Tunelový komplex Blanka

Vedenie mestského okruhu medzi Špejcharom a Argentínskou ulicou bolo od konca 70. rokov pripravované v koridore železnice po okraji Stromovky.[8] Už vtedy bolo proti tomuto riešeniu veľa námietok. Po roku 1989 bol tento variant opustený a hľadalo sa nové riešenie. Ako nevyhovujúci bol zavrhnutý variant úpravy existujúcich komunikácií. V roku 1993 bola ustanovená komisia, ktorá po roku odporučila k ďalšiemu posudzovaniu a dopracovaniu 3 varianty,[9] nazvanej podľa katastra, ktorým mali prechádzať:

• Hana (Holešovice): Hradčanská – Sparta – pod Holešovice – pod Vltavou
• Dana (Dejvice): Hradčanská – Európska – Podbaba – pozdĺž Vltavy
• Blanka (Bubeneč): Hradčanská – Sparta – pod Stromovkou – pod Vltavou

Komisia odporučila zapracovať do územného plánu variant Dana a rezervou pre variant Hana. Po dopracovaní bola však Dana zavrhnutá, o. i. kvôli vedeniu pozdĺž Vltavy a tým zložitou ochranou pred veľkou vodou. Varianty Blanka a Hana boli ďalej dopracované a v roku 1996 definitívne vybraný variant Blanka. V roku 1997 sa začalo s projektovou prípravou. V roku 2003 bolo vydané územné rozhodnutie. O rok neskôr sa začala raziť prieskumná štôlňa.

Práca na severnom portáli na Trojskom brehu, zahĺbenie cestnej komunikácie pod úroveň rieky k obom tunelovým rúram

Stavebný ruch na letenskom konci tunela

Priechod medzi strojovňou vzduchotechniky a severnou tunelovou rúrou

Výstavba tunela začala v roku 2007 (niekoľkokrát bola odložená z dôvodu odvolania mnohých občianskych združení) a vyžiadala si veľké dopravné obmedzenia v niektorých častiach Prahy 6 a Prahy 7. Celý úsek je financovaný rozpočtom hlavného mesta Prahy. Tunel mal byť sprevádzkovaný koncom roka 2012.[10] Primátor Bohuslav Svoboda však vzhľadom na problém s financovaním stavby posunul odhad termínu otvorenia na jar 2014.[11][12] Odhady skutočných nákladov zo septembra 2011 už dosahovali 37,9 miliardy a v spojitosti s výsledkami auditu medzinárodnej audítorskej firmy White & Case sa o tuneli Blanka hovorilo ako o ukážkovom prípade prepojenia politiky a biznisu.[13][14][15]

28. septembra 2010 usporiadal Metrostav na stavbe deň otvorených dverí s tromi prehliadkovým trasami, návštevníci mohli prejsť 3,5 km dlhý úsek tunela z Letnej až do Troje.[16] Metrostav napočítal vyše 16 tisíc návštevníkov.[17] Ďalší deň otvorených dverí sa konal v sobotu 15. októbra 2011, kedy prehliadková trasa viedla severnou tunelovou rúrou z Letnej cez Prašný most k stavenisku Myslbekova a späť ku križovatke Prašný most. Akciu navštívilo takmer 20 tisíc ľudí.[18] 28. septembra 2012 bola pre verejnosť otvorená päťkilometrová trasa od križovatky Prašný most do Troje a potom cez Trojský most, akciu navštívilo vyše 21 tisíc ľudí.[19]

2. apríla 2013 bolo oznámené, že rada hlavného mesta Prahy schválila pre tri tunely, ktoré sú súčasťou komplexu, oficiálne názvy Bubenečský tunel, Dejvický tunel a Brusnický tunel. Súčasne rozhodla aj o pomenovaní Trojského mosta.[7]

