Ladislav Troják

Onedlho sa mladý Košičan pôsobením v pražskom klube dostal do pozornosti československej reprezentácie. Prišiel jeho prvý veľký turnaj, Olympijské hry 1936 v Garmisch-Partenkirchene. Československé družstvo obsadilo na turnaji štvrté miesto. Ladislav Troják sa tak stal prvým Slovákom v národnom tíme. Mladý, dravý a super rýchly hokejista s veľkým morálnym cítením a zmyslom pre fair - play si dokázal získať davy fanúšikov. Tí, čo ho poznali o ňom hovorili, že bol veľký pedant. Nikdy nevynechal tréning, vždy si splnil povinnosti a aj osobnostne sa prejavoval ako veľký človek, skvelý kamarát a morálny vodca tímu. V tých dobách bola profesionalita ešte v plienkach, ale on sa ako profesionál skutočne správal. Chodil do práce, (bol účtovníkom v pražskom cukrovare), po práci na tréning a keď prišiel deň zápasu, dostal hoci aj výnimočné voľno, len aby mohol hrať. Kolegovia mu veľmi fandili a v športe ho aj podporovali.

Premiéru na Majstrovstvách sveta absolvoval v roku 1937 v Londýne ako 23-ročný. Vrátil sa však bez medaily. Tú získal o rok neskôr, keď svetový šampionát hostila pražská Štvanica. Československo s Trojákom skončilo na tretej bronzovej pozícii. Na MS 1939 vo Švajčiarsku ekipa národného tímu opäť neuspela. Prišla vojna a fanúšikovia a hráči na hokej a majstrovstvá sveta mohli na dlhých osem rokov zabudnúť.

V roku 1947 hostila MS opäť Praha. Hokejisti Československa začali turnaj na jednotku. Najlepší na turnaji bol jednoznačne československý prvý útok v zložení Konopásek – Troják – Zábrodský. Títo traja bavili tribúny kombinačným hokejom a fantastickou zohratosťou. Lenže prišiel šok. Tím ČSR podľahol Švédom 1:2. Hráči z krajiny troch koruniek po zápase oslavovali, boli si už istí titulom majstrov sveta. Blahoprajný telegram im poslal i švédsky kráľ Gustáv V. Česko-Slovensko v poslednom zápase zdolalo tím USA 6:1. Švédi hrali posledný zápas – povinnú jazdu proti Rakúsku. Troják ani nešiel na štadión. Jeho manželka počula v rakúskom rozhlase, že Rakúšania Švédov porazili senzačne 2:1. Troják tomu nechcel uveriť, no napokon sa začal tešiť, všetkých doma vyobjímal a plný radosti sa ponáhľal na štadión. Vychutnať si slávu, víťazstvo. Prevziať cenu pre najslušnejšieho hráča turnaja. Prišiel, aby oslávil vlastný najväčší športový úspech. Zverenci kanadského trénera slovenskej národnosti, Mateja Bucknu, tak získali prvý titul majstrov sveta pre Československo. V Košiciach pripravili Trojákovi obrovskú slávu a jeho rodnú Radlickú ulicu premenovali na Trojákovo námestie. Nadšení fanúšikovia sa odmenili Rakúšanom darčekmi a dokonca im darovali aj jedlo na cestu a pálenku.

Majstrovstvá sveta v roku 1948 privítalo mesto St. Moritz v rámci olympijského turnaja. Ladislav Troják niesol vlajku československej výpravy.[1] Bucknovci titul neobhájili. Chýbal im na to iba jeden gól a preto sa zo zlata kvôli lepšiemu skóre tešila Kanada. Československo získalo aspoň cenu útechy – titul európskeho šampióna.

Vo februári 1948 sa dostali k moci komunisti. Po nátlaku Troják vstúpil do komunistickej strany, inak by ho vyradili z reprezentácie.

V rámci príprav na Majstrovstvá sveta v roku 1949 mala československá reprezentácia odohrať prípravné stretnutia v Paríži a Londýne. Turnaj mala byť posledná reprezentačná akcia Trojáka. Pred odletom podpísal zmluvu o novom pôsobení ako tréner poľskej hokejovej reprezentácie a po návrate z Londýna mal cestovať do Varšavy do nového pôsobiska.[1] Výpravu od začiatku sprevádzali problémy s cestou, viacerí hráči cestovali oddelene už do Paríža.[2] V Paríži turnaj ešte úspešne odohrali. Následne však nastal problém s prepravou na Britské ostrovy z dôvodu meškania víz a preplnenosti lietadiel.[1] Šiesti hráči aj s Trojákom si museli prenajať malé aerotaxi typu Beechcraft Model 18. Keď zápas vo Wembley už začínal, oni iba nastupovali do malého súkromného lietadla. Vo Francúzsku práve prebiehal štrajk zamestnancov Air France. V čase letu nad kanálom La Manche vládla veľká hmla, pilot pravdepodobne vybočil z plánovanej trasy a havaroval.[2] Nikto z ôsmich cestujúcich pád 8. novembra 1948 neprežil.

Vládnuca KSČ neverila, že šlo o nehodu a hokejistov podozrievala z emigrácie.[2] Z toho dôvodu následne rodiny zosnulých hokejistov šikanovala, manželka Ladislava Trojáka s dcérou Janou boli nútené odsťahovať sa z Prahy. Hokejisti boli rehabilitovaní až v roku 1968.