Strapačka koralovitá

Plodnice strapačky koralovitej sú 5 – 12 cm široké a 10 – 15 cm vysoké, majú pomerne hrubý, krátky a holý bazálny kmeň, ktorý je najprv belavý alebo biely, neskôr od výtrusov okrový až kožovožltkastý.[2] Bazálny kmeň plodnice sa rozkonáruje na väčší počet konárov a opäť rozdeľuje viacnásobne na nepravidelne rozložené tenké vzpriamené belavé až krémové konáriky, zakončené krátkymi ostňami.[3] Ostnaté (či zúbkaté) konce sú za mladi vínovočervené, v dospelosti hnedasté.[4] Dužina je belavá až žltkastá, krehká a šťavnatá. Má slabú vôňu a nevýraznú, v starobe horkastú alebo kyslastú chuť.[3] Výtrusy sú elipsoidné, na povrchu šikmo pásikavé, bledookrové so škoricovohnedým odtieňom, 11 – 18 × 4 – 6 μm veľké. Výtrusný prach je bledožltookrový.[4][2]

Strapačka koralovitá rastie od júla do októbra[4] v listnatých lesoch, najmä v podhorských oblastiach (zriedkavejšie v ihličnatých lesoch). Rozšírená je v celom miernom pásme severnej pologule.[3] U nás je miestami veľmi rozšírená, inde zas úplne chýba.[2]

Je to jedlá huba strednej chuťovej kvality (zo strapačiek je však najchutnejšia[3]), vhodná najmä do polievok. Na jedenie odporúčajú zbierať len mladé plodnice, ktoré sú chutnejšie. Pri kuchynskej úprave treba konce konárikov odrezať, pretože v dospelosti bývajú horké.[2]

Zámena je možná s inými druhmi strapačiek. Staršie plodnice všetkých druhov strapačiek majú takmer rovnakú farbu a ich rozlišovacie znaky takmer miznú. Preto zbierame len mladé plodnice, ktoré možno spoľahlivo určiť.[3]

• 
  plodnica s bazálnym kmeňom
• 
  typické znaky plodnice

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Strapačka koralovitá