Rybárik riečny

Rybárik riečny v lete

Rybárik riečny je len o niečo málo väčší ako vrabec. Dorastá 16 – 17 cm, v rozpätí krídel meria 24 – 26 cm a dosahuje hmotnosť medzi 40 – 45 g.[7] Má zavalité telo, krátky chvost a končatiny, široké krídla a zhruba 4 cm dlhý rovný zašpicatený zobák. Je výrazný svojim žiarivým sfarbením, ktoré sa mierne líši v závislosti na jednotlivých poddruhoch (pozri taxonómiu). Stredoeurópsky poddruh, A. a. ispida, má vonkajšiu časť krídel, chrbát, chvost a takmer celú hlavu modrú, hruď a končatiny sú jasne oranžové, zobák tmavý, škvrna pod ním a po stranách krku je potom sfarbená nabielo.

Obe pohlavia sa pritom sfarbením nijako výrazne nelíšia, samice však na rozdiel od samcov majú červeno sfarbený koreň spodnej čeľuste. Mladé vtáky sú všeobecne jednotvárnejšie sfarbené a ich operenie má zelenší odtieň.[8]

V Severnej Afrike, Európe a vo väčšine Ázie ide o úplne nezameniteľný druh, v jej juhovýchodnej časti však môže byť relatívne ľahko zamenený s viac ako 6 inými druhmi rybárikov, najmä s rybárikom lesným (Alcedo meninting).[9]

Jeho let je rýchly (dokáže dosiahnuť aj rýchlosť vyššiu ako 45 km/h) [10] a priamy. Dá sa pri ňom relatívne ľahko určiť vďaka jeho jasne modro sfarbenej kostrči.[11]

Často a nápadne sa ozýva, najčastejšie krátkym, ostrým a pri vzrušení často opakovaným tyt-tyt.[12][13]

Čisté potoky s bohatým výskytom rýb poskytujú rybárikom riečnym ideálne životné prostredie

Rybárik riečny sa vyskytuje takmer v celej Európe s výnimkou Islandu, severného cípu Britských ostrovov a Škandinávie. Značne zasahuje aj na rozsiahle územie Ázie, najmä do jej západnej, východnej, južnej a juhovýchodnej časti. Izolovane obýva aj Severnú Afriku. Jeho globálny areál rozšírenia pritom zaberá plochu veľkú približne 24 900 000 km.[14]

Severské populácie sú väčšinou migrujúce, vtáky z južných populácií na svojich hniezdiskách zotrvávajú po celý rok.[8] Migrujúce jedince zimujú najmä v Strednej Európe a Stredomorí a niektorí migrujú až na vzdialený africký kontinent. Ázijské vtáky potom zimujú najmä v Juhovýchodnej Ázii. Migruje predovšetkým v noci a často aj na dlhé vzdialenosti, napr. sibírske vtáky musia ročne zdolať aj viac ako 3 000 km.[9]

Na Slovensku sa vyskytuje na celom území. Hniezdi tu 700 – 1 300 párov, odhadovaný počet zimujúcich jedincov 700 - 1400, pričom jeho populácia i územie na ktorom sa vyskytuje vykazujú mierny pokles od 20 - 50%.[15][16]

V Česku sa rybárik riečny vyskytuje celoročne. Aj napriek tomu, že je jeho populačný trend na tomto území v posledných rokoch na miernom vzostupe,[17] stále je zaradený medzi silne ohrozené a teda aj prísne chránené druhy.[18] Na území Česka hniezdi v počte 300 – 700 párov, a to maximálne do nadmorskej výšky 900 m.[12]

Rybárik riečny je plachý a po väčšinu roka samotársky žijúci a prísne teritoriálne vták. V prípade, že na jeho území vnikne konkurent, skloní sa, začne pomaly kývať hlavou zo strany na stranu a rozťahuje krídla. K súbojom dochádza len zriedkakedy, jeho podstatou je však zhodenie jedného z účastníkov do vody a jeho pridržanie pod ňou. Tieto súboje sa však takmer vždy obchádzajú bez akýchkoľvek vážnych zranení.[23]

