Prírodný park Strážnické Pomoraví

Prírodný park Strážnické Pomoraví je chránené územie v Juhomoravskom kraji rozkladajúce sa okolo rieky Moravy na severozápad od mesta Strážnice.

Strážnické Pomoraví
Prírodný park
Štát Česko
Región Juhomoravský kraj
Okres Okres Hodonín
Lokalita Strážnice
Súradnice 48°53′29″S 17°15′36″V
Rozloha 31 km² (3 100 ha)
Vznik 1993
 - Vyhlásil Okresný úrad Hodonín
Strážnické Pomoraví
Poloha na mape Česka
Wikimedia Commons: Nature park Strážnické Pomoraví
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál

Lokalita
Orchidea

Strážnické Pomoraví bolo zriadené vyhláškou hodonínskeho Okresného úradu v roku 1993[1] za účelom ochrany krajinného rázu údolnej nivy rieky Moravy. Svojou rozlohou 31 km2[1] zaberá širokú oblasť toku rieky Moravy a jej prítoku Veličky, vrátane priľahlých slepých ramien, lužného lesa a záplavových lúk. Oblasť bola vyhlásená vtáčou oblasťou v rámci sústavy Natura 2000 a je jedným z významných vtáčích území v rámci programu BirdLife International. Podnebie Parku je výrazne teplé, ročné priemerné teploty sa pohybujú okolo 9-9,5° C,[1] ročné úhrny zrážok medzi 585 a 600mm.[1] Typické sú prízemné teplotné inverzie. Oblasť je nazývaná tiež "Moravskou Amazóniou" vďaka nepriepustným a zaplavovaným pôdam s lužnými lesmi a meandrujúcim tokom rieky Moravy. Ďalej od koryta rieky sa nachádzajú záplavové lúky, ktoré sú oddelené od lužného lesa ochrannou protipovodňovou hrádzou. Táto hrádza má priepust a je možné vodu z jarných záplav regulovane vypúšťať na územie lúk a tým ich zavlažovať.

Prírodné podmienky

Geológia

Park sa nachádza na hlinitoílovitých naplaveninách nivy rieky Moravy. Geologickým podložím sú štvrťohorné sedimenty[1], ktoré ležia na staršom treťohornom ílovitom a piesočnom podklade z pliocénneho obdobia.[1] Mladšie štvrťohorné sedimenty tvoria riečne uloženiny a viate piesky, po ktorých je pomenovaná miestna rovnomenná chránená oblasť Váté písky. Vrstva týchto sedimentov, ktoré boli nahromadené počas poslednej doby ľadovej, dosahuje hrúbku 6-9 m.[1] Geologicky najmladšími sedimentami sú povodňové hliny, uložené v časoch medzi 12. a 13. storočím[1], ktoré vznikali v súvislosti s odlesňovaním povodí, a so vzrastajúcou intenzitou pokračuje tento proces dodnes.[2] Na rozhraní rieky a viatymi pieskami dochádza k značnej erózii vedúcej k niekoľkometrovým posunom koryta za rok.[3]

Sútok Veličky s Moravou

Veľkou zaujímavosťou sú petrifikované fosílne zvyšky stromov, ktoré sa uchovali v riečnych sedimentoch a vďaka zmenám toku sa po tisícoch rokov znovu dostali na zemský povrch. Na pravom brehu Moravy pri Strážnici bolo nájdené drevo datované do doby pred 44 tisíc rokmi. Z oblasti Bzenca-Přívoz bolo datovaný vek dubového kmeňa na 1940 rokov. Zriedkavo sú v oblasti k nájdené tiež zuby či kosti väčších cicavcov.

Flóra

Pôvodnou flórou tunajšieho tvrdého luhu sú predovšetkým duby (Quercus), brest väzový (Ulmus laevis) a jaseň úzkolistý (Fraxinus angustifolia Vahl), ktoré sú významne vytláčané druhmi invaznými, ako sú javor jaseňolistý (Acer negundo), orech čierny (Juglans nigra) a topoľ čierny (Populus nigra).[1]

Peň topoľa čierneho na lokalite

V blízkosti meandrov sa darí najmä vlhkomilným druhom, bylinný podrast je najvýraznejší na jar, kedy kvitne chochlačka dutá (Corydalis cava), cesnak medvedí (Allium ursinum) alebo krivec žltý (Gagea lutea). V lete prevláda žihľava dvojdomá (Urtica dioicaa). Medzi významné pôvodné rastliny patria rôzne orchidey (Orchidaceae Juss.) alebo kosatce (Iridaceae). [1]

Fauna

Strážnické Pomoraví je vďaka dlhoročným stromom významnou hniezdnou oblasťou bociana bieleho (Ciconia ciconia), volavky popolavej (Ardea cinerea) a haje tmavej ( Milvus migrans). Na podmáčaných lúkach hniezdi bežne cíbik chochlatý (Vanellus vanellus), nepravidelne kalužiak červenonohý (Tringa totanus) a diskutabilne aj náš najväčší bahniak hvizdák veľký (Numenius arquata), ktorý tu má jedno z dvoch posledných hniezdisk v rámci celej Moravy. Na nivných lúkach žije prepelica poľná (Coturnix coturnix), jarabica poľná (Perdix perdix), chrapkáč poľný (Crex crex), trasochvost žltý (Motacilla flava), pŕhľaviar červenkastý (Saxicola rubetra) a strnádka lúčna (miliaria Calandra). Piesčité a štrkové pláže pri koryte rieky osídľujú kulík riečny (Charadrius dubius), kalužiačik malý (Actitis hypoleucos), brehuľa hnedá (Riparia riparia) a rybárik riečny (Alcedo atthis). Druhy tiahnúce a zimujúce sú kormorán veľký (Phalacrocorax Carba), beluša veľká (Casmerodius albumu), husi (Anser sp.), kaňa sivá (Circus cyaneus) a orliak morský (haliaetus albicilla).[1] [4] a súčasne je jedným z významných vtáčích území vyhlásených v rámci programu BirdLife International[5][2]

