Luteránstvo (kresťanský smer)
Luteranizmus (iné názvy: luteránstvo, luterstvo; pejoratívne luterčina) je kresťanské hnutie a smer, ktorý za svoje východisko považuje teológiu Martina Luthera a jeho nasledovníkov. Je to protestantský smer založený v 16. storočí (reformácia). Cirkev spadajúca pod tento smer sa nazýva luteránska cirkev. Príslušník luteranizmu alebo luteránskej cirkvi sa nazýva luterán.
Luteráni veria v jediného Boha v troch osobách: Otec, Syn a Duch Svätý. Prameň viery je Biblia zložená zo Starého a Nového zákona a jej správne vysvetlenie je Augsburské vyznanie. Spása je možná jedine dôverou v Kristovo milosrdenstvo a ľútosťou nad hriechom. Ovocím viery však musia byť skutky. Vyznávajú tri historické vyznania: Apoštolské, Nicejsko-carihradské a Atanáziánske. Za sviatosti považujú dva obrady: krst a Večeru Pánovu. Spoveď je ušná aj všeobecná. Svätých si ctia ale nemodlia sa ku nim. Celibát kňazov aj biskupov je dobrovoľný. Niektorý luteráni ordinujú za kňazov aj ženy. Odmietajú pápežstvo, pelagianizmus, odpustky, modlitbu k svätým a iné. Niektorý luteráni ordinujú kňazov a biskupov v apoštolskej postupnosti.
V praktickom cirkevnom živote uprednostňuje účasť laikov na správe cirkvi. Dáva dôraz na osobný vzťah a skúsenosť s Bohom. Dôraz dáva na jasné oddelenie kompetencií medzi svetskými a cirkevnými inštitúciami. Voči zmiešavaniu politickej a cirkevnej moci má odmeraný postoj. Na praktický život veriaceho sa snaží vplývať prostredníctvom zvesti Božieho Slova a vysluhovaním sviatostí.
Dejiny
Za symbolický začiatok nemeckej (luteránskej) reformácie sa považuje pribitie 95 téz na dvere kostola Všetkých svätých vo Wittenbergu miestnym farárom Martinom Lutherom dňa 31. októbra 1517.
Martin Luther bol autoritou miestnej Univerzity vo Wittenbergu. Rím aj z tohto dôvodu nemohol danú situáciu ignorovať. Rím označil 41 z Lutherových téz za bludné. V prestížnej rozprave so svojím protivníkom, kresťanským teológom Johannesom Eckom v Lipsku v roku 1519, Luther zavrhuje učenie o pápežskej neomylnosti a neomylnosti pápežských koncilov. Pápež Lev X. vydáva v 15. júna 1520 bulu Exsurge Domine, v ktorej hrozí Lutherovi kliatbou. Luther naďalej prehlbuje svoje učenie a šíri svoje myšlienky vydávaním nových spisov. Tie sú verejne pálené, na čo Luther reaguje spálením pápežskej buly. Pápež vydáva 3. januára 1521 novú bulu Decet Romanum Pontificem, ktorou nariaďuje exkomunikáciu. V roku 1521 je Luther predvolaný na ríšsky snem vo Wormse. Ani tam neodvolá svoje učenie a nemecký cisár Karol V. vydáva Wormský edikt, ktorým potvrdzuje kliatbu zo strany Ríma a Lutherovo učenie je zakázané. Saský kurfirst Fridrich III. Múdry, ktorý je Lutherovým ochrancom, inscenuje Lutherov únos a nechá ho v tajnosti previesť na hrad Wartburg, kde reformátor prebýva v rokoch 1521 – 1522. Luther počas pobytu na Wartburgu prekladá do nemčiny Bibliu, ktorá bola nemecky hovoriacemu obyvateľstvu dovtedy nedostupná.
Nemci prechádzajú húfne na novú vieru. Začína sa objavovať nespokojnosť proti omši a celibátu. Mnísi a mníšky opúšťajú kláštory. Dňa 25. decembra 1521 je v mestskom chráme vo Wittenbergu prvýkrát prisluhovaná Večera Pánova evanjelickým spôsobom. Philipp Melanchthon vydáva systematické dielo Locci communes rerum Theologicarum.
Proti radikálnym prejavom reformácie ako obrazoborectvo a sedliackym nepokojom reformátor ostro vystupuje. Na politickej úrovni dochádza v roku 1526 v Speyeri k rozhodnutiu, že voľba náboženstva sa ponecháva autonómnej vôli zemepánov. Keď sa na ďalšom ríšskom sneme 1529 toto právo opäť ruší, evanjelické stavy protestujú (odtiaľ protestanti) opustením rokovaní. V roku 1530 predkladajú evanjelici na sneme v Augsburgu Melanchthonove Augsburské vyznanie. Je to pokus o priblíženie sa katolíckej strane (zdôraznenie spoločných rysov viery) a zároveň prvé evanjelické vyznanie novej viery. Katolícke stavy toto dielo odmietajú a cisár hrozí protestantom represiami. Evanjelické stavy na svoju obranu zakladajú Šmalkaldský spolok. Po porážke protestantov v šmalkaldskej vojne 1546 – 1547 nasleduje prenasledovanie protestantov. Po odstúpení cisára sa uzatvára v roku 1555 Augsburský náboženský mier, ktorého obsahom je zrovnoprávnenie oboch náboženstvo na území Nemecka, čo znamená faktické uznanie rozdelenia cirkvi.
Luteránske cirkvi
Luteránske cirkvi sú navzájom nezávislé organizačné jednotky a majú možnosť autonómneho fungovania. Fráza „luteránska cirkev“ býva bežne obsiahnutá aj v samotnom mene tej-ktorej luteránskej cirkvi. Podstatná časť luteránskych cirkví je dobrovoľne združená v Svetovom luteránskom zväze so sídlom v Ženeve. Zastrešuje viac ako 90 miliónov luteránov na celom svete. Luteránskou cirkvou je aj Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku.
Literatúra
- KÓNYA, Peter - CSEPREGI, Zoltán (zost.): Tri lutherské vyznania viery z Uhorska / Három Lutheri hitvallás Magyarországon / Drei Lutherische Glaubensbekenntnisse aus Ungarn. Prešov : Vydavateľstvo Prešovskej univerzity, 2013. 140 s. ISBN 978-80-555-0945-7
Pozri aj
Externé odkazy
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.