Strojovňa vzduchotechniky pod ulicou Jana Zajíca

20. novembra 2013 Metrostav oznámil, že k 7. decembru 2013 kvôli dlhodobému neplateniu prác (dlh dosiahol 2,1 miliardy) a neschválenie navrhovaných zmien v stavebnej dokumentácii preruší výstavbu; odvolaný bol aj tradičný deň otvorených dverí, ktorý bol plánovaný na 30. novembra 2013. Nový pražský primátor Tomáš Hudeček niekoľko hodín po tomto oznámení na mimoriadnom zasadnutí rady mesta na základe stanoviska magistrátneho odboru kontroly vyhlásil, že zmluva Prahy so spoločnosťou Metrostav je pravdepodobne neplatná, pretože zmluvu v roku 2006 údajne neprerokovala a neschválila rada ani zastupiteľstvo mesta. Neplatnosť zmluvy primátor uviedol ako nový dôvod neplatenia pohľadávok mestom. Tento záver mu vraj potvrdili aj dve nemenované "renomované advokátske kancelárie". Záznam rokovania rady mesta z 26. septembra 2006 spomína, že rada pod vedením primátora Béma rozhodla o pridelení zákazky Metrostavu a zároveň nariadila investičnému odboru, aby s ním uzavrel zmluvu. Primátor Bohuslav Svoboda priznal, že už on nechal vypracovať analýzu zmlúv a politici o poznatkoch kontrolného odboru vedeli už niekoľko mesiacov.[20]

Brusnický tunel

Mesto údajne prestalo za práce platiť preto, že českobudejovická expozitúra Útvaru pre odhaľovanie organizovaného zločinu sa vo vzťahu k uzneseniu rady mesta o takzvanej kategorizácii faktúr z decembra 2012 zaoberala podozrením zo spáchania trestného činu porušenia pravidiel hospodárskej súťaže a trestného činu porušenia povinnosti pri správe cudzieho majetku.[21][21] Vo februári 2014 začal Útvar pre odhaľovanie korupcie a finančnej kriminality na základe trestného oznámenia vyšetrovať naopak jesenné zastavenie prác. Vzhľadom na situáciu, že dva policajné útvary zastávali úplne odlišné právne interpretácie, požiadal primátor Tomáš Hudeček ministerku spravodlivosti o rokovania s Najvyšším štátnym zastupiteľstvom.[22]

Právne posudky na zmluve s ČKD Praha DIZ z roku 2007 nevyskytli zásadné závady, a preto práce na technologickej časti tunela pokračovali ďalej. Rozdiel oproti zmluve s Metrostavom spočíval v tom, že zmluva nezaväzuje mesto k prevzatiu nehnuteľností a preto nepodlieha súhlasu zastupiteľstva.[23]

Bubenečský tunel, smer Dejvický tunel (2014)

Arbitráž medzi Metrostavom a Prahou sa začala 10. januára 2014.[24] Rozhodcovskému senátu predsedala Alena Bányaiová, Metrostav v ňom zastupoval Ladislav Vostárek, mesto Bohuslav Pavlík. Gabriel Talaga z advokátskej kancelárie Vilímková, Dudák & Partners pre iHNed.cz 16. decembra 2013 tvrdil, že predbežné opatrenie, ktorým by rozhodcovský súd nariadil Metrostavu povinnosť pokračovať v stavbe, je v danej situácii krajne nepravdepodobné, až vylúčené.[23] 24. januára 2014 však rozhodcovský súd nariadil Metrostavu do 60 dní obnoviť práce a mestu povinnosť za tieto nové práce (s objemom asi 50 miliónov Kč[22]) zaplatiť a zároveň vyjadril, že predbežne považuje zmluvy za platné, ale bude ich ďalej skúmať. O doterajšom dlhu zatiaľ nerozhodol. Primátor Hudeček vyjadril nad rozhodnutím uspokojenie, pretože Praha podľa neho chcela Metrostavu zaplatiť dlhy, ale nemala to ako legálne urobiť a rozhodnutie arbitráže k tomu otvára cestu.[25] Na pojednávaní 10. marca 2014 si rozhodcovský súd vypočul dôkazy predložené oboma stranami, v čom majú pokračovať na ďalšom rokovaní 1. apríla 2014. Na pojednávaní 10. marca strany zatiaľ nepredložili vzájomný návrh.[26] 17. apríla 2014 rozhodcovský súd uznal zmluvy za platné, nariadil spoločnosti Metrostav dokončiť do piatich mesiacov stavbu tunelového komplexu Blanka a hlavnému mestu nariadil povinnosť uhradiť viac ako štyri miliardy korún, z toho 2,7 miliardy do troch dní od doručenia rozsudku, ďalších 1,34 miliardy v závislosti na postupe stavby. Metrostav zároveň rozšíril žalobu o ďalšiu miliardu Kč, zahŕňajúcu platbu za budovanie Trojského mosta, o čom má súd konať 4. júna 2014. Zastavenie prác zvýšilo náklady o viac ako pol miliardy Kč, ak sa vychádza z čiastky okolo 4 miliónov za deň prestoja. Primátor Hudeček v reakcii na rozhodnutie súdu uviedol, že sa ukázalo, že arbitráž je správnou cestou, pretože ostatné možnosti by znamenali miliardové straty a otvorenie tunela v nedohľadne.[27]

