Jozef Pribilinec

Slovenský olympijský víťaz v atletike začínal s bežeckým lyžovaním. Prvé preteky v chôdzi absolvoval ako učeň v máji 1977, na jeseň toho istého roku vyhral celoštátnu učňovskú olympiádu a ako 17-ročný prišiel do ASVŠ Dukla Banská Bystrica do chodeckej skupiny Juraja Benčíka. Po poldruharočnom tréningu sa stal juniorským svetovým rekordérom na 10 km, onedlho aj juniorským majstrom Európy (1979). Na olympijské hry 1980 v Moskve cestoval talentovaný mladík ako tajný tromf, v úmornej horúčave však zaplatil nováčikovskú daň a skončil na 20. mieste. Prvý úspech na vrcholnom podujatí dosiahol na ME 1982, v Aténach prišiel do cieľa druhý za Španielom José Marinom a pred reprezentačným kolegom Pavlom Blažekom [1]. Striebro priviezol aj z premiérových majstrovstiev sveta 1983 v Helsinkách, keď ho v závere pretekov zdolal Mexičan Ernesto Canto. Pribilinec mu oplatil prehru vo finále Svetového pohára v nórskom Bergene, navyše vytvoril časom 1:19:30 hod. najlepší svetový výkon [2]. O účasť na OH 1984 v Los Angeles pripravil Pribilinca v životnej forme bojkot socialistických krajín. Na „náhradnej olympiáde“ pod názvom Družba 1984, ktorej atletické súťaže mužov sa konali v Moskve, diskvalifikovali na 19. kilometri domáci rozhodcovia Jozefa, kráčajúceho na vedúcej pozícii a rovnaký osud postihol pred bránou štadióna aj Pavla Blažeka [3].

V roku 1986 v Stuttgarte sa stal Jozef majstrom Európy, keď zvíťazil s 15 metrovým náskokom pred svojim dlhoročným rivalom Talianom Mauriziom Damilanom[4]. Európsky titul vybojoval aj na halových ME v Liévine 1987 a v Budapešti 1988. Zlato z halových MS v Indianapolise mu uniklo o vlások, o víťazstve Rusa Michaila Ščennikova rozhodla cieľová fotografia. Na MS 1987 v Ríme obhájil striebornú pozíciu spred štyroch rokov. Najväčší úspech dosiahol na olympijských hrách v Soule, 23. septembra 1988 prišiel do cieľa s trojsekundovým náskokom pred reprezentantom NDR Rolandom Weigelom, časom 1:19:57 hod. vytvoril nový olympijský rekord[5].

Rok po olympiáde ukončil aktívnu činnosť po problémoch s kolenom. V roku 1993 sa po štvorročnej pauze vrátil, siedmykrát vyhral Záhorácku dvadsiatku [6], vďaka čomu si vyslúžil nomináciu na MS 1993, kde obsadil 17. miesto a definitívne sa rozlúčil s aktívnou kariérou.

V rokoch 1986 a 1988 bol zvolený česko-slovenským športovcom roka a v ankete Slovenský športovec storočia obsadil ôsme miesto.

V rokoch 1994-1998 bol poslanec NR SR za SDĽ.

• olympijský víťaz 1988
• vicemajster sveta 1983, 1987
• majster Európy 1986, vicemajster 1982
• halový majster Európy 1987, 1988
• juniorský majster Európy 1979
• 7× majster Československa (1979, 1982, 1983, 1984, 1985, 1986, 1988)
• 2× halový majster Československa (1987, 1988)
• 7× víťaz Záhorackej dvadsiatky (1980 – 1985, 1993)

Jozef Pribilinec počas svojej kariéry vytvoril a bol držiteľom nasledovných rekordných výkonov:

Rekord	Rok	Miesto	Disciplína	Čas	Poznámka
európsky rekord	1983	L' Hospitalet	20 km	1:19:49	prekonal ho 1987 Axel Noack
svetový rekord	1983	Bergen	20 km	1:19:30	prekonal ho 1987 Carlos Mercenario
rekord ME	1986	Stuttgart	20 km	1:21:15	prekonal ho 1994 Michail Ščennikov
olympijský rekord	1988	Soul	20 km	1:19:57	prekonal ho 2000 Robert Korzeniowski
juniorský európsky rekord	1979	Eschborn	10 km	40:40
rekord HME	1988	Budapešť	5 km	18:44,40

• Športovec roka v Československu 1986, 1988
• Atlét roka 1986, 1987, 1988 [7]

• Jozef Pribilinec na sports-reference.com
• Jozef Pribilinec na iaaf.org
• Majstri Československa v atletike na gbrathletics.com
• Majstri Československa v halovej atletike na gbrathletics.com
• Vývoj rekordov v chôdzi na Track and Field Statistics

• Pavol Kršák a kolektív: Soul 1988 – Hry XXIV. olympiády, Šport 1989