbrojou novej generácie. Konkrétny typ výzbroje nebol špecifikovaný.[18]

K decembru 2020 uskutočnilo všetkých 10 prototypov celkovo 4200 skúšobných letov.[19]

Budúci používatelia

Rusko

• Vzdušno-kozmické sily Ruskej federácie: v rokoch 2018 a 2019 objednali 76 lietadiel, ktorých dodávky by mali byť zrealizované do konca roku 2028. Dodávka prvého lietadla sa uskutočnila 25. decembra 2020 - stíhačka bola odovzdaná 929. štátnemu letovému skúšobnému centru v Achtubinsku, kde bude prebiehať jej testovanie.[20]

• 10. jún 2014: Piaty prototyp bol po pristátí vážne poškodený požiarom motora. Pilot unikol nezranený.[21]
• 24. december 2019: Prvý sériový Suchoj Su-57 (palubné číslo "modrá 01") sa zrútil neďaleko mesta Komsomoľsk na Amure počas závodných skúšok asi 111 km od letiska Dzemgi. Predpokladá sa, že dôvodom nehody bolo zlyhanie riadiaceho systému. Pilot sa stihol katapultovať a nezranený pristál na zemi.[22][23]

• Čcheng-tu J-20
• Lockheed Martin F-22 Raptor
• Lockheed Martin F-35 Lightning II

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Suchoj Su-57

Portál letectvo Ruský portál