Správca stavby, Inžiniering dopravných stavieb, v januári 2014 žaloval mesto o dlžných 145 miliónov Kč. Mesto mu už niekoľko mesiacov neplatilo, pretože vraj IDS chce viac, než bolo v pôvodnej zmluve, a pretože sa práce na stavbe preťahujú, čím narastajú náklady. Mediálny zástupca IDS Pavel Kočiš uviedol, že IDS pracuje už druhým rokom de facto zadarmo a ak sa vec v rade niekoľkých týždňov nerozhodne, môže sa stať, že odstúpi od zmluvy. IDS pôsobí na stavbe ako stavebný dozor a okrem iného schvaľovala niektoré problematické faktúry Metrostavu a údajne zadávala niektoré práce navyše bez vedomia mesta. Námestník primátora Jiří Nouza 24. apríla 2014 uviedol, že nasledujúci týždeň má rada mesta rokovať o tom, či vyvolá aj o tomto dlhu rozhodcovské konanie. Podľa Nouzu bola arbitráž najrýchlejším spôsobom, ako problémy vyriešiť. Podľa analýzy, ktorú pre mesto vykonala spoločnosť White & Case, zmluva firmu IDS dostatočne nemotivovala, aby dozerala na udržanie ceny a na včasné dokončenie diela, pretože IDS dostávala odmeny podľa ceny stavby.[28]

Stavebná firma Metrostav od Prahy nedostala viac ako 2,1 miliardy korún za stavbu tunelového komplexu Blanka. Rozhodla sa, že preto stavbu 7. decembra preruší. Lenže magistrát vzápätí prišiel s tým, že celá zmluva, podľa ktorej sa komplex troch cestných tunelov stavia, je od začiatku neplatná, podľa primátora Tomáša Hudečka (TOP 09) ju neprerokovala rada ani zastupiteľstvo. Stavba podľa neho nemôže pokračovať, ale mesto za ňu tiež nemôže platiť. Čo sa po roku ukázalo ako nepravda, pretože súd vyhovel vo všetkých bodoch Metrostavu. Zmluva teda platná bola, mesto muselo zaplatiť dlžnú sumu a Metrostav musel dokončiť stavebné práce. Celý spor vyvolaný mestom predĺžil otvorenie Blanky minimálne o rok.[29][30]

Dejvický tunel

Blanka sa začala stavať v roku 2007 po viac ako dvanástich rokoch príprav a podľa uzavretých zmlúv sa mala otvoriť ku koncu roka 2011. Prvý sklz vo výstavbe vznikol pri zložitom procese získavania stavebných povolení a výkupe pozemkov. Ďalším dôvodom sklzu bola ekonomická kríza v roku 2009, ktorá spôsobila to, že mesto neplatilo za odvedené práce dohodnuté sumy a Metrostav teda staval pomalšie. Firma IDS vtedy predĺžila plán výstavby o 13 mesiacov, do decembra 2012.

Najdlhší sklz vo výstavbe vznikol v novembri 2013 vyhlásením takmer dokončenej Blanky "za čiernu stavbu" primátorom Tomášom Hudečkom z TOP 09 a následné čakanie na verdikt rozhodcovského súdu.[31] Ten v roku 2014 rozhodol, že zmluvy o stavbe tunelového komplexu sú platné a nariadil spoločnosti Metrostav dokončiť Blanku do piatich mesiacov, do konca septembra 2014, zatiaľ čo Prahe nariadil tejto stavebnej firme zaplatiť dlžnú čiastku (štyri miliardy korún).[32] Z administratívnych, ekonomických a právnych dôvodov sa však výstavba naďalej zdržiavala. 30. septembra 2014 námestník primátora Jiří Nouza oznámil, že sa Blanka otvorí 2. decembra 2014. V novembri 2014 hovorila kandidátka na primátorkou Adriana Krnáčová z hnutia ANO o otvorení Blanky v marci 2015, ale podľa Metrostavu sa počítalo s aprílom 2015.[6]

