Slovensko na olympijských hrách
Slovensko sa zúčastňuje olympijských hier od roku 1994, kedy sa prvýkrát predstavilo na Zimných olympijských hrách 1994 v Lillehammeri, na Letných olympijských hrách štartovalo prvý raz v Atlante 1996. Pred vznikom samostatného Slovenska sa zúčastňovali slovenskí športovci olympijských hier vo výpravách Uhorska (1896 – 1912) a Česko-Slovenska (1920 – 1992).
Medailisti z Letných olympijských hier
Éra Uhorska (1896 – 1912)
Na prvých novovekých olympiádach štartovali rodáci zo Slovenska pod vlajkou Uhorska. Hneď prvé olympijské hry 1896 v Aténach priniesli medailové umiestnenie, atlét Alojz Szokol z Hronca[1] obsadil v behu na 100 metrov tretie miesto. Najúspešnejším uhorským olympionikom sa stal plavec Zoltán Halmaj z Dúbravy, na troch olympiádach získal 2 zlaté, 4 strieborné a 1 bronzovú medailu. Olympijským víťazom sa stal aj strelec Alexander Prokopp, rodák z Košíc. K celkovej medailovej bilancii Uhorska (11-11-8) prispeli slovenskí športovci viac ako tretinou cenných kovov (3-6-3).
Zlato
- Zoltán Halmaj – plávanie, 50 y v. sp., 1904 St. Louis
- Zoltán Halmaj – plávanie, 100 y v. sp., 1904 St. Louis
- Alexander Prokopp – športová streľba, 1912 Štokholm
Striebro
- Zoltán Halmaj – plávanie, 200 m v. sp., 1900 Paríž
- Zoltán Halmaj – plávanie, 4 000 m v. sp., 1900 Paríž
- Zoltán Halmaj – plávanie, 100 m v. sp., 1908 Londýn
- Zoltán Halmaj – plávanie, 4 x 200 m v. sp., 1908 Londýn
- Vojtech Zulawszky – šerm, 1908 Londýn
- Ľudovít Kmeťko – športová gymnastika, družstvá, 1912 Štokholm
Bronz
- Alojz Szokol – atletika, 100 m, 1896 Atény
- Zoltán Halmaj – plávanie, 1 000 m v. sp., 1900 Paríž
- Mór Koczan – atletika, hod oštepom, Štokholm 1912
Éra Česko-Slovenska (1920 – 1992)
Počnúc olympijskými hrami 1920 reprezentovali slovenskí športovci spoločný štát Čechov a Slovákov Česko-Slovensko. Hoci spočiatku bolo zastúpenie Slovákov v česko-slovenských výpravách minimálne, postupne ich počet narastal a prišli aj prvé úspechy v podobe cenných kovov. Prvé medaily, obe strieborného lesku získali na olympijských hrách 1936 v Berlíne zápasník Jozef Herda v gréckorímskom štýle a gymnastka Matylda Pálfyová v súťaži družstiev. Prvým olympijským víťazom sa stal boxer Július Torma v Londýne 1948, o štyri roky neskôr v Helsinkách 1952 ho napodobnil ďalší pästiar Ján Zachara. Ďalšími, olympijským zlatom ovenčenými Slovákmi boli veslár Pavel Schmidt (1960), cyklista Anton Tkáč (1976) a futbalisti Stanislav Seman a František Kunzo (1980). Najúspešnejšie si slovenskí športovci počínali na olympijských hrách 1988 v Soule, boli to jediné Hry, na ktorých získali Slováci dve zlaté medaily a zároveň jediné olympijské hry, kde boli úspešnejší ako českí športovci. [2] Z troch zlatých medailí vybojovali Slováci dve, atlét Jozef Pribilinec triumfoval v chôdzi na 20 km a Miloslav Mečíř vyhral tenisový turnaj pri obnovenej olympijskej premiére "bieleho športu" po 64 rokoch. Miloslav Mečíř pridal k zlatu z dvojhry ešte bronz zo štvorhry a rovnaký kov získal aj zápasník Jozef Lohyňa. Zaujímavosťou je, že aj tretí zlatý medailista strelec Miroslav Varga mal po otcovi tiež slovenský pôvod a strieborný oštepár Jan Železný pôsobil v tom čase v Dukle B. Bystrica. Najpočetnejšie zastúpenie mali slovenskí športovci v česko-slovenskej výprave v Barcelone 1992. Posledných Hier v spoločnom česko-slovenskom drese sa zúčastnilo 71 športovcov zo Slovenska, no k medailovému zisku neprispeli.
