Július Torma
Július Torma (* 7. marec 1922, Budapešť – † 23. október 1991, Praha) bol slovenský boxer. Na olympijských hrách v Londýne získal zlatú medailu pre Československo v hmotnostnej kategórii do 67 kg.
Július Torma | |||
slovenský boxer | |||
Narodenie | 7. marec 1922 Budapešť | ||
---|---|---|---|
Úmrtie | 23. október 1991 (69 rokov) Praha | ||
Prehľad medailí | |||
---|---|---|---|
Reprezentácia: | |||
Olympijské hry | |||
zlato | do 67 kg | ||
Majstrovstvá Európy | |||
bronz | do 73 kg | ||
zlato | do 66,7 kg | ||
bronz | do 81 kg |
Životopis
Narodil sa v Budapešti, kde jeho rodičia, pochádzajúci zo Štúrova, odišli po prvej svetovej vojne za prácou. Vyučil sa za zámočníka. Boxoval od trinástich rokov, už ako devätnásťročný získal svoj prvý titul majstra Maďarska a po ňom nasledovalo ešte päť ďalších v nepretržitej sérii. Trénoval ho Zsigmond Ádler, ktorému vďačný Torma zachránil život tým, že mu pomohol utiecť zo zberného tábora a do konca vojny ho ukrýval.[1]
Po zisku šiesteho maďarského titulu v roku 1946 sa rodina Tormovcov "repatriovala" do Partizánskeho a Torma sa stal členom klubu ŠK Baťovany. Získal aj nové občianstvo a o rok neskôr pre svoju novú vlasť na majstrovstvách Európy v Dubline bronz v strednej váhe. V prvom kole tam porazil práve László Pappa.
V roku 1948 vybojoval pre ČSR historicky prvé boxerské olympijské zlato v ľahkej strednej váhe napriek tomu, že k finálovému zápasu proti Američanovi Hankovi Herringovi nastúpil so zlomeným palcom ľavej ruky.[2] Finále welteru bolo vyhlásené za najlepší zápas a Július Torma za najlepšieho boxera celého turnaja. O váhu vyššie získal svoje prvé zlato jeho priateľ z Maďarska László Papp.
Počas svojej kariéry vybojoval 996 zápasov, z toho len v siedmich prehral.[3] Doma, v Československu, neprehral ani jediný raz. Získal olympijské zlato, zlatú a dve bronzové medaily z majstrovstiev Európy a tiež šesť titulov majstra Maďarska a desať titulov majstra Československa.
Po skončení kariéry pôsobil ako tréner v klube Uhelné sklady Praha.