Vegetariánstvo

Vegetariánstvo (z lat. vegetus a vegetare čo po slovensky znamená oživiť)[1] je spôsob stravovania. Vegetariáni prijímajú bezmäsitú stravu a nekonzumujú všetky produkty z mŕtvych zvierat ako vnútornosti, kaviár a želatína. Zo živočíšnych produktov obyčajne iba mlieko, syry (nie syry s obsahom syridiel vyrobených zo žalúdka), jogurty a vajcia. Často sú proti používaniu živočíšnych produktov ako koža, kožušina, hodváb, vlna, perie[2] a produktov testovaných na zvieratách.

Svetový deň vegetariánov je 1. októbra.[3]

Terminológia a druhy vegetariánstva

Základne druhy vegetariánstva:[4]

  • Lakto-ovo vegetariánstvo (v Indii tiež hovorovo nazývané eggitariánstvo) – lakto-ovo vegetariáni nejedia mäso, ale konzumujú mliečne výrobky a vajcia (často iba vajcia voľne chovanej hydiny); v súčasnosti ide o najrozšírenejšiu formu v západnom svete.
  • Lakto vegetariánstvo – lakto vegetariáni nejedia mäso ani vajcia, ale konzumujú mliečne výrobky. Koncept a praktizovanie lakto vegetariánstva medzi veľkým počtom ľudí pochádza zo starovekej Indie[5]
  • Ovo vegetariánstvo – ovo vegetariáni nejedia mäso, ani nič čo pochádza zo zvierat, s výnimkou vajec.
  • Vegánstvo – vegáni nejedia ani mäso, ani mlieko a mliečne výrobky ani žiadne živočíšne produkty.
Strava v hlavných vegetariánskych diétach
Diétamäso, (vrátane rýb a hydiny)vajciamliečne výrobkymed
Lakto-ovo vegetariánstvo
Nie
ÁnoÁnoÁno
Lakto vegetariánstvo
Nie
NieÁnoÁno
Ovo vegetariánstvo
Nie
ÁnoNieÁno
Vegánstvo
Nie
NieNieNie[6]

Menej časté praktiky vegetariánstva:

  • Frutariánstvo je spôsob stravovania, keď ovocie, orechy, semená, a iné plody môžu byť zbierané iba pri nezranení rastliny. Niektorí frutariáni jedia iba plody, ktoré samostatne spadli z rastliny. Frutariáni bežne jedia strukoviny, paradajky, uhorky, dyne, ale odmietajú zemiaky alebo špenát.
  • Vitariánstvo akceptuje iba jedlo, väčšinou vegánske, ktoré nie je varené pri vysokej teplote. Vitariáni argumentujú tým, že varenie ničí enzýmy a výživnú časť rastliny.
  • Surové vegánstvo používa iba čerstvé ovocie, zeleninu, orechy a semená.
  • Makrobiotika je strava, ktorá sa skladá hlavne z celých zŕn a fazule, a je bežne spirituálne založená podobne ako frutariánstvo.
  • Prírodná hygiena väčšinou schvaľuje rovnaké stravovanie ako surové vegánstvo.

Druhy diét, ktoré sú iba čiastočne bezmäsité:

