Pevnosť mesta Olomouc

• Hradská (Opavská, Kopecká) brána, zbúraná roku 1876. Delila sa na vnútornú a vonkajšiu, vzdialené od seba niekoľko metrov a spojené padacím mostom. Vnútorná brána mala vlastný strážny domček a tiež v nej boli umiestené lavice na telesné tresty (Schwitzbänke). Roku 1678 bola obnovená z odkazu generála Felixa Scherovského. Vonkajšia brána mala podobu barbakánu
• Židovská brána medzi budovami Jezuitského konviktu v Univerzitnej ulici je zachovaná dodnes ešte s otvormi pre uchytenie padacieho mostu
• Michalský výpad, hranolová štvorboká veža so schodiskom z roku 1756. Podľa Václava Richtera by mohla pochádzať už z 13. storočia.
• Katovská bránka, hranolová štvorboká veža, dnes nezastrešená, schodisko zriadené roku 1943
• Blažejská brána v ústí Blažejského námestia do Bezručových sadov, jedna z najstarších brán, uzatvorená Švédmi roku 1645, po otvorení Kateřinskej brány slúžila ako pracháreň, zbúraná postupne 1826 – 1904
• Kateřinská brána v ústí Kateřinskej ulice, zriadená roku 1699 v starej hradnej stene, vďaka svojej výhodnejšej polohe nahradila Blažejskú bránu, zbúraná 1878

• Litovelská brána na dnešnom námestí Hrdinov, v rokoch 1644 až 1645 úplne zničená, následne znovu vybudovaná. Zbúraná roku 1882, jej časť bola prenesená ku vchodu do Čechových sadov
• tzv. Putzentürl-pförtl (niekedy tiež Butzen-Thürl) – bránka na čistenie stôk v ústí Švédskej uličky, zbúraná
• Stredná brána v ústí Pavelčákovej ulice, v 18. storočí premenovaná na Vnútornú Terezskú, zbúraná 1883
• Terezská brána, baroková tehlová stavba s kamenosocharskou výzdobou z 18. storočia na triede Slobody je zachovaná dodnes, je krytá zeleným drnom
• Dolní brána v ústí Lafayettovej ulice, zbúraná roku 1884. V 14. storočí označovaná tiež ako brána Řeznická (slov. Mäsiarska) podľa blízkych obchodov s mäsom

• Okrúhla románska veža s barokovou kaplnkou svätej Barbory
• Hranolová obranná veža Olomouckého hradu, dnes súčasť Arcidiecézneho múzea
• Cigánská bránka v Špitálskom bastióne používaná ako spojnica s Kláštorom Hradisko, zachovaná
• Špitálský bastion v Parku pod Letným kinom, zachovaný, stavba začatá za švédskej okupácie, dostavaný roku 1676
• Brána Všetkých svätých, zachovaná dodnes v areáli Olomouckého hradu, viditeľná z Letného kina
• Locatelliho bastión medzi ulicami Dobrovského a Koželužskou, stavaný od roku 1656, neskôr zbúraný, jeho tvar kopíruje päťuholníková vojenská pekáreň
• Barbořina brána (Warberturm) v Koželužskej ulici, novopostavená 1661, ale existovala už skôr, dnes zbúraná, ale zachovali sa fragmenty neskorogotických hradieb
• Nová brána v dnešnej Denisovej ulici v ústí pri kostole Panny Marie Snežnej spájala mesto s Predhradím, doložená už roku 1388, zbúraná roku 1787
• Vodárna veža vedľa Rohelskej brány, zbúraná 1905
• Rohelská (Františkova) brána na súbehu ulíc Kačení a Vodární, roku 1834 prestavaná a premenovaná na Františkovu, zbúraná 1884
• Růžová bránka na Slovenskej ulici, čiastočne zachovaná v tehlovom opevnení
• Prašná veža v bloku medzi ulicami 8. mája a Sokolskou, zbúraná