Zlato
- Július Torma – box, 1948 Londýn
- Ján Zachara – box, 1952 Helsinki
- Pavel Schmidt – veslovanie, dvojskif, 1960 Rím
- Anton Tkáč – dráhová cyklistika, šprint, 1976 Montreal
- Stanislav Seman, František Kunzo – futbal, 1980 Moskva
- Jozef Pribilinec – atletika, chôdza na 20 km, 1988 Soul
- Miloslav Mečíř – tenis, dvojhra, 1988 Soul
Striebro
- Jozef Herda – zápasenie, gréckorímsky štýl, 1936 Berlín
- Matylda Pálfyová – športová gymnastika, družstvá, 1936 Berlín
- Bohumil Golian, Jozef Labuda – volejbal, 1964 Tokio
- František Schmucker, Anton Švajlen, Anton Urban, Vladimír Weiss, Ľudovít Cvetler, Ján Geleta, Vojtech Masný, Štefan Matlák, Ivan Mráz – futbal, 1964 Tokio
- Marianna Némethová-Krajčírová – športová gymnastika, družstvá, 1964 Tokio
- Marianna Némethová-Krajčírová – športová gymnastika, družstvá, 1968 México
- Peter Pospíšil, Vincent Lafko, Andrej Lukošík – hádzaná, 1972 Mníchov
- Imrich Bugár – atletika, hod diskom, 1980 Moskva
- Alena Kyselicová, Iveta Šranková, Viera Podhányiová – pozemný hokej, 1980 Moskva
Bronz
- Mikuláš Athanasov – zápasenie, gréckorímsky štýl, 1952 Helsinki
- Július Toček – veslovanie, osma, 1964 Tokio
- Bohumil Golian – volejbal, 1968 México
- Eva Šuranová – atletika, skok do diaľky, 1972 Mníchov
- Ján Franek – box, 1980 Moskva
- Dušan Poliačik – vzpieranie, 1980 Moskva
- Dan Karabin – zápasenie, voľný štýl, 1980 Moskva
- Július Strnisko – zápasenie, voľný štýl, 1980 Moskva
- Miloslav Mečíř – tenis, štvorhra, 1988 Soul
- Jozef Lohyňa – zápasenie, voľný štýl, 1988 Soul
Éra samostatného Slovenska
Po zimnej premiére v Lillehammeri 1994 sa samostatná Slovenská republika prvý raz predstavila aj na letných olympijských hrách 1996 v Atlante, kde športový svet oslávil storočnicu novovekých olympijských hier. Na otvárací ceremoniál nastúpila výprava 71 športovcov pod slovenskou vlajkou v rukách zápasníka Jozefa Lohyňu, ktorý plnil túto čestnú úlohu aj v Barcelone 1992. Prvú medailu, bronzovú vystrieľal Jozef Gönci v ľubovolnej malokalibrovke 25. júla 1996, historické prvé zlato získal o dva dni neskôr 17-ročný Michal Martikán vo vodnom slalome, ktorý v Atlante odštartoval svoju obdivuhodnú olympijskú kariéru. Medailovú zbierku skompletizoval v posledný deň olympiády kanoista Slavomír Kňazovický.
V Sydney 2000 sme získali päť medailí, všetky sa zrodili na vode a vo vode. Bratia Peter a Pavol Hochschornerovci vybojovali svoje prvé olympijské zlato, Martina Moravcová „vylovila“ z plaveckého bazéna dve strieborné medaily, Michal Martikán a Juraj Minčík sa zaslúžili o historický moment tým, že prvý raz v histórii stáli na olympijskom stupni víťazov v individuálnej disciplíne dvaja Slováci.
