Anton Tkáč

Najvýraznejšia postava slovenskej dráhovej cyklistiky. V sedemdesiatych rokoch 20. storočia jeden z najlepších svetových šprintérov, vynikal obrovskou silou a výbušnosťou. Budúci olympijský víťaz začínal s atletikou, prvé žiacke náborové preteky vyhral na požičanom bicykli [1]. Dráhovej cyklistike sa začal venovať v oddieli Slovan Bratislava, jeho prvým trénerom bol Igor Stiassny. V roku 1968 v Prostějove získal dva tituly dorasteneckého majstra republiky v šprinte a v pevnom kilometri. Talentovaného mladíka si všimli tréneri reprezentácie Luboš Puklický a Jaromír Žák a v roku 1969 prvýkrát štartoval na majstrovstvách sveta v Brne. V disciplíne 1 km s pevným štartom obsadil ôsme miesto, o rok neskôr v Leicestri získal bronzovú medailu [2]. Na olympijské hry 1972 v Mníchove cestoval po zranení, výsledkom bolo len 13. miesto, zároveň bol členom družstva stíhačov, ktoré sa neprebojovalo z kvalifikácie. Sklamanie z neúspechu a následné vyradenie z reprezentačného tímu spôsobilo, že Anton prestal na niekoľko mesiacov trénovať. Impulzom pre Tkáčov návrat na cyklistický ovál bolo víťazstvo kamaráta a klubového kolegu zo Slovana krasokorčuliara Ondreja Nepelu na MS 1973 v Bratislave.

Tréner Jaromír Žák ho opäť povolal do reprezentácie, Anton presedlal na šprint. Na MS 1973 skončil ôsmy, o rok neskôr už obliekol dúhový dres majstra sveta, keď vo finále porazil reprezentanta ZSSR Sergeja Kravcova.[3]

Na olympijských hrách 1976 v Montreale zdolal postupne Stanley Smitha z Barbadosu, Kanaďana Gordona Singletona, Trevora Gadda z Veľkej Británie a Dána Nielsa Fredborga. V semifinále vyradil reprezentanta NDR Hansa-Jürgena Geschkeho a 24. júla 1976 nastúpil vo finále proti trojnásobnému olympijskému víťazovi a viacnásobnému majstrovi sveta Francúzovi Danielovi Morelonovi. V dramatickom súboji rozhodol v tretej jazde Tkáč o svojom triumfe, stal sa olympijským víťazom a zároveň majstrom sveta. Tretí raz triumfoval na MS 1978 v Mníchove, keď na ceste za zlatom vyradil v kategórii amatérov postupne trojicu šprintérov NDR Lutza Hesslicha, Christiana Dreschera a vo finále Emanuela Raascha. Kariéru ukončil na OH 1980 v Moskve, do semifinále sa prebojoval cez Austrálčana Henricka Tuckera, v obhajobe olympijského zlata mu však zabránil Francúz Yave Cahard, zverenec Tkáčovho dlhoročného súpera Daniela Morelona. V dueli o bronz neuspel proti domácemu reprezentantovi Sergejovi Kopylovovi.

V rokoch 1976 a 1978 bol zvolený československým športovcom roka.

Po ukončení pretekárskej kariéry pôsobil ako tréner reprezentácie Československa v dráhovej cyklistike. V rokoch 2001 až 2011 bol prezidentom Slovenského zväzu cyklistiky.

• olympijský víťaz 1976
• majster sveta 1974, 1976, 1978
• 3 MS 1970
• 4. miesto OH 1980, MS 1977

• Slovenský cyklista 20. storočia
• 2. miesto v ankete Slovenský športovec 20. storočia
• Športovec roka v Československu 1976, 1978
• Kráľ cyklistiky (Cyklista roka) 1974, 1976, 1978

Zaujímavosť: v ankete Český cyklista storočia obsadil 3. miesto

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Anton Tkáč

• Osobnosti.sk - Anton Tkáč
• Olympic.cz - Montreal 1976 / Anton Tkáč (česky)
• Anton Tkáč na sports-reference.com

• Robert Bakalář: Zlatý expres – Príbeh Antona Tkáča