Hrad Veveří

Veveří v polovici 19. storočia

Podľa povesti bol hrad založený okolo roku 1059 moravským údelným kniežaťom Konrádom I. Brnianskym. Prvá písomná zmienka o hrade však pochádza až z roku 1213[1], kedy bol jeho správcom Štěpán, pravdepodobný predok pánov z Pernštejna. Pôvodný neskororománsky a ranogotický hrad zabral úzku časť skalného ostrohu. Přemysl Otakar II. sem s obľubou umiestňoval svojich politických odporcov, z ktorých najznámejší bol komorník Beneš, brat Milotu z Dědic. Roku 1311 bol hrad v zálohe Janovi v Vartenbergu a po svojom návrate z Talianska roku 1334 sa moravský markgróf, neskôr český kráľ Karol IV., usiloval o jeho navrátenie. Jeho brat, markgróf Jan Jindřich hrad rozširoval a ďalej opevňoval a úžíval ho ako pevnosť i ako pokladnicu. Za husitských vojen na Morave sídlila na hrade posádka vojvodu Albrechta a Veveří bolo preto roku 1424 obliehané, ale bez úspechu. Za česko-uhorských vojen hrad držaltešínsky knieža Přemek, ktorý bol priaznivcom českého kráľa Jiřího z Poděbrad, ale hrad bol roku 1468 dobytý vojskom Mateja Korvína. Na konci 15. storočia hrad získal Václav z Ludanic a po ňom sa striedali ďalší majitelia. V roku 1645, obliehali Brno švédske vojská, bol obliehaný aj hrad Veveří, ktorý rovnako, ako mesto Brno náporu útočníkov odolal.

Z iniciatívy kňažnej Ypsilanti dochádza po roku 1870 k výrazným úpravám hradného okolia a na južnej stráni hradnej ochodze vzniká rozsiahly anglický park s dvoma (dnes už zdevastovanými) skleníkmi. V súvislosti s prvou československou pozemkovou reformou mala byť väčšina pozemkov tunajšieho panstva zoštátnená, proti čomu sa však postavil posledný šľachtický majiteľ hradu a panstva Veveří, anglický barón Maurice Arnold de Forest, a takmer šesť rokov viedol spor s Česko-Slovenskou republikou o majetok. Roku 1925 nakoniec súhlasil s odstupným 100.000 britských libier a hrad s takmer celým panstvom prešiel do vlastníctva štátu. Následne bol sprístupnený verejnosti a stal sa veľmi obľúbeným cieľom turistov. V júni 1928 hrad navštívil prezident Tomáš Garrigue Masaryk a objavili sa plány na využitie hradu ako prezidentskej rezidencie na Morave, ktoré sa napokon nerealizovali.

Za nacistickej okupácie bol v rokoch 1942 – 1945 hrad zhabali pre potreby Wehrmachtu a SS. V tej dobe vznikol v okolí rozsiahly výcvikový priestor. Koncom vojny bol hrad poškodený pri oslobodzovaní Brna. Vtedy boli poškodené strechy, fasády aj neďaleký kostolík Nanebovzatia Panny Márie na Předhradí. Prechod armád viedol aj k strate alebo zničeniu veľkej časti hradného mobiliáru. Už v rokoch 1947 a 1948 boli opravené aspoň strechy a stratený mobiliár bol doplnený zo zbierok štátneho zámku Konopiště a hradu Křivoklátu. Hra bol potom nakrátko sprístupnený, ale začiatkom 50. rokov bol veľmi necitlivo upravený pre potreby Lesníckeho učilišťa, ktoré tu sídlilo viac ako 20 rokov.

Po roku 1972 vznikol projekt prestavby hradu na medzinárodné študentské a kongresové centrum. Z prestavby sa nakoniec realizovali iba prvé etapy, pri ktorých bola položená nová kanalizácia a vodovod a tzv. statické zaistenie pomocou betónových injektáži a nástrekov, ktoré hrad ako pamiatku ťažko poškodili. Tieto necitlivé úpravy prerušili revolúcia v roku 1989, po ktorej bol hrad ponechaný svojmu osudu. Od roku 1999 je v správe Národního památkového ústavu v Brne, ktorý tu od tej doby realizuje postupnú rekonštrukciu zdevastovaného areálu. Hrad bol trvalo otvorený pre verejnosť v lete 2002. Kastelánom je od roku 2001 Mgr. Petr Fedor.

• Veveří na pozvanie majiteľa baróna Mórica Arnolda de Forest trikrát navštívil vtedajší britský minister obchodu Winston Churchill. S manželkou Clementine tu strávili aj časť svojej svadobnej cesty po Európe.
• Od prvej polovice 18. storočia sa traduje povesť, podľa ktorej je hrad Veveří jedným z niekoľkých miest, kde by sa mal ukrývať poklad 12 strieborných sôch apoštolov, pochádzajúcich pôvodne z koristi prinesenej do českých zemí kniežaťom Břetislavom I. z ťaženia do Poľska (prenos ostatkov sv. Vojtecha) v roku 1039. Podľa zmieňovanej legendy mali byť sochy, údajne do tej doby ukryté v kláštore Porta Coeli v Předklášteří, podvodne na tamojšiu opátku vylákané templárskymi rytiermi a prevezené na ich hrad Veveří vzápätí po zavraždení posledného z přemyslovských kráľov Václava III. 4. augusta 1306 v Olomouci. Romantická legenda vznikla zjavne ako snaha ozvláštniť panstvo módnou historkou o poklade a jej autorom bol asi niektorý z tamojších hradných úradníkov.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hrad Veveří

• oficiálna stránka
• hrad Veveří Stavebný vývoj, dejiny, plány, fotogaléria
• Informácie Prygl.net
• Informácie Bystrc.net

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Veveří (hrad) na českej Wikipédii.