Z OH 2004 v Aténach sme priviezli o jeden cenný kov viac. Opäť zabrali kanoisti na divokej vode, Peter a Pavol Hochschornerovci obhájili titul olympijských šampiónov a kajakárka Elena Kaliská sa stala prvou Slovenkou, ktorá získala olympijské víťazstvo. Striebro pridali „tradičný“ medailista Michal Martikán a prekvapivo džudista Jozef Krnáč, bronzom boli ocenení Jozef Gönci a štvorkajak na 1 000 m.
Zatiaľ najúspešnejšie boli pre Slovensko OH 2008 v Pekingu, medailí bolo znovu šesť, ale tri so zlatým leskom a tri strieborné. Naši vodáci úplne ovládli súťaže vo vodnom slalome, keď vyhrali tri zo štyroch disciplín. Najskôr sa Michal Martikán po 12 rokoch vrátil na olympijský trón a potom prišiel 15. august 2008, ktorý sa zlatými písmenami zapísal do histórie slovenského športu. V priebehu 35 minút sme oslavovali dvojnásobné prvenstvo, Peter a Pavol Hochschornerovci dosiahli tretím triumfom zlatý olympijský hetrik a Elena Kaliská suverénne obhájila prvenstvo z Atén 2004, pred druhou v poradí mala rekordný náskok 14,3 sekundy. Štvorkajak sa posunul na druhú priečku, rovnaký kov vystrieľala Zuzana Štefečeková v trape a voľnoštýliar David Musuľbes, prvý športovec pochádzajúci zo zahraničia, ktorý získal olympijskú medailu pre Slovensko, po prehre v semifinále s Arturom Taymazovom získal bronz, ktorý bol po neskoršom dopingovom náleze Tajmazova zmenený na striebro.
Olympijské hry 2012 v Londýne znamenali ústup z pozícií, prvýkrát sme sa vracali bez zlata, za pozornosť však stojí niekoľko pozoruhodných zápisov do olympijskej histórie. Michal Martikán získal medailu aj na svojej piatej olympiáde, čím sa stal prvým mužom v histórii OH, ktorý stál na stupni víťazov na piatich Hrách za sebou v tej istej individuálnej disciplíne.[3] Bratia Peter a Pavol Hochschornerovci potvrdili ziskom bronzu svoje historické prvenstvo najúspešnejších slovenských olympionikov. Štafetu najúspešnejšieho športu prevzali od vodných slalomárov strelkyne, Zuzana Štefečeková obhájila svoju pozíciu z Pekingu 2008, bronz pridala Danka Barteková.
Olympijské hry v Riu de Janeiro v roku 2016 boli návratom k lepším medailovým výsledkom slovenských reprezentantov z olympijských hier po zatiaľ najhoršej medailovej bilancii v ére samostatnej Slovenskej republiky z Londýna 2012, kde Slovensko získalo len 1 striebornú a 3 bronzové medaily. Do Ria cestovalo 51 slovenských športovcov, ktorí získali 2 zlaté a 2 strieborné medaily. Opäť najúspešnejším slovenským športom na OH bol vodný slalom. Vodní slalomári získali vďaka bratrancom Škantárovcom zlatú medailu a Matej Beňuš získal striebornú medailu. Vo vodnom slalome bolo Slovensko na OH v Riu najúspešnejšou krajinou, pretože ďalší 2 reprezentanti skončili na 4. (Jana Dukátová v K1 žien) a 5. mieste (Jakub Grigar v K1 mužov). Vodní slalomári bratranci Škantárovci a Matej Beňuš dokázali nadviazať na úspechy Michala Martikána, Eleny Kaliskej a bratov Petra a Pavla Hochschonerovcov, ktorí na predchádzajúcich piatich olymiádach získali 11 medailí, z toho 7 zlatých, teda všetky zlaté medaily, ktoré Slovensko v ére samostatnosti na OH získalo. Opätovne sa na stupne víťazov dostal aj slovenský štvorkajak na 1 000 m v zložení Denis Myšák, Tibor Linka, Erik Vlček, Juraj Tarr, ktorí získali striebornú medailu. Erik Vlček na OH v rokoch 2004-2016 získal už 3 medaily (2 strieborné a 1 bronzovú) a zaradil sa k legendám tohto športu vo svete. Historickým míľnikom bol zisk zlatej medaily v chôdzi na 50 km, ktorú získal Matej Tóth. Bola to prvá medaila z atletiky na olympijských hrách v ére samostatného Slovenska a tiež prvá zlatá medaila, ktorú Slovensko získalo v novodobej histórii z iného športu ako bol vodný slalom.
