Sapfo

Sapfo (starogréc. Σαπφώ - Sapfó, v aiolskom dialekte Ψάπφω, * asi 627 pred Kr., Mytiléna – † asi 568 pred Kr., Lesbos) bola starogrécka lyrická poetka.

Sapfo

Busta s nápisom Sapfo z Eresu. Rímska kópia gréckeho originálu asi z 5. stor. pred Kr.
Narodenieasi 627 pred Kr.
Mytiléna
Úmrtieasi 568 pred Kr.
Lesbos
Odkazy
Commons Sapfo
Biografický portál

Život

Narodila sa v aristokratickej rodine na ostrove Lesbos. Desať rokov prežila so svojou rodinou v emigrácii na Sicílii a na svoj rodný ostrov sa vrátila až približne v roku 580 pred Kr.. Na ostrove si otvorila školu, ktorá sa zaoberala výchovou mladých dievčat z vyššej spoločnosti. Jej nový domov bol v tom období strediskom kultúry, a tak ich vzdelávala v speve, tanci, hudbe a poézii.

Tvorba

Ako námety na jej literárne diela slúžili udalosti z každodenného života (odchody alebo svadby jej žiačok či rodinné zážitky), ale tiež mýty, krásy prírody alebo spomienky. Svoje diela písala v aiolskom nárečí. Jej diela sú preniknuté priateľstvom, láskou a krásou, čo zosilňuje aj jazyk, v ktorom písala, nakoľko mal vyhovujúcu štylistickú a lexikálnu štruktúru. Napísala deväť kníh poézie, ktoré sa spomínajú v gréckych dokumentoch, a Gréci ich aj veľmi radi čítali, no vďaka tomu, že v neskoršom období jej dielo spálili byzantskí spisovatelia, sa zachovala len jediná kompletná óda („Modlitba k Afrodite“) a mnoho zlomkov z jej básní.

Odkaz

Hoci väčšina z jej poézie je dnes stratená, vo svojej dobe mala nesmiernu reputáciu, o čom svedčí i to, že ju sám Platón označil za desiatu múzu. Jej dielo bolo síce zničené, no neprestalo byť napodobňované (napr. v staroveku boli napodobňované jej svadobné piesne, epithalamiá). Bola neprekonateľná svojou hĺbkou citov, ktoré opisovala vo svojich básňach a stala sa múzou i pre rímskych básnikov, ako napr. Gaius Valerius Catullus alebo Quintus Horatius Flaccus. Obľúbeným námetom a múzou sa stala i pre umelcov v období romantizmu.

Ukážka zo Sapfinej tvorby: Vyznanie

Grécky originál[1]
Prebásnenie do slovenčiny[2]

φαίνεταί μοι κῆνος ἴσος θέοισιν
ἔμμεν ὤνηρ, ὄστις ἐναντίος τοι
ἰζάνει, καὶ πλασίον ἆδυ φωνεύ-
σας ὑπακούει

καὶ γελαίσας ἰμερόεν, τό μοι μάν
καρδίαν ἐν στήθεσιν ἐπτόασεν·
ὡς γὰρ εὔιδον βροχέως σε, φώνας
οὐδὲν ἔτ᾿ εἴκει·

ἀλλὰ καμ μὲν γλῶσσα ἔαγε, λέπτον δ᾿
αὔτικα χρῷ πῦρ ὐπαδεδρόμακεν,
ὀππάτεσσι δ᾿ οὐδὲν ὄρημ᾿, ἐπιρρόμ-
βεισι δ᾿ ἄκουαι.

ἀ δέ μ᾿ ἵδρως κακχέεται, τρόμος δὲ
πᾶσαν ἄγρει, χλωροτέρα δὲ ποίας
ἔμμι, τεθνάκην δ᾿ ὀλίγω ᾿πιδεύης
φαίνομαι (ἄλλα).

ἀλλὰ πὰν τόλματον, [ἐπεὶ καὶ πένητα].

Nesmrteľný ako boh sa mi vidí
ten muž, ktorý sedí ti zoči-voči,
ktorý zblízka načúva, ako sladko
zvučí tvoj hlások

a tvoj nežne perlivý smiech. To všetko
pridúša mi zmätené srdce v hrudi.
Len čo zazriem úchytkom, ako horíš,
nemo sa schúlim.

Zdrevenie mi jazyk a drobný plameň
odrazu ma pod kožou začne páliť,
v očiach sa mi rozvalí čierna noc a
v ušiach mi hučí.

Chladný pot ma zalieva, mráz mi beží
po tele, som zelenejšia než tráva  
a čo chýba, aby som vyzerala
načisto mŕtva?

Ale všetko musíme zniesť,...

Referencie

  1. Poetae lyrici graeci Bibliotheca Teubneriana 1867
  2. Sapfó: Piesne. Vojtech Mihálik, Slovenský spisovateľ 1984

Iné projekty

  • Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Sapfo
  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sapfo
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.