Potrava a lov

Rybárik na pozorovateľni

Živí sa najmä menšími rybami do veľkosti 12 cm, ktoré predstavujú 60 – 67 % jeho potravy. Najčastejšie sú tu zastúpené hlaváče, pstruhy, šťuky, jalci a iní zástupcovia čeľade kaprovité. Okrem rýb požiera aj obojživelníky, hmyz a kôrovce.[10] Rybárik stráca rýchlym lietaním veľa energie, denne preto musí zjesť také množstvo potravy, ktoré sa vyrovná celým 60 % jeho celkovej hmotnosti.[23]

Rybárik riečny s korisťou

Na korisť väčšinou číha v sede na vetve visiacej obvykle 1 – 2 m nad vodou, v prípade, že sa v okolí žiadne vhodné vetvy nenachádzajú, hľadá ju aj počas trepotavého letu (takto sa však stáva iba v 3 % prípadov). Ak korisť zbadá, vrhá sa rýchlym strmhlavým letom pod vodnú hladinu, uchopí ju do zobáka a potom sa opäť vracia späť na svoju pozorovateľňu.[10] Pod vodou má oči otvorené, ale chránené jemnou blankou, vďaka ktorej nevidí a spolieha sa tak len na dotyk.[24]

Ulovenú potravu následne zabijú údermi o konár a prehĺta ju hlavou napred, aby sa neporanil o rybie šupiny a plutvy.[25] Pri love sa môže potopiť aj jeden meter pod vodnú hladinu,[24] obvykle však nepresahuje hĺbku 25 cm.[26] Úspešnosť lovu je veľmi nízka, len približne každý desiaty pokus je úspešný.[24]

Nestráviteľné zvyšky, ako sú kosti, niekoľkokrát denne vyvrhne v podobe malých šedých vývržkov.[9]

Rozmnožovanie

Umelé hĺbenie strmých brehov pri vodných plochách napomáha k zvýšeniu počtu hniezdiacich vtákov

Alcedo atthis

Obe pohlavia rybárika riečneho pohlavne dospievajú vo veku jedného roka. Hniezdenie, je po celý rok jediné obdobie, kedy sa nezdržiava samotársky, ale v pároch, každý pár pritom obhajuje teritórium veľké až 1 km.[26] Je známy svojimi pytačkami, pri ktorých samec prenasleduje samičku, obaja sa spolu strmhlav vrhajú do vody, ale v poslednej chvíli zmení smer a letí vysoko ku korunám stromov. Zásnuby môžu trvať aj niekoľko hodín, potom dochádza k tzv. zásnubnému kŕmeniu. Samec prináša samici potravu, klania sa a odovzdáva ju priamo samičke do zobáka.[10]

Mladý vták

Hĺbia si vlastnú noru na strmých brehoch v blízkosti vôd. Väčšinou býva umiestnená vysoko, v niektorých prípadoch až 37 m nad hladinou,[8] vďaka čomu je chránená pred mnohými predátormi, ako sú napríklad lasice. Pre jej vybudovanie potrebuje mäkkú pôdu, do ktorej zobákom naráža až do doby, kým sa v nej neobjaví jamku. V konečnom štádiu nora môže na dĺžku merať až pol metra a na jej konci je malá komôrka. Ak je na okraji hniezda trus, znamená to, že noru obývajú mláďatá.

