Hodolany

Znak mesta Hodolany

Prvá písomná zmienka o obci Hodolany pochádza už z roku 1228, obec bola známa aj pod menami Hodena alebo Hodinany. Až do vzniku obecnej samosprávy v roku 1850 bola obec cirkevným majetkom, od roku 1275 je doložené vlastníctvo olomouckou kapitulou. Hodolany spadali pod duchovnú správu v Holici, kam až do roku 1808, keď bola postavená hodolanská škola, dochádzali deti do školy. Pri stavbe tereziánskej pevnosti roku 1746 došlo k zbúraniu jej západnej časti, z pôvodnej zástavby tak zostala len jej východná časť zvaná Stará Víska.

Azda najvýznamnejšou udalosťou v dejinách Hodolán bolo privedenie Severnej železnice, vďaka čomu došlo k mouhtnému rozvoju priemyslu a nárastu počtu obyvateľov v do tej doby malej obci. Roku 1862 tu vznikol liehovar Spolku moravských cukrovarov (dnes Seliko), 1876 Langrova sladovňa, 1896 cementáreň Hrůza a Rosenberg, 1907 železiarne Kosmos (po znárodnení Sigma), 1908 továreň Frieda a Knöpfelmachera (Union) a z Olomouca sem bola preložená továreň na cukrovinky Zora, 1909 továreň na telefóny a telegrafy Roberta von Lieben. Vznikli tu aj ďalšie závody a živnosti. Z Bělidel sem bola v rokoch 1871 až 1876 prenesená aj hlavná železničná stanica. Železničné koľaje však obec rozdelili na dva relatívne samostatné celky, za traťou sa smerom k Olomouci rozvíjali Nové Hodolany, na východe zostali Staré Hodolany.

Obec bola vždy národnostne českou. Už v roku 1850 tu bola postavená nová česká škola, v roku 1874 druhá a v roku 1904 aj česká mešťanka. Existoval tu aj čitateľsko-spevásky spolok Pokrok, od roku 1901 Sokol a po roku 1904 Národná jednota. Vzhľadom k priemyslovému charakteru obce tu po roku 1896 začala pôsobiť sociálna demokracia, pričom na rozvoji robotníckeho hnutia mal najväčšiu zásluhu Felix Časný, neskorší poslanec a senátor. Najvýznamnejším starostom bol Antonín Mačák. V roku 1906 bola zavedená kanalizácia a vodovod, o rok neskôr pošta a v roku 1912 bola postavená obecná elektráreň. V roku 1913 cisár František Jozef I. povýšil Hodolany na mesto, čo bolo chápané ako protiváha dlhoročnému súperovi na západnej strane Olomouca, nemeckej Novej Ulici. Mestom však Hodolany dlho nezostali, 23. apríla 1919 bol vytvorený Veľký Olomouc a ony spolu s ďalšími deviatimi obcami a mestom Nová Ulice doň boli začlenené.

Hodolany sa tak ďalej rozvíjali len v rámci Olomouca. V roku 1932 došlo k založeniu futbalového klubu FK Hodolany. Dejiny mesta však majú aj svoju temnú stránku, po skončení druhej svetovej vojny tu bol až do roku 1946 prevádzkovaný internačný tábor, v ktorom boli väznení, mučení, a popravovaní Nemci.

V roku 1948 tu Knižnica mesta Olomouca otvorila svoju pobočku.

1. Z toho 7171 osôb národnosti československej, 721 nemeckej a 345 ostatných.

Roku 1785 bol rozparcelovaný tunajší kapitulný dvor a vzniknuté pozemky boli rozdelené medzi 28 familiantských rodín, vďaka čomu vznikla pri ceste k Holici malá osada Rolsberk (Rollsberg). Nazvaná bola podľa probošta kapituly Jana Matěje Butze z Rolsbergu. Osadníci boli zväčša Nemci, ktorý sa však po troch generáciách počeštili. Po získaní obecnej samosprávy v roku 1850 sa celá obec nazývala Hodolany-Rolsberk, ktorá mala spoločnú obecnú radu, ale finančné záležitosti sa prerokúvali oddelene a tiež katastry Hodolan a Rolsberku boli až do roku 1935 evidované samostatne. Dnes po osade zostal len názov Rolsberská ulice.

• Kamenná Božia muka stojavšia v Továrnej ulici pri čokoládovni Zora (pripomínajúca tragickú udalosť z roku 1527)
• Kostol Panny Márie Pomocnice kresťanov na Jiráskovej ulici z roku 1907
• Olomouc hlavní nádraží
• Zbor Cirkvi československej husitskej z roku 1927

• 
  Kaplnka v ulici Elišky Krásnohorskej
• 
  Božia muka v Továrnej ulici
• 
  Husov zbor
• 
  Krajský úrad
• 
  Regionálne centrum Olomouc
• 
  Olomouc hlavná stanica

• Olomouc
• Veľký Olomouc

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hodolany

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hodolany na českej Wikipédii.