Prírodný park Podkomorské lesy

Park leží západne od Brna v severnej časti Bobravskej vrchoviny tu nadväzuje na brnianske mestské časti Žebětín, Bystrc a Kniničky. Na juhu tvorí hranicu parku cesta Žebětín-Ostrovačice. Západnú hranicu parku tvoria Boskovická brázda v úseku Ostrovačice, Veverské Knínice, Hvozdec, Veverská Bítýška a Chudčice. Ďalšie obce v tesnom susedstve parku sú Moravské Knínice na severe, Jinačovice a Rozdrojovice na východe.

Prevažnú časť územia parku tvoria listnaté dubovo-hrabové lesy. Park je prameniskom mnohých potokov a potôčikov, v povodí Svratky. Priemerná nadmorská výška je približne 450 m, pričom najvyššie body sa nachádzajú v jeho južnej časti neďaleko obce Ostrovačice. Najvyššia Kopeček dosahuje výšku 479 m n. m. Na jeho vrcholku sa nachádza stará drevená rozhľadňa v zlom technickom stave. Vzhľadom na prevýšenie porastom neposkytuje výhľad. Pod vrcholom, juhozápadným smerom pramení Veverka zo Zárubovej studánky. Ďalej, severnejšie sa nachádza Lipový vrch (478 m), na ktorom stojí vysielač mobilných telefónov viditeľný zo širokého okolia. Pod lipovým vrchom južne sa nachádza Helenčina studánka - prameň potoka Vrbovec. Severnejšie z Ríšovej studánky pramení potok Rakovec. Park je prameniskom mnohých bezmenných potôčikov.

Severne od Brněnské přehrady, ktorá prírodný park delí na dve časti, sa nachádzajú kopce Trnůvka (441 m n. m.; pri Rozdrojoviciach) a Kunka (422 m n. m.; pri Chudčiciach).

Panoramatický pohľad na Podkomorské lesy od Veverských Knínic

Z lesných porastov značne vyplýva aj druhové rozloženie húb, ktoré tu rastú. Pravidelne sa tu vyskytujú hríby: hríb dubový, hríb smrekový, suchohríb plstnatý, suchohríb žltomäsový, podhríb žlčový, kozák hrabový. Z plávok: zelenkavá, trávozelená, mandľová, zlatá. Z drevokazných uchovec bazový, koralovec, hliva ustricová, podpňovka žltá. Z ďalších druhov sú to: kuriatko jedlé, strapačka koralovitá, kučierka veľká, bedľa vysoká, pôvabnica fialová, strmuľka inovaťová, holohlavec český.

Na území parku rastú bežné druhy lesných drevín prevažujú dub zimný a hrab obyčajný, miestami borovica lesná, buk lesný, jelša lepkavá, javor poľný, javor horský i javor mliečny, v produkčnej výsadbe smrek obyčajný, z kríkov: lieska obyčajná, baza čierna, baza červená, ríbezľa egrešová, ruža šípová, ostružina malinová, trnka obyčajná, lykovec jedovatý a bylín: zvlášť zaujímavé sú trvalky: konvalinka voňavá, krivec, tôňovka dvojlistá, kokorník lekársky, kokorík mnohokvetý, jesienka obyčajná, vranovec štvorlistý, jagavka konáristá, cyklámen európsky, ľalia zlatohlavá, zubovník šupinatý, hniezdovka hlístová, hniliak smrekový, kruštík modrofialový, kruštík širokolistý a ďalšie. Z ďalších bylín to sú: deväťsil biely, pečeňovník trojlaločný, záružlie močiarne, prvosienka jarná, divozel veľkokvetý, náprstník veľkokvetý, prilbica žltá, kostihoj lekársky, ľubovník škvrnitý, pľúcnik lekársky, veternica lesná i veternica iskerníkovitá.

Na území parku žijú bežné lesné druhy cicavcov: veverica obyčajná, srnec lesný, zajac, muflón, kuna lesná, líška hrdzavá, jazvec, hrdziak lesný a vtákov: myšiak, krkavec, sojka. plazov a obojživelníkov: slepúch, jašterica krátkohlavá i jašterica živorodá, skokan hnedý, ropucha bradavičnatá i ropucha zelená. Omnoho rozmanitejšie zastúpenie je u bezstavovcov. Mnohotvárne porasty vytvárajú životný priestor pre motýle: dúhovec väčší, babôčka pŕhľavová, babôčka pávooká, babôčka bodliaková, rôzni perleťovci a chrobáci napríklad roháč veľký, hrobárik obyčajný, svetluška svätojánska a mnoho ďalších.