Hniezdia od mája do septembra, ročne má pritom obvykle 1 – 2 znášky. Kladie 5 – 7 bielych, 22 x 19 mm veľkých a 4,3 g ťažkých vajec (z toho 5 % tvorí škrupina).[7] Na vajciach sedia 19 – 21 dní a striedajú sa obaja rodičia. Výnimkou sú iba noci, kedy inkubáciu vykonáva iba samica.[8] Mláďatá sa rodia slepé a holé, v prvých dvoch týždňoch merajú približne 5 – 8 cm. Spočiatku ich rodičia kŕmia v intervale 45 minút, v neskoršom veku už v intervale 15 minút.[24] Hniezdo opúšťa po 23 – 27 dňoch. V tomto období sú veľmi náchylné a vďaka premoknutiu peria sa často pri pokuse o lov koristi utopia. Dospelosti sa tak dožíva priemerne len 50 % z nich.[8]

Vo voľnej prírode sa dožíva priemerne 7 rokov,[8] zatiaľ najstarší zaznamenaný jedinec pochádza z Belgicka s vekom 21 rokov.[27]

Rybáriky sú malé vtáky tvoriace čeľaď rybárikovité a tri samostatné podčeľade – rybárikovcorodé (Halcyoninae), rybárcorodé (Cerylinae) a rybárikorodé (Alcedininae). Najpočetnejší rod tretej spomínanej podčeľade, rybárik (Alcedo), kam zaraďujeme aj rybárika riečneho, obsahuje celkom 17 druhov. Názov Alcedo je pritom latinský výraz pre rybárika, atthis zase meno krásnej mladej ženy z ostrova Lesbos a priateľky známej poetky Sapfó.[7] Jeho najbližšie príbuznými druhmi sú pritom rybárik lesný, tyrkysový a veľký.[9]

Druh prvýkrát opísal v roku 1758 švédsky prírodovedec Carl Linné pod pôvodným názvom Alcedo ispida.[28]

Väčšinou u neho rozlišujeme 7 poddruhov (pozri prehľad nižšie),[26][28] niektoré zdroje však uvádzajú poddruhov aj viac.[29]

• A. a. ATHIS (Linnaeus, 1758) – severozápadná Afrika, široký pás od Španielska po Bulharsko, Afganistan, India, Sibír, severozápadná Čína, zimuje v Sudáne, Ománe a Pakistane.
• A. a. bengalensis (Gmelin, 1788) – India, juhovýchodná Ázia, Čína, Sibír, Mongolsko, Japonsko, zimuje na Sundských ostrovoch, v Molukách a na Filipíny Filipínach.
• A. a. floresiana (Sharpe, 1892) – Bali, Malé Sundy, ostrov Wetar a Timor.
• A. a. hispidoides (Lesson, 1837) – Sulawesi, Moluky, Nová Guinea, Bismarckovo súostrovie.
• A. a. ispida (Linnaeus, 1758) – V Európe severnejšie než A. a. ATHIS (Stredná Európa, Nórsko, Britské ostrovy, časť Španielska, Rusko, Rumunsko, Portugalsko), vyskytuje sa aj v Severnej Afrike, Cypruse a Iraku.
• A. a. salomonensis (Rothschild & Hartert, 1905) – Šalamúnove ostrovy.
• A. a. taprobana (O. Kleinschmidt, 1894) – India, Srí Lanka.

Je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 1840 € (Vyhláška MŽP č. 24/2003 Z.z. v znení č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z., účinnosť od 01.01.2015).[30]

• 
  Ilustrovaná kompozícia
• 
  Naľavo samček, vpravo mláďa.
• 

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rybárik riečny
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Rybárik riečny

• Hlas rybárika riečneho na xeno-canto zoznam nahrávok bez mapy (rýchlejšie) alebo zoznam nahrávok s mapou. (po anglicky)
• Videá, fotografie a nahrávky zvukov o Alcedo atthis na stránke eBird - Cornell Lab of Ornithology - Macaulay Library a podrobné informácie o Alcedo atthis na stránke Birds of the World - Cornell Lab of Ornithology (v roku 2020 došlo k spojeniu s obsahom HBW online aj IBC, kompletný obsah je prístupný po registrácii)

• Alcedo atthis. 2006 IUCN Red List of Threatened Species. prístup 22. 10. 2011.
• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Ledňáček říční na českej Wikipédii, Common Kingfisher na anglickej Wikipédii a Eisvogel na nemeckej Wikipédii.