Údolí Kohoutovického potoka
Údolí Kohoutovického potoka je prírodná pamiatka nachádzajúca sa v katastri brnianskej štvrte Pisárky na území mestskej časti Brno-Kohoutovice v bezprostrednom susedstve cesty medzi Pisárkami a Kohoutovicami. Územie zaberá 15-40 m široký pruh pozdĺž Kohoutovického potoka o dĺžke 1,2 km.[2]
Údolí Kohoutovického potoka | |||
prírodná pamiatka | |||
Koryto Kohoutovického potoka v prírodnej pamiatke | |||
Štát | |||
---|---|---|---|
Región | Juhomoravský kraj | ||
Okres | Okres Brno-mesto | ||
Lokalita | Pisárky | ||
Nadmorská výška | 248 - 304 m n. m. | ||
Súradnice | 49°11′33.12″S 16°32′51.34″V | ||
Rozloha | 2,9455 ha | ||
Vznik | 1. november 1987[1] | ||
- Vyhlásil | Krajský úrad Juhomoravského kraja | ||
Správa | AOPK ČR Brno | ||
Kód AOPK ČR | 1042 | ||
Údolí Kohoutovického potoka Poloha na mape Česka | |||
Webová stránka: Biolib.cz | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Ochrana
Predmetom ochrany je prirodzené koryto meandrujúceho potoka a pôvodné lesné porasty s prevahou buka na svahoch,[2] hostiace niektoré vzácne druhy rastlín horských a podhorských polôh.[3]
Prírodné pomery
Geológia
Do skalného podložia tvoreného biotitickým granodioritom vyhĺbil Kohoutovický potok postupným odnášaním čiastočiek pôdy úzke zarezané údolie, na ktorého dne sa hromadí chladný vzduch a spôsobuje, že v ňom panuje mikroklíma s nižšou teplotou ako vo svahoch nad ním (teplotná inverzia).[2][4]
Koryto potoka je kamenisté až balvanité, s častými meandrami, kaskádami a tôňami. V suchom letnom období koryto takmer vysychá a voda sa drží v malých tôňach, v období prívalových dažďov prietok rýchlo stúpa a voda odnáša naplaveniny vrátane veľkých kameňov.[2]
Flóra a fauna
Údolie obývajú lesné spoločenstvá dubobukového vegetačného stupňa s prevahou buka lesného (Fagus sylvatica), duba zimného (Quercus petraea) a hrabu obyčajného (Carpinus betulus), medzi ktorými sa roztrúseno vyskytuje javor horský (Acer pseudoplatanus), jaseň štíhly (Fraxinus excelsior), lipa malolistá (Tilia cordata) a lipa veľkolistá (Tilia platyphyllos). V krovom poschodí prevažuje lieska obyčajná (Corylus avellana), miestami sa vyskytuje tiež ohrozený klokoč perovitý (Staphylea pinnata). V podraste je zaujímavý výskyt horskej byliny srnovníka purpurového (Prenanthes purpurea), ktorý indikuje klimatickú inverziu. Z chránených druhov je najvýznamnejší výskyt chránenej silne ohrozenej orchidey vtáčej prilby červenej, ktorá tu má jedinú lokalitu na území mesta.[5] Z chránených druhov sa ďalej vyskytuje vtáčia prilba biela (Cephalanthera damasonium), vemenník dvojlistý (Platanthera bifolia) , prilbica žltá (Primula lycoctonum), ľalia zlatohlavá (Lilium martagon) a medúnka medovkolistá (Melittis melissophyllum).[2][5]
Typickými vtáčími druhmi územia sú napr. brhlík obyčajný (Sitta europaea) alebo trasochvost biely (Motacilla alba), ktorého možno často zastihnúť v koryte potoka .[2]
Galéria
- vtáčia prilba červená (Cephalanthera rubra)
- prilbica žltá (Aconitum lycoctonum)
- ľalia zlatohlavá (Lilium martagon)
- klokoč perovitý (Staphylea pinnata)
- Torzo buka s plodnicou práchnovca kopytového (Fomes fomentarius)
- Vyznačenie hranice chráneného územia: na vonkajšej strane sú dva červené pruhy, na vnútornej jeden
- Jedna z mnohých nezvyčajne čistých tôní na Kohoutovickom potoku
Referencie
- Stránky AOPK ČR [online]. [Cit. 2014-10-14]. Dostupné online. (po česky)
- Údolí Kohoutovického potoka – PR [online]. Sdružení pro ekologickou výchovu a ochranu přírody Rezekvítek, [cit. 2010-08-06]. Dostupné online.
- Chráněná území [online]. Lesy města Brna, [cit. 2010-08-06]. Dostupné online.
- Přírodní památka Údolí Kohoutovického potoka. Brno : Základní článek Hnutí Brontosaurus Orchis. Informační panel naučné stezky. Dostupné online.
- HOSKOVEC, Ladislav. Brno, Údolí Kohoutovického potoka – přírodní památka [online]. BOTANY.cz, 2008-24-02, [cit. 2014-08-06]. Dostupné online.
Pozri aj
- Lesy mesta Brna
- Zoznam chránených území v okrese Brno-mesto
Externé odkazy
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Údolí Kohoutovického potoka na českej Wikipédii.