Karol Divín

Karol Finster sa narodil 22. februára 1936 v maďarskej Budapešti.[1][2][3] Jeho matka Irma bola Češka, otec Anton Maďar nemeckého pôvodu. Ako povedal vo viacerých interview:

[1][2]

Rodina Finsterovcov koncom druhej svetovej vojny utiekla pred frontom z Maďarska do Prahy a odtiaľ na Slovensko do Bratislavy, kde sa usadili.[1] Po príchode otec zmenil Karolovi priezvisko podľa priezviska jeho starej matky.[3] Divínova rodina žila na Vajnorskej ulici na Tehelnom poli. Odtiaľ mal blízko na všetky športoviská - prejavoval veľký záujem o loptové hry, futbal a tenis. Otec ho však striktne viedol ku krasokorčuľovaniu, keďže aj on bol bývalý krasokorčuliar (trojnásobný majster Maďarska) a tréner.[1] Od detstva syna aj sám trénoval.

Od roku 1953 do roku 1956 žila rodina v Prahe, kde bol Karol Divín členom ÚDA („Ústredný dom armády“). V tej dobe tam boli najlepšie tréningové podmienky. V rokoch 1956 až 1958 bol vojakom základnej služby v Dukle Praha. Potom sa vrátil do Bratislavy, kde bol členom TJ Slovan Bratislava. Od roku 1959 spolupracoval s trénerom Ivanom Mauerom.^{[chýba zdroj]}

Karol Divín prežil 17 rokov v Kanade, od roku 2001 sa však s českou manželkou Miroslavou presťahoval do Brna.[2] Má syna, ktorý s rodinou žije v Kanade a dve dcéry.[1]

Divína viedol ku krasokorčuľovaniu jeho otec od malička. Zlomom jeho seniorskej kariéry boli Majstrovstvá Európy 1957 vo Viedni. V povinných cvikoch skončil tretí, ale vďaka najlepšej voľnej jazde získal celkové druhé miesto. V nasledujúcich dvoch rokoch Divín získal titul majstra Európy (1958, 1959).

Na sústredení pred zimnými olympijskými hrami v roku 1960 vo Vysokých Tatrách si natrhol svalový úpon na nohe a Majstrovstiev Európy 1960 sa nezúčastnil.[1] Hrozilo, že sa nezúčastní ani Zimných olympijských hier 1960 v americkom Squaw Valley. Napriek zraneniu mu československí funkcionári dovolili štartovať po tom, čo sľúbil, že súťaž za každých okolností dokončí.[1] Olympiádu napriek veľkým bolestiam[2] absolvoval a získal striebornú medailu. Stal sa tak prvým Slovákom, ktorý získal medailu v individuálnej disciplíne na zimných olympijských hrách.[3]

Vo vrcholnej forme sa Divín predviedol v roku 1962 na majstrovstvách Európy v Ženeve a taktiež na domácich majstrovstvách sveta v Prahe, kde získal strieborné medaily.

V roku 1963 skončil na majstrovstvách sveta štvrtý. Svoju medailovú bilanciu Divín ešte rozšíril v roku 1964, kedy získal bronzovú medailu na majstrovstvách Európy a na majstrovstvách sveta. Svoju úspešnú krasokorčuliarsku kariéru Divín ukončil na svojej tretej zimnej olympiáde - na Zimných olympijských hrách v Innsbrucku výborným štvrtým miestom.

Divín sa po skončení aktívnej kariéry stal krasokorčuliarskym trénerom. Spočiatku pôsobil vo Fínsku a Kanade, neskôr v Brne a od roku 1986 opäť v Kanade.[4] Okrem iných bol spolutrénerom kanadského špičkového krasokorčuliara, majstra sveta z roku 1987 Briana Orsera.[2] V súčasnosti sa spolupodieľa na príprave českého reprezentanta Michala Březinu.[2]

• Karol Divín ako prvý Európan skočil trojitý rittberger[3]

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Karol Divín