K oznámeniu o ďalšom meškaní otvorenia Blanky došlo vo februári 2015, keď sa zistilo, že z dôvodu prívalových dažďov a predchádzajúcich povodní musí dôjsť k výmene káblov, ktoré inštalovala spoločnosť ČKD Praha DIZ. Tým sa otvorenie Blanky posunulo na 20. septembra 2015.[33] V septembri 2015 potom námestník primátorky Petr Dolínek oznámil, že bude Blanka otvorená o deň skôr, a to v sobotu 19. septembra 2015 o 14:00, čo sa aj stalo.[34]

Stromovka je od roku 1988 chránenou prírodnou pamiatkou. Občianske združenia, ekologickí aktivisti a Strana zelených projekt Mestského okruhu v tejto časti mesta kritizovali, pretože podľa nich privedie do centra mesta ďalšie tisícky automobilov a zhorší tak kvalitu života. Stavba nikdy neprešla expertným posúdením podľa vplyvu na životné prostredie.[35]

23. mája 2008 upozornili Lidové noviny, že firma Metrostav postavila bez povolenia v Letenských sadoch komunikáciu, ktorá slúži na obchádzanie staveniska a nahrádza tak ulicu Milady Horákovej.[36]

Podľa informácií portálu Aktuálně.cz vyplýva z dokumentov, ktoré si pražský magistrát nechal vypracovať, že tunel Blanka v Prahe mierne zhorší ovzdušie. Magistrát pritom tvrdil opak.[37]

V máji 2009 zrušil Mestský súd v Prahe stavebné povolenie na časť inžinierskych sietí stavby. V marci 2010 Najvyšší správny súd toto rozhodnutie potvrdil, stavebná firma Metrostav však tvrdila, že ju investor neinformoval, a časť nepovolenej stavby už realizovala. Súd rozhodnutie zdôvodnil tým, že úrady pri povoľovaní stavby nevykonali dostatočnú analýzu vplyvu stavby na životné prostredie.[38][39]

Bubenečský tunel, 2015

Oproti spočiatku očakávaným nákladom na výstavbu vo výške 21 miliárd Kč má konečná cena dosiahnuť výšky cca 43 miliárd korún (bez napojenia na Strahovský tunel 37 miliárd korún).[40] Ročné prevádzkové náklady komplexu sa v čase otvorenia odhadovali na výške tristo miliónov korún ročne.[41]

Pôvodná cena za stavebné práce predstavovala 17,2 mld. Kč bez DPH. Po prepadoch v Stromovke bol nariadený bezpečnejší, ale aj drahší postup razby. S ďalšími požiadavkami na rozvoj mesta, napríklad na opravu Letenského námestia, zmenu projektu Trojského mosta či protipovodňové opatrenia, vzrástla cena stavebných prác o 4 mld. Konečná suma za stavebné práce je 26,3 mld Kč. Tá obsahuje upravenú cenu stavby a DPH, ktoré sa počas stavby dvakrát zvýšilo.

Cena za Blanku predstavovala podľa Tomáša Hudečka 36,7 miliardy korún. Na prvý pohľad je teda takmer o šestnásť miliárd drahšia, než byť mala. To však dnes už pražskí politici odmietajú. "Už v roku 2006, kedy to zadávali, bolo jasné, že stavba bude stáť 31 miliárd korún. To znamená, že predraženie nie je z 21 na 37, ale je z 31 na 37," upozornil Tomáš Hudeček v špeciálnom vysielaní ČT z tunela Blanka. Hudeček je presvedčený, že exprimátor Bém kalkuloval len s cenou za hrubú stavbu bez technológií či valorizácie, "aby tunel Blanka pretlačil zastupiteľstvom".[42][43]

Vo februári 2015 sa zistilo, že káble, položené v tuneli o dva roky skôr, navlhli a bolo nutné ich vymeniť. Pražská primátorka Adriana Krnáčová uviedla, že to projektoval "asi nejaký debil". Neskôr oznámila, že tých "debilov" bolo zrejme oveľa viac a serveru Blesk.cz potom poslala pri otázke na svoje ostré slová obálku knihy „Spiknutí kokotů“ a nadnesene ju označila za "príručku na orientáciu v pražskej politike".

