Pevnosť mesta Olomouc
Pevnosť mesta Olomouc bola budovaná od založenia mesta, ale najviac sa rozvíjala najmä od 16. do 19. storočia. Vo svojej dobe šlo o modernú bastiónovú pevnosť. Zrušená bola v roku 1886.
Vývoj pevnosti
Ako prvý vznikol v 11. storočí Olomoucký hrad s opevnením. Medzi rokmi 1239 až 1246 došlo k spájaniu jednotlivých kupeckých osád v jedno mesto, ktoré bolo postupne opevňované kamennými hradbami. Na prelome 13. a 14. storočia a už dá hovoriť o celistvom ranogotickom opevnení. K rozšíreniu hradieb došlo po roku 1526: do mestského obvodu bolo pridané územie Bělidel v severnej časti mesta (dnes Sokolská ulica).
Počas tridsaťročnej vojny bolo mesto okupované Švédmi (1642 až 1650). Švédska armáda podnikla rozsiahle opravy hradieb a novú výstavbu predovšetkým v severnej strane mesta. Pre lepšiu obranyschopnosť mesta boli vypálené všetky predmestia za hradbami. V tom čase boli funkčné len štyri mestské brány: Hradská, Blažejská, Střední a Rohelská. Roku 1655 bol Olomouc cisárom Ferdinandom III. prehlásený za pevnosť. Na Morave mali tento status ešte mestá Brno, Jihlava, Uherské Hradiště a hrad Helfštýn.
Písal sa rok 1658, keď maršal Louis Raduit de Souches navrhol plán zosilnenia vtedajšieho opevnenia a jeho doplnenia päťuholníkovými bastiónmi. Roku 1699 bol predložený nový návrh pevnostného systému podľa Vaubanovho systému a fortifikačný projekt z roku 1711, nadväzujúci na návrh z roku 1699, navrhoval úplnú sústavu bastiónov okolo celého mesta. Jeho autorom bol Louis de Rochetz.
Nakoniec bola úplná bastiónová pevnosť vybudovaná až z rozhodnutia cisárovnej Márie Terézie z roku 1742. Bastiónová pevnosť podľa plánov inžinera Petra Filipa Bechade de Rochepine bola vybudovaná do roku 1757. Olomouc sa stal veľmi modernou bastiónovou polygónnou pevnosťou s množstvom redút a predsunutých pevnôstok. Opevnené bolo aj Kláštorné Hradisko. Opevnenie bolo vystavané podľa francúzskej školy. Po strate Sliezka sa Olomouc stal strategickou hraničnou pevnosťou, ktorú v roku 1758 neúspešne po dobu piatich týždňov obliehali Prusi. Potom nasledovala výstavba fortov okolo celého mesta, išlo o veniec z 17, neskôr z 21, pevnôstok, ktoré boli umiestnené dookola mesta.
Počas napoleonských vojen bol v pevnosti väznený generál Lafayette a ubytovaný tu bol aj maršal Suvorov. Keď v roku 1850 vzrastalo napätie medzi Pruskom a Rakúskom, bol do Olomouca povolaný maršal Radecký. V tom čase tiež pevnosť a priľahlé novopostavené pevnôstky na západnej strane mesta niekoľkokrát navštívil cisár František Jozef I., stretol sa tu s ruským cárom Mikulášom I. Predpokladané dobývanie olomouckej pevnosti pri rakúsko-pruskej vojne sa v roku 1866 neuskutočnilo a pevnosť stratila svoj strategický význam. Ešte v rokoch 1870 až 1876 bola vystavaná posledná pevnôstka v Radíkove, ale už v roku 1886 došlo k zrušeniu pevnosti. V novembri toho tiež roku bolo do Olomouca doručené cisárske nariadenie z 9. marca 1886, ktorým bola olomoucká pevnosť zrušená a bol tak umožnený ďalší rozvoj mesta. Ešte pred cisárskym „posvätením“ bola v roku 1876 zbúraná Hradská brána vedúca na východ smerom k železničnej stanici. Na jej mieste vznikol súbor nájomných domov.