  • Pesco-pollo vegetariánstvo (tzv. polovegetariánstvo) – Niektorí ľudia si vybrali určitý druh mäsa z podobných dôvodov, ako majú vegetariáni: zdravie, etické dôvody atď. Napríklad nejedia červené mäso (mäso cicavcov – hovädzie mäso, bravčové mäso, jahňacie mäso atď.), ale stále konzumujú hydinu, ryby a plody mora. Niekedy tiež býva používane ako medziobdobie pre jednotlivcov prechádzajúcich na plné vegetariánstvo.
  • Pesco vegetariánstvo (aj Lakto-ovo-pesco vegetariánstvo alebo Pescetariánstvo) – Toto stravovanie používajú ľudia, ktorí jedia mlieko, vajcia, ryby a v niektorých prípadoch aj plody mora, ale žiadny ďalší druh mäsa. Tento spôsob stravovania je obzvlášť populárny v Japonsku, kde je známy ako diéta Okinawa.
  • Flexitariánstvo – Flexitariáni sú väčšinou vegetariáni, ale príležitostne jedia mäso. Často nejedia mäso zvierat, ktoré sú chované vo veľkovýrobe, ale nie sú proti konzumovaniu mäsa zvierat ulovených v divočine alebo chovaných v ekofarmách.
  • Freeganstvo – Freegani praktikujú životný štýl odmietajúci vykorisťovanie zvierat, Zeme a zaoberajú sa ľudskými bytosťami pri produkcii spotrebného tovaru. Inklinujú k vegánstvu. Tí, ktorí jedia mäso, podporujú argumenty pre vegetariánstvo. Pretože freeganstvo je o minimalizovaní spotreby zdrojov, niektorí freegani preferujú používanie vyradeného tovaru skôr, ako jeho vyhodenie na smetisko.[7]

Dôvody

Vegetariánstvom sa ľudia riadia z rozličných dôvodov:[8]

Náboženské a duchovné

Niektorí ľudia si vegetariánstvo zvolili kvôli svojmu vierovyznaniu alebo duchovnému presvedčeniu. Najčastejšie ide o: hinduizmus, budhizmus, džinizmus, cirkev adventistov siedmeho dňa (kresťanská protestantská cirkev, ktorá ako deň odpočinku uznáva a svätí siedmy deň - sobotu), cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní, rastafariánstvo a medzinárodná spoločnosť pre Krišnovo vedomie. Aj najpočetnejšie náboženstvá ako sú kresťanstvo, judaizmus a islam majú vo svojej viere, alebo pravidlách zmienku o čiastočne bezmäsitej strave.

Zdravotné

Veľa ľudí sa rozhodlo nekonzumovať mäso pre zlepšenie svojho zdravotného stavu. Možné zlepšenia sa týkajú výživy a ochrany. Bolo zistené znížené riziko ochorenia rakovinou[9]. Obmedzená alebo úplná absencia mäsitej stravy znižuje riziko vysokého krvného tlaku, srdcového infarktu, mŕtvice, vysokého cholesterolu,[10] 2. typ diabetes mellitus a rakoviny konečníka, hrubého čreva, pľúc a prostaty[8] Hlavne medzi mužmi znižuje ischemickú chorobu srdca[11]. Vegetariánstvo iba znižuje riziko predchádzajúcich ochorení, nefunguje ako úplná prevencia.

Ďalším dôvodom býva aj zníženie rizika infekcií spôsobovaných baktériou Escherichia coli[12]. Táto baktéria sa nachádza v črevnej mikroflóre teplokrvných živočíchov, jej výskyt vo vode alebo potravinách indikuje znečistenie fekáliami. Tie sa dostávajú do potravín nielen pri spracúvaní mäsa v mäsopriemysle ale chovom živočíchov sa prenášajú aj na ostatné potraviny (zelenina)[13].

Dôvodom môže byť aj presvedčenie, že človek nie je mäsožravec a mäso konzumuje iba z núdze.

Etické

S etickými dôvodmi úzko súvisia aj tie filozofické. Ide hlavne o prejav sympatií a spolupatričnosti so zvieratami s ohľadom na ich práva. Preto sú vegetariáni presvedčení že nemajú žiadne právo zabíjať a konzumovať zvieratá.

Environmentálne

Konzumovanie živočíšnych produktov a chov zvierat má za následky obrovské znečistenie a s ním spojené ekologické problémy. S nárastom populácie priamo súvisí aj zvyšovanie zdrojov potravy. Veľký dopyt po zvieracích produktoch má za príčinu zvyšovanie ich chovu. Pre zvieratá sa vytvárajú plochy, väčšinou na úkor lesa, ktoré sa znečisťujú a podliehajú erózii. Taktiež sa veľká časť pestovaných potravín (napr. obilie) používa na vykrmovanie zvierat na úkor ľudí.