Technologické káble v tuneli Blanka ukladali pre ČKD minimálne štyri rôzne firmy. Tie ich nakupovali od niekoľkých dodávateľov a ich vlastnosti boli logicky odlišné. Podľa znaleckého posudku, ktorý si objednalo hlavné mesto Praha, sa niektoré káble pre použitie vo vlhkom a mokrom tuneli ani nehodili. Analýza poukazuje tiež na to, že nová kontrola izolačných vlastností káblov začala na konci roka 2014.[44]

ČKD však od roku 2013 upozorňovala na prenikanie vody do technických priestorov, hoci bol tunel projektovaný (SATRA a.s.) ako suchý s minimálnou definovanou prítomnosťou vody vrátane použitej technológie. Prenikanie vody bolo odstránené stavbou (METROSTAV a.s.) vždy len v úsekoch budovania technológie. Po každej pokládke bolo vykonané meranie a vystavená revízna správa. Ale potom po uvedení káblov do prevádzkového stavu sa tam voda po určitom čase vracala a stále vracia. Týmto stále nastávajú komplikácie s káblami, ktoré nie sú projektované na stálu prítomnosť vody i so sedimentmi. Prenikanie vody do chráničiek je preto stále odstraňonované stavbou.

Vo februári 2010 získala Česká televize tajnú správu supervízora, z ktorej vyplýva, že stavba nemá dostatočný technický dozor.[45]

Izolácia v priechode medzi južnou a severnou tunelovou rúrou neďaleko miesta prvého a druhého prepadu (2010)

V máji 2008 bolo počas výstavby rozhodnuté o preradení stavby do zložitejšej kategórie a skrátenie dĺžky záberu z 1,5 m na 1 m z dôvodov nadvýlomov.[46] V utorok 20. mája 2008 okolo 4. hodiny rannej došlo prvýkrát počas razby k mimoriadne veľkému nadvýlomu (blok o veľkosti 2 m). Padajúci blok zdemoloval časť ostenia. Napriek všetkej snahe sa nadvýlom zväčšoval, až do neho prenikli zvodnené sedimenty. Okolo 6:30 vznikol nad tunelom Blanka v parku Stromovka,[47] kráter o priemere 20 a hĺbke cez 15 metrov. Pri udalosti nedošlo k žiadnemu zraneniu.

Metrostav a magistrát sa bránili tým, že pri takto zložitých projektoch sú zosuvy pôdy zapríčinené výdatnými zrážkami možným rizikom. Riaditeľ odboru mestského investora Jiří Toman podľa novinárov povedal: "Veľa pršalo. (...) Zemina sa prepadla do tunela. Je to vec, ktorá sa stáva."[35] Koncom mája 2008 podalo občianske združenie Arnika "trestné oznámenie na neznámeho páchateľa s podozrením zo spáchania trestného činu všeobecného ohrozenia".[35] Kritici stavby upozornili na fakt, že v deň nehody podpísala Praha memorandum piatich európskych miest o parkovej starostlivosti.

Polícia trestné oznámenie po preverení odložila, jej postup preverilo a potvrdilo aj obvodné štátne zastupiteľstvo pre Prahu 7 a mestské štátne zastupiteľstvo. Obvodný banský úrad v Kladne udalosť vyšetril a nezistil pochybenia ani jedného z účastníkov výstavby.[46][48]

Po udalosti došlo k úprave technologického postupu aj výstroje výrubu, ktoré mali za následok o. i. zdraženie stavby o cca 100 tis. Kč na meter dĺžky tunela. Tiež bolo vždy na povrchu nad miestom razby inštalované ochranné oplotenie.