Architektúra pevnosti
Juhovýchodná strana
- Hradská (Opavská, Kopecká) brána, zbúraná roku 1876. Delila sa na vnútornú a vonkajšiu, vzdialené od seba niekoľko metrov a spojené padacím mostom. Vnútorná brána mala vlastný strážny domček a tiež v nej boli umiestené lavice na telesné tresty (Schwitzbänke). Roku 1678 bola obnovená z odkazu generála Felixa Scherovského. Vonkajšia brána mala podobu barbakánu
- Židovská brána medzi budovami Jezuitského konviktu v Univerzitnej ulici je zachovaná dodnes ešte s otvormi pre uchytenie padacieho mostu
- Michalský výpad, hranolová štvorboká veža so schodiskom z roku 1756. Podľa Václava Richtera by mohla pochádzať už z 13. storočia.
- Katovská bránka, hranolová štvorboká veža, dnes nezastrešená, schodisko zriadené roku 1943
- Blažejská brána v ústí Blažejského námestia do Bezručových sadov, jedna z najstarších brán, uzatvorená Švédmi roku 1645, po otvorení Kateřinskej brány slúžila ako pracháreň, zbúraná postupne 1826 – 1904
- Kateřinská brána v ústí Kateřinskej ulice, zriadená roku 1699 v starej hradnej stene, vďaka svojej výhodnejšej polohe nahradila Blažejskú bránu, zbúraná 1878
Západná strana
- Litovelská brána na dnešnom námestí Hrdinov, v rokoch 1644 až 1645 úplne zničená, následne znovu vybudovaná. Zbúraná roku 1882, jej časť bola prenesená ku vchodu do Čechových sadov
- tzv. Putzentürl-pförtl (niekedy tiež Butzen-Thürl) – bránka na čistenie stôk v ústí Švédskej uličky, zbúraná
- Stredná brána v ústí Pavelčákovej ulice, v 18. storočí premenovaná na Vnútornú Terezskú, zbúraná 1883
- Terezská brána, baroková tehlová stavba s kamenosocharskou výzdobou z 18. storočia na triede Slobody je zachovaná dodnes, je krytá zeleným drnom
- Dolní brána v ústí Lafayettovej ulice, zbúraná roku 1884. V 14. storočí označovaná tiež ako brána Řeznická (slov. Mäsiarska) podľa blízkych obchodov s mäsom
Severná strana
- Okrúhla románska veža s barokovou kaplnkou svätej Barbory
- Hranolová obranná veža Olomouckého hradu, dnes súčasť Arcidiecézneho múzea
- Cigánská bránka v Špitálskom bastióne používaná ako spojnica s Kláštorom Hradisko, zachovaná
- Špitálský bastion v Parku pod Letným kinom, zachovaný, stavba začatá za švédskej okupácie, dostavaný roku 1676
- Brána Všetkých svätých, zachovaná dodnes v areáli Olomouckého hradu, viditeľná z Letného kina
- Locatelliho bastión medzi ulicami Dobrovského a Koželužskou, stavaný od roku 1656, neskôr zbúraný, jeho tvar kopíruje päťuholníková vojenská pekáreň
- Barbořina brána (Warberturm) v Koželužskej ulici, novopostavená 1661, ale existovala už skôr, dnes zbúraná, ale zachovali sa fragmenty neskorogotických hradieb
- Nová brána v dnešnej Denisovej ulici v ústí pri kostole Panny Marie Snežnej spájala mesto s Predhradím, doložená už roku 1388, zbúraná roku 1787
- Vodárna veža vedľa Rohelskej brány, zbúraná 1905
- Rohelská (Františkova) brána na súbehu ulíc Kačení a Vodární, roku 1834 prestavaná a premenovaná na Františkovu, zbúraná 1884
- Růžová bránka na Slovenskej ulici, čiastočne zachovaná v tehlovom opevnení
- Prašná veža v bloku medzi ulicami 8. mája a Sokolskou, zbúraná
Kasárne a vojenské objekty
- Tereziánská zbrojnica na Biskupskom námestí, dnes Knžnica Univerzity Palackého v Olomouci
