Ján Zachara

Zachara začal boxovať ako 16-ročný v trenčianskej sokolovni. V roku 1946 získal titul majstra Slovenska v mušej váhe, v tom istom roku obliekol československý reprezentačný dres na Všeslovanských majstrovstvách v Prahe. Z Trenčína prešiel do Partizánskeho, kde vyrastal pod dohľadom Júliusa Tormu. V roku 1950 narukoval na základnú vojenskú službu do Prahy do armádneho klubu ATK Praha. Na OH 1952 zdolal na ceste do finále postupne Švéda Akeho Wärnströma, Kórejca Seo Byeong-rana, Maďara Jánosa Erdeia a v semifinále Johna Leichsinga z JAR. Vo finále ho čakal favorizovaný Talian Sergio Caprari, po vyrovnanom boji získal zlato Zachara [1]. Štartoval aj na OH 1956 v Melbourne, vo štvrťfinále bol nad jeho sily Fín Pentti Hämäläinen. Reprezentoval na troch majstrovstvách Európy 1949, 1955 a 1959.

Kariéru ukončil v roku 1959, usadil sa v Dubnici nad Váhom. Pôsobil ako tréner, pod jeho vedením získalo družstvo boxerov Spartaka SMZ Dubnica tri tituly majstrov Československa (1969, 1971, 1972)[2].

• olympijský víťaz 1952
• majster Československa 1951, 1954, 1955, 1956

• Strieborný Olympijský rad MOV
• Športová legenda, 2010 [3]

• 
  Ján Zachara - výchova mládeže rok 1987
• 
  Ján Zachara rok 1985

1. Boxer Zachara dostal za zlato Stalinove spisy
2. 65 rokov boxu v Dubnici nad Váhom
3. Ján Zachara vyhlásený za prvú slovenskú Športovú legendu

• Ján Zachara na sports-reference.com