Medailisti zo Zimných olympijských hier
Éra Česko-Slovenska (1920 – 1992)
Zimné olympijské hry mali svoju premiéru v roku 1924 v Chamonix, no prví Slováci – hokejista Ladislav Troják a lyžiar Lukáš Michalák – sa predstavili až v Garmisch-Paterkirchene 1936. Ladislav Troják, prvý a dlhé roky aj jediný Slovák v česko-slovenskej hokejovej reprezentácii bol v roku 1948 v St. Moritzi členom strieborného tímu ČSR. Jediným slovenským víťazom na „bielej“ olympiáde sa stal krasokorčuliar Ondrej Nepela , jeden z dvoch olympijských víťazov česko-slovenskej éry (tým druhým bol český skokan na lyžiach Jiří Raška). Najusilovnejším zberateľom medailí bol legendárny hokejový brankár Vladimír Dzurilla, držiteľ jednej striebornej a dvoch bronzových kovov. Jedinou Slovenkou s medailou zo ZOH bola bežkyňa na lyžiach Gabriela Svobodová, jej dcéra Gabriela Koukalová je úspešnou českou olympioničkou. [4]
Zlato
Striebro
- Ladislav Troják – ľadový hokej, 1948 St. Moritz
- Karol Divín – krasokorčuľovanie, 1960 Squaw Valley
- Vladimír Dzurilla, Jozef Golonka – ľadový hokej, 1968 Grenoble
- Gabriela Svobodová – behy na lyžiach, 4 x 5 km, 1984 Sarajevo
- Vincent Lukáč, Dárius Rusnák, Igor Liba, Dušan Pašek – ľadový hokej, 1984 Sarajevo
Bronz
- Vladimír Dzurilla, Jozef Golonka, František Gregor – ľadový hokej, 1964 Innsbruck
- Vladimír Dzurilla, Rudolf Tajcnár – ľadový hokej, 1972 Sapporo
- Jozef Sabovčík – krasokorčuľovanie, 1984 Sarajevo
- Igor Liba, Róbert Švehla, Peter Veselovský, Jaromír Dragan – ľadový hokej, 1992 Albertville
Éra samostatného Slovenska
Olympijskú premiéru zažilo Slovensko v Lillehammeri na Zimných olympijských hrách 1994, považovaných za najkrajšie v histórii. Výpravu 42 športovcov viedol na otváracom ceremoniáli kapitán hokejového mužstva Peter Šťastný. Do historických štatistík sme si pripísali prvé olympijské body za dve 6. miesta zásluhou biatlonistky Martiny Jašicovej a mužstva hokejistov, ktoré vyhralo bez prehry svoju základnú skupinu, o postup do semifinále nás pripravilo až v predĺžení štvrťfinálového stretnutia Rusko.