- Staroměstská kasáreň na Slovenskej ulici z roku 1810
- Dom armády (bývalá kadetka, ešte skôr augustiniánsky kláštor) na triede 1. Mája
- Hanácká kasáreň na triede 1. Mája
- Vodná kasáreň a kasematy na triede Slobody
- Mauríciovská kasáeň na mieste dnešného Koménia, zbúraná (čiastočne zachovaný zadný trakt)
- Městská zbrojnica na mieste dnešnej školy Na Hradě (v majetku Univerzity Palackého), zbúraná
- Vojenská pekáreň v bývalom Locatelliho bastionu, päťuholníková stavba, dnes sídlo Galerie Podkova
Pevnôstky (forty)
Forty boli dookola olomouckej pevnosti budované od konca 18. storočia, do roku 1866 bolo postavených 17 pevnôstok, v nasledujúcich rokoch boli potom pristavané ďalšie 4, najneskôr roku 1874 bola postavená Radíkovská pevnôstka. Najznámejšie sú:
- Korunná pevnôstka v Botanickej záhrade, ktorá ale patrila k barokovému bastiónovému opevneniu (nie je to teda fort)
- forty pri Křelove
- forty v Neředíně, Slavoníně, Chválkovicích, na Tabulovém vrchu, na Nové Ulici
- Radíkovská pevnôstka
- a ďalšie
Podľa dnešného pomenovania sú to tieto:
- Fort I Černovír – dvojitá pevnôstka na oboch stranách dráhy Olomouc-Praha – dnes nejestvuje
- Fort II Chválkovice – nehnuteľná kultúrna pamiatka, registračné číslo ÚSKP 14751/8-1719
- Fort IV Bystrovany – nehnuteľná kultúrna pamiatka, registračné číslo ÚSKP 42054/8-1720
- Fort VIII Holice – nehnuteľná kultúrna pamiatka, registračné číslo ÚSKP 23725/8-1721 – z veľkej časti zanikol
- Fort XI Slavonín – nehnuteľná kultúrna pamiatka, registračné číslo ÚSKP 26836/8-1722
- Fort XIII Nová Ulice – nehnuteľná kultúrna pamiatka, registračné číslo ÚSKP 37376/8-1717
- Fort XV Neředín – nehnuteľná kultúrna pamiatka, registračné číslo ÚSKP 27455/8-1723
- Fort XVII Křelov – nehnuteľná kultúrna pamiatka, registračné číslo ÚSKP 28993/8-1724
- Fort XX Křelov – nehnuteľná kultúrna pamiatka, registračné číslo ÚSKP 14189/8-1725
- Fort XXII Černovír – nehnuteľná kultúrna pamiatka, registračné číslo ÚSKP 15080/8-1726
Medzi forty sa radia aj dve pevnosti (Fort Tabulový vrch a Fort Šibeniční vrch), ktoré ale de facto nie sú súčasťou fortovej pevnosti a vznikli ako rozšírenie staršieho systému opevnenia po úspešnom ukončení obliehania Olomouca roku 1758.
- Fort Tabulový vrch – nehnuteľná kultúrna pamiatka, registračné číslo ÚSKP 23652/8-1728
- Fort Šibeniční vrch – nehnuteľná kultúrna pamiatka, registračné číslo ÚSKP 104985
V 19. storočí bolo ale nutné kvôli vývoju delostrelectva vzdialiť obliehaciu líniu, preto sa objavil návrh na vybudovanie troch festov: na Babe, na Chlume a na Svatom Kopečku. Z nich bol vybudovaný len fort v Radíkove, súčasť festu Svatý Kopeček.
Niektoré forty sú zapísané v Ústrednom zozname kultúrnych pamiatok Českej republiky (ÚSKP), ktorý vedie Národný pamiatkový ústav (NPÚ). Niektoré forty prešli po roku 1989 do súkromného vlastníctva a nadšenci ich revitalizujú (napr. Občianske združenie Fortový veniec).
Galéria
- Hradobné veže v Bezručových sadoch
- Terezská brána
- Tereziánská zbrojnica
- Zvyšky gotických hradieb v Koželužskej ulici
- Zvyšok zboúraného Locatelliho bastiónu v parku pod Letným kinom
- Cigánská bránka v Špitálskom bastióne
- Korunná pevnôstka