Druhá diera v Stromovke (2008)

V nedeľu 12. októbra 2008 pred desiatou hodinou dopoludnia došlo neďaleko k ďalšiemu prepadu podobného rozsahu, o priemere 25 metrov a hĺbke 16 metrov, nad miestom, kde stavebná firma rozširovala už vyrazenú časť tunela. Hneď po začiatku prepadu v podzemí začal zhotoviteľ zabezpečovať miesto na povrchu, takže ani tentoraz nebol zranený nikto z prechádzajúcich ani z robotníkov. Primátor Pavel Bém podľa médií na mieste tesne po udalosti povedal: "Keď sa to stalo prvýkrát v máji, povedal som dobre, môže sa to stať. Ale druhýkrát? Podám trestné oznámenie na neznámeho páchateľa za všeobecné ohrozenie. Chcem poznať meno vinníka."[49]

Expertíza ukázala, že v tomto mieste bolo o 2 metre nižšie skalné nadložie, ako okolo. Svoju úlohu mohlo zohrať aj zemetrasenie v západných Čechách (4,1 r.s.), najsilnejšie za posledných 23 rokov.[50] Po tejto udalosti došlo k ďalším opatreniam na stavbe. Celkom opatrenia po oboch mimoriadnych udalostiach zdraželi stavbu v kritickom úseku (179 m) o cca 100 mil. Kč. Keby sa však aplikovala na celý úsek pod Stromovkou, boli by náklady navyše väčšie o ďalších 300 mil. Kč.[46]

Rozšírená severná tunelová rúra pri vyústení tunela v Troji (2010)

Tretí prepad pôdy sa udial 5. júla 2010 približne pol hodiny pred polnocou,[51] – niektoré médiá dokonca uvádzali, že na dvoch miestach súčasne.

V tuneli pod krížením Patočkovej a Myslbekovej ulice bol zavalený bagrista aj so svojim strojom. Vyslobodený bol nasledujúceho dňa, t. j. 6. júla, po šiestej hodine rannej bez viditeľných zranení, napriek tomu bol odvezený do nemocnice a neskôr prepustený do domáceho liečenia.[52]

V areáli Ministerstva kultúry v ulici Milady Horákovej sa prepadla časť parkoviska a záhrady. Vzniknutý kráter mal priemer asi 15 metrov. Museli byť evakuovaní pracovníci ostrahy ministerstva a bola tiež obmedzená rýchlosť električiek na blízkej trati. Polícia sľúbila, že celý prípad prešetrí.[53]

Škody spôsobené prepadom sa odhadujú na desiatky miliónov Kč, 12. októbra 2010 sa písalo o celkových hmotných i nehmotných škodách 6,5 milióna,[54] 15. októbra 2010 boli zatiaľ vyčíslené na výške minimálne 14 miliónov Kč.[55]

Podľa prvotného vyšetrovania sa zistilo, že sa pod parkoviskom, ktorému chýbalo odvodnenie a ktoré nikdy nebolo skolaudované, nachádzali zvyšky stredovekého bastiónu. V tomto mieste nebola povolená prieskumná sonda. Spodná voda v kombinácii so sutinou spôsobila nestabilné prostredie, v ktorom došlo k prepadu.[56] Obvodný banský úrad v Kladne na začiatku októbra 2010 uložil spoločnosti Metrostav pokutu milión korún za pochybenia spočívajúce v tom, že bolo príliš rýchle odstraňované ostenie v tuneli, čo spoločne s nestabilným nadložím spôsobilo prelomenie primárnej výstuže a následne prepad tunela.[55] Bežne sa razba vykonáva v maximálnom zábere 2 až 2,5 metra, tu sa robila po 5 metroch.[55] Ďalšou príčinou bol dutý priestor medzi provizórnou a definitívnou výstužou, príčinou bolo nedostatočné dostriekanie miest spojov.[55] Metrostav sa vzdal odvolania proti rozhodnutiu a pokute, aj keď hovorca Metrostavu zdôraznil, že pochybenie nebolo samotnou príčinou závalu; v prípade odvolania a ďalších prieťahov by tiež Metrostavu hrozilo od mesta penále blížiace sa k 1 miliarde Kč.[55] Hlavnému mestu zaplatil Metrostav 6,5 milióna Kč za nezávislé posudky prepadu, ktoré si mesto vyžiadalo.[57] Mesto požadovalo tiež 3 milióny Kč za poškodenie dobrej povesti mesta, túto sumu však Metrostav uhradiť odmietol a Národohospodářská fakulta VŠE vo svojom posudku vyčíslila, že poškodenie povesti mesta sa pohybuje len v ráde státisícov Kč.[58] Polícia ČR v novembri 2010 prípad odložila s tým, že nebola naplnená skutková podstata trestného činu.[57]