• Tereziánská zbrojnica na Biskupskom námestí, dnes Knžnica Univerzity Palackého v Olomouci
• Staroměstská kasáreň na Slovenskej ulici z roku 1810
• Dom armády (bývalá kadetka, ešte skôr augustiniánsky kláštor) na triede 1. Mája
• Hanácká kasáreň na triede 1. Mája
• Vodná kasáreň a kasematy na triede Slobody
• Mauríciovská kasáeň na mieste dnešného Koménia, zbúraná (čiastočne zachovaný zadný trakt)
• Městská zbrojnica na mieste dnešnej školy Na Hradě (v majetku Univerzity Palackého), zbúraná
• Vojenská pekáreň v bývalom Locatelliho bastionu, päťuholníková stavba, dnes sídlo Galerie Podkova

Fort XXII Černovír

Forty boli dookola olomouckej pevnosti budované od konca 18. storočia, do roku 1866 bolo postavených 17 pevnôstok, v nasledujúcich rokoch boli potom pristavané ďalšie 4, najneskôr roku 1874 bola postavená Radíkovská pevnôstka. Najznámejšie sú:

• Korunná pevnôstka v Botanickej záhrade, ktorá ale patrila k barokovému bastiónovému opevneniu (nie je to teda fort)
• forty pri Křelove
• forty v Neředíně, Slavoníně, Chválkovicích, na Tabulovém vrchu, na Nové Ulici
• Radíkovská pevnôstka
• a ďalšie

Podľa dnešného pomenovania sú to tieto:

• Fort I Černovír – dvojitá pevnôstka na oboch stranách dráhy Olomouc-Praha – dnes nejestvuje
• Fort II Chválkovice – nehnuteľná kultúrna pamiatka, registračné číslo ÚSKP 14751/8-1719
• Fort IV Bystrovany – nehnuteľná kultúrna pamiatka, registračné číslo ÚSKP 42054/8-1720
• Fort VIII Holice – nehnuteľná kultúrna pamiatka, registračné číslo ÚSKP 23725/8-1721 – z veľkej časti zanikol
• Fort XI Slavonín – nehnuteľná kultúrna pamiatka, registračné číslo ÚSKP 26836/8-1722
• Fort XIII Nová Ulice – nehnuteľná kultúrna pamiatka, registračné číslo ÚSKP 37376/8-1717
• Fort XV Neředín – nehnuteľná kultúrna pamiatka, registračné číslo ÚSKP 27455/8-1723
• Fort XVII Křelov – nehnuteľná kultúrna pamiatka, registračné číslo ÚSKP 28993/8-1724
• Fort XX Křelov – nehnuteľná kultúrna pamiatka, registračné číslo ÚSKP 14189/8-1725
• Fort XXII Černovír – nehnuteľná kultúrna pamiatka, registračné číslo ÚSKP 15080/8-1726

Medzi forty sa radia aj dve pevnosti (Fort Tabulový vrch a Fort Šibeniční vrch), ktoré ale de facto nie sú súčasťou fortovej pevnosti a vznikli ako rozšírenie staršieho systému opevnenia po úspešnom ukončení obliehania Olomouca roku 1758.

• Fort Tabulový vrch – nehnuteľná kultúrna pamiatka, registračné číslo ÚSKP 23652/8-1728
• Fort Šibeniční vrch – nehnuteľná kultúrna pamiatka, registračné číslo ÚSKP 104985

V 19. storočí bolo ale nutné kvôli vývoju delostrelectva vzdialiť obliehaciu líniu, preto sa objavil návrh na vybudovanie troch festov: na Babe, na Chlume a na Svatom Kopečku. Z nich bol vybudovaný len fort v Radíkove, súčasť festu Svatý Kopeček.

Niektoré forty sú zapísané v Ústrednom zozname kultúrnych pamiatok Českej republiky (ÚSKP), ktorý vedie Národný pamiatkový ústav (NPÚ). Niektoré forty prešli po roku 1989 do súkromného vlastníctva a nadšenci ich revitalizujú (napr. Občianske združenie Fortový veniec).