Negatíva

Pri vegetariánskej diéte (a hlavne pri vegánskej diéte) existuje riziko nedostatočného príjmu vitamínu D, K, dôležitých pre vývoj kostí[14] a jódu[10]. Dôležitý vitamín B12 (podporuje tvorbu červených krviniek, nervový systém, ...) je iba živočíšneho pôvodu (je bakteriálneho pôvodu ale vyskytuje sa už len v živočíšnych výrobkoch)[15][16] a je nutné dopĺňať tento vitamín z adekvátnych zdrojov (potraviny obohatené o vitamín B12, jogurt, vajcia; droždie, marmite[17]). Medzi minerálne prvky, ktoré sú pri tejto diéte často prijímané nedostatočne patrí zinok a selén[18].

Z omega-3 mastných kyselín majú bezmäsité aj mäsité diéty rovnaký príjem kyseliny α-linolénovej (ALA), ale príjem kyseliny eicosapentaénovej (EPA) a kyseliny docosahexaénovej (DHA) je u vegetariánov nižší a u vegánov prakticky chýba[19].

História vegetariánstva

Vegetariánska výživa

Referencie
  1. VEGETARIAN JOURNAL EXCERPTS -- JULY/AUGUST 1995 [online]. vrg.org, [cit. 2019-01-31]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. Clothing & Footwear [online]. ivu.org, [cit. 2019-01-31]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. About WVD [online]. worldvegetarianday.navs-online.org, [cit. 2019-01-31]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. Definitions [online]. ivu.org, [cit. 2019-01-31]. Dostupné online. (po anglicky)
  5. Spencer, Colin: The Heretic’s Feast. A History of Vegetarianism, London: Fourth Estate 1993, p. 69–84. ISBN 1-85702-078-2.
  6. Vegan Action FAQ: Is Honey Vegan?
  7. What is a Freegan? [online]. freegan.info, [cit. 2019-01-31]. Dostupné online. (po anglicky)
  8. How to Go Vegan [online]. features.peta.org, [cit. 2019-01-31]. Dostupné online.
  9. SOLDÁT, Marek. Vegetariánství snižuje riziko onemocnění rakovinou [online]. ozivote.cz, [cit. 2019-01-31]. Dostupné online.
  10. The Oxford Vegetarian Study: an overview [online]. academic.oup.com, [cit. 2019-01-31]. Dostupné online.
  11. Vegetarianism, dietary fiber, and mortality [online]. academic.oup.com, 1982, [cit. 2019-01-31]. Dostupné online. (po anglicky)
  12. USATODAY.com - OPINION [online]. blogs.usatoday.com, [cit. 2019-01-31]. Dostupné online.
  13. POLLAN, Michael. The Vegetable-Industrial Complex [online]. nytimes.com, 2006-10-15, [cit. 2019-01-31]. Dostupné online.
  14. PUBLISHING, Harvard Health. Becoming a vegetarian [online]. health.harvard.edu, [cit. 2019-01-31]. Dostupné online.
  15. POY, Buddy. Vegetarianism Unmasked. [s.l.] : AuthorHouse, 2011. 120 s. ISBN 978-1-4634-0875-6.
  16. B12: An essential part of a healthy plant-based diet Overview [online]. ivu.org, [cit. 2019-01-31]. Dostupné online.
  17. Vegetarian and vegan sources of B-12 [online]. medicalnewstoday.com, [cit. 2019-01-31]. Dostupné online.
  18. Access Denied [online]. misuse.ncbi.nlm.nih.gov, [cit. 2019-01-31]. Dostupné online.
  19. Omega-3 polyunsaturated fatty acids and vegetarian diets [online]. misuse.ncbi.nlm.nih.gov, [cit. 2019-01-31]. Dostupné online.

Pozri aj

Iné projekty

Externé odkazy

Literatúra
  • Raymond Gillespie Frey: Rights, Killing, and Suffering: Moral Vegetarianism and Applied Ethics, Blackwell 1983, ISBN 0-631-12684-8
  • Donna Maurer: Vegetarianism: Movement Or Moment?, Social Science, 2002, ISBN 1-56639-936-X
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.