Pireus (mesto)
Pireus (starogr. alebo v kathareuse Πειραιεύς - Peiraieus; novogr.. Πειραιάς - Pireas; hovorovo Περεάς - Pereas; lat.. aj P(e)iraeus) je mesto v Grécku v kraji (perifereia) Atika južne od Atén. Je to hlavné mesto okresu (nomos) Pireus a patrí do metropolitnej oblasti Atén.
Bol tu prístav starovekých Atén a slúži aj ako moderný prístav po znovuzaložení Atén v roku 1834. Patrí medzi najrušnejšie obchodné a priemyselné centrá pri Stredozemnom mori a je tu konečná zastávka prvej, zelenej linky elektrickej železnice, ktorá je prepojená s aténskym metrom. Pireus po porážke Atén podliehal Spartskému vplyvu, neskôr Macedónií. Mesto má rozlohu 10,865 km² a vyše 175-tisíc obyvateľov.
Dejiny
Pireus bolo už od staroveku strategické mesto Atén. V 5. storočí pred Kr. spojil Themistokles Atény a Pireus opevnením, ktoré bolo naďalej vylepšované, aby sa predišlo ďalšiemu možnému perzskému vpádu. Tak sa z prístavu stal dôležitý vojenský oporný bod Grécka. Počas vlády Perikla bol Pireus spojený novými hradbami s Aténami, počas príprav na možnú vojnu so Spartou. Mesto bolo v tejto dobe nanovo vystavané podľa dômyselných plánov architekta Hippodama z Milétu. V 1. storočí sa Pireus spolu s Aténami a Spartou stali poslednými mestami, ktoré sa stali súčasťou Rímskej ríše.
V roku 86 pred Kr. bol Pireus zničený rímskym generálom Sullom, ktorý tu potlačil rebéliu pontského kráľa Mithridata. Mesto sa v nasledujúcich rokoch obnovilo a opäť patrilo k Aténam. Boli tu chrámy Afrodity, Dia a Atény. V 4. storočí Pireus a Atény vyplienili Alarichovi Vizigóti. V byzantskej dobe spojoval stredné Grécko s Konštantínopolom. Slovanská invázia nezasiahla tento kraj. Po páde Byzancie v roku 1204 sa táto oblasť dostala do križiackeho Latinského cisárstva. Atika sa už pod Byzanciu nevrátila, Pireus bol súčasťou európskeho Aténskeho štátu. V tejto dobe sa Pireus nazýval Porto Leone kvôli mramorovej soche leva pred vstupom do prístavu. V 15. storočí ho obsadili Turci, ktorí ho nazývali Aslan Liman - turecký názov pre Porto Leone (Leví prístav). Pireus však upadol a až do 19. stor. ostal neobývaný.
V 19. storočí, sa Grécko osamostatnilo spod tureckej nadvlády. Pireus bol vystavaný nanovo, spoločne s Aténami. Architektom bo Nemec Gutensohn. Spočiatku sa tu usadili Arvaniti z ostrova Ydra a Gréci z ostrova Psara. Neskôr sem prišlo mnoho Grékov z Kykladských ostrovov. Mestu sa vrátilo staroveké pomenovanie, Pireas. Význam Pireu sa opäť obnovil. V 19. storočí bolo v meste množstvo tovární, preto mal Pireus prezývku Μάντσεστερ της Ανατολής (Mántsester tis Anatolís, Manchester východu).
V dvadsiatych rokoch 20. storočia sa v Pireu usídlilo veľké množstvo Maloázijských Grékov, ktorí boli súčasťou grécko-tureckej výmeny obyvateľstva.
Dnes je Pireus najväčší prístav Grécka, má významnú dopravnú funkciu, spája Atény s ostrovmi a okolitým svetom, má významné turistické dopravné postavenie a je aj sídlom gréckej vojenskej flotily.
O Pireu je aj známa pieseň Manosa Chatzidakisa Ta pedia tu Pirea (Deti Pirea), z ktorej je nasledujúci úryvok:
Όσο κι αν ψάξω δε βρίσκω άλλο λίμάνι τρελή να μ´έχει κάνει από τον Πειραία.
Óso ki an psáxo de vrísko állo límani tréli na m´échi káni apó ton Piréa.
Aj keď hľadám, nenachádzam iný prístav, do ktorého by som sa zamiloval, ako do Pirea.