Ohryzy stromov ako dôkaz prítomnosti bobra európskeho na lokalite

Z vodných živočíchov a obojživelníkov menujme hrúza bieloplutvého (Gobio albipinnatus), slíža severného (Noemacheilus barbatulus), skokana zeleného (Rana esculenta) a vzácneho skokana ostropyského (Rana arvalis), ktorý sa tu pravidelne rozmnožuje.[1][2]

Z hmyzej ríše sú to zástupcovia ako roháč veľký (Lucanus cervus), fuzáč veľký (Cerambyx cerdo), krasoň borovicový (Chalcophora mariana), potápnik rebierkový (acilius sulcatus) a splošťula bahenná (Nepa cinerea).[1][2]

Všadeprítomné ohryzy na stromoch dokazujú tiež prítomnosť bobra európskeho (Castor fiber), ktorý bol už začiatkom 18. storočia úplne vyhubený[6] a znova bol do Strážnického Pomoraví reintrodukovaný z Poľska.

Vtáčia oblasť

Lokalita Bzenecká Doubrava - Strážnické Pomoraví je významným hniezdiskom mnohých druhov vtákov. Preto bola táto oblasť (celkovo o rozlohe 11 725 ha) vyhlásená nariadením vlády č. 21/2005 vtáčou oblasťou v rámci sústavy Natura 2000[5] a rovnako je jedným z Významných vtáčích území vyhlásených v rámci programu BirdLife International.[5] Návrh chráneného územia, ktoré má svojou rozlohou zabezpečiť stabilitu a priaznivý rozvoj vtáčích populácií, pripravila na základe daných ornitologických kritérií Česká spoločnosť ornitologická v spolupráci s Agentúrou ochrany prírody a krajiny.[7]

Na tomto území je chránených šesť vtáčích druhov: bocian biely (Ciconia ciconia), kaňa močiarna (Circus aeruginosus), lelek lesný (Caprimulgus europaeus), ďateľ prostredný (Dendrocopos medius), ďateľ hnedkavý (Dendrocopos syriacus) a škovránik stromový (Lullula arborea) .[7][2]

V oblasti bolo zistených celkovo 238 druhov vtákov. Hniezdi ich tu viac ako polovica a to celkom 148.[5]

Ohrozenie
Hrádza

Pôvodná vegetácia v parku je ohrozená mnohými inváznymi druhmi, ako sú javor jaseňolistý, orech čierny, topoľ čierny, kalina a krídlatka. Tieto rastliny spravidla v krátkej dobe prerastajú pôvodnú rovnako starú vegetáciu, čím jej silno konkurujú a obmedzujú ju v príjme zdrojov. Najviac prítomný je orech čierny, ktorý je inváznym druhom z USA. Dnes sa na podporu pôvodného tvrdého luhu vysádzajú duby, ktoré sú vzhľadom k svojmu pomalšiemu rastu silne znevýhodnené rýchlo rastúcimi inváznymi stromami.

Ďalším ohrozením celého Strážnického Pomoravia je plánovaná výstavba diaľnice D55 Břeclav-Olomouc v dĺžke 12 km.[2] V súčasnosti je v Bruselskej európskej komisii prejednávaná sťažnosť proti plánovanej výstavbe, ktorú spoločne podali organizácie Deti Zeme a Česká spoločnosť ornitologická.[8] V sťažnosti navrhujú aj alternatívne vedenie novej rýchlostnej cesty. Ekologický expert Ekologického právneho servisu Jiří Hummel upresňuje, že: "V úseku Rohatec - Uherské Hradiště by oficiálny variant D55 mal znížiť dopravnú intenzity na existujúcej ceste I / 55 v priemere o 50-70% a alternatívna trasa dokonca až o 55-80%" .[8]

Referencie
  1. Strážnické Pomoraví [online]. [Cit. 2019-12-05]. Dostupné online. (po česky)
  2. Brožura Bzenecká Doubrava - Strážnické Pomoraví [online]. [Cit. 2019-12-05]. Dostupné online. (po česky)
  3. Přírodní park Strážnické Pomoraví – Osypané břehy: Zkrácení toku Moravy [online]. [Cit. 2019-12-07]. Dostupné online. (po česky)
  4. Bzenecká Doubrava - Strážnické Pomoraví [online]. [Cit. 2019-12-07]. Dostupné online. (po česky)
  5. Bzenecká Doubrava - Strážnické Pomoraví [online]. [Cit. 2019-12-07]. Dostupné online. (po česky)
  6. Bobr se vrací [online]. [Cit. 2019-12-07]. Dostupné online. (po česky)
  7. Ptačí oblasti [online]. [Cit. 2019-12-07]. Dostupné online. (po česky)
  8. Kauza Bzenec [online]. [Cit. 2019-12-07]. Dostupné online. (po česky)

Pozri aj

Iné projekty

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Přírodní park Strážnické Pomoraví na českej Wikipédii.


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.