Na ďalších dvoch olympiádach sa darilo najmä našim biatlonistkám, v Nagane 1998 obsadili 4. miesta Soňa Mihoková v pretekoch na 7,5 km a štafeta na 4 x 7,5 km , v Salt Lake City 2002 bola štafeta piata. Hokejisti na týchto dvoch olympiádach doplatili na nespravodlivý hrací model, keď museli absolvovať kvalifikačný predturnaj bez našich najlepších hráčov z NHL, výsledkom čoho boli 10. resp. 13. miesto, zďaleka nezodpovedajúce kvalitám nášho športu č. 1. Aj preto došlo v Turíne 2006 ku zmene, hral sa len hlavný turnaj, Slovensko vyhralo suverénne svoju základnú skupinu bez straty bodu, vo štvrťfinále však prehra s Českom 1:3 znamenala stop medailovým nádejám a konečné 5. miesto. Rovnaké umiestnenie dosiahol aj biatlonista Marek Matiaško v pretekoch na 20 km. V Turíne sme sa tešili z prvej medaily na zimných Hrách, 16. februára 2006 získal striebornú medailu snoubordista Radoslav Židek v disciplíne snoubordkros.
Na ZOH 2010 vo Vancouveri sme sa dočkali prvého olympijského víťaza v ére samostatnosti. 13. februára 2010, v úvodný deň olympijských zápolení, Anastasia Kuzminová, rodáčka z ruského Ťumenu napodobnila svojho krajana Davida Musuľbesa a získala pre Slovensko zlato v šprinte na 7,5 km a o tri dni neskôr pridala aj striebro zo stíhacích pretekov na 10 km. Medailovú zbierku doplnil bronzovým kovom aj zástupca mužského biatlonu Pavol Hurajt, fantastickým výkonom v pretekoch na 15 km. Na medailu siahalo aj mužstvo hokejistov, po výhre nad obhajcami olympijského zlata Švédskom (4:3) postúpili do semifinále, kde podľahli Kanade 2:3. V zápase o bronz viedli po druhej tretine nad Fínskom 3:1, potom však inkasovali štyri góly a po prehre 3:5 obsadili nevďačné 4. miesto, to však bolo doteraz najlepším umiestnením našich hokejistov na olympijskom ľade.
Anastasia Kuzminová na ZOH 2014 v Soči obhájila zlato z Vancouvru s takmer 20-sekundovým náskokom, stala sa tak prvou biatlonistkou v histórii, ktorá úspešne zopakovala prvenstvo v individuálnej disciplíne. Na lepšie časy slovenského alpského lyžovania sa zablyslo zásluhou Adama Žampu, piateho v slalome a šiesteho zo superkombinácie.
Olympijské hry | Medaila, meno | Šport, disciplína |
---|---|---|
Radoslav Židek | snoubording, snoubordkros | |
Anastasia Kuzminová Anastasia Kuzminová Pavol Hurajt | biatlon, šprint 7,5 km biatlon, stíhacie preteky 10 km biatlon, 15 km s hromadným štartom | |
Anastasia Kuzminová | biatlon, šprint 7,5 km | |
Anastasia Kuzminová Anastasia Kuzminová Anastasia Kuzminová | biatlon, 12,5 s hromadným štartom biatlon, stíhacie preteky 10 km biatlon, vytrvalostné preteky 15 km |
Najúspešnejší slovenskí olympionici
Letné olympijské hry
Meno | Šport | Roky | |||
Peter Hochschorner Pavol Hochschorner | vodný slalom | 2000 – 2012 | |||
Zoltán Halmaj | plávanie | 1900 – 1908 | |||
Michal Martikán | vodný slalom | 1996 – 2012 | |||
Elena Kaliská | vodný slalom | 1996 – 2012 | |||
Miloslav Mečíř | tenis | 1988 |
Zimné olympijské hry
Meno | Šport | Roky | |||
Anastasia Kuzminová | biatlon | 2010 – 2018 | |||
Ondrej Nepela | krasokorčuľovanie | 1972 | |||
Vladimír Dzurilla | ľadový hokej | 1964 – 1972 | |||
Jozef Golonka | ľadový hokej | 1964 – 1968 | |||
Igor Liba | ľadový hokej | 1984 – 1992 |
Referencie
Pozri aj
Literatúra
- Ján Grexa - Ľubomír Souček: Slovensko v znamení piatich kruhov, 2007
- Marián Šimo, Anton Zerer: Atlanta 96 Hry XXVI. olympiády, Šport, 1996
- Anton Zerer: Atény 2004 Hry XXVIII. olympiády, TIMY, 2004