Paranthodon

Paranthodon je rod z infraradu Stegosauria s jediným druhom Paranthodon africanus. Žil v spodnej kriede, pred 145,5 – 136,4 miliónmi rokmi. Druh bol opísaný iba na základe niekoľkých pozostatkov, na dĺžku odhadom meral približne päť metrov a vážil asi 454 až 907 kg.[1] Je pravdepodobné, že mal podobne ako jeho príbuzní telo pokryté plátmi a ostňami.

Paranthodon africanus
Spodná krieda

Možný vzhľad
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Paranthodon africanus
Broom, 1912
Synonymá
Palaeoscincus africanus
Paranthodon owenii
Anthodon serrarius
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál
Portál vedy o Zemi

Druh bol objavený amatérskymi paleontológmi spoločne s ďalšími fosíliami v roku 1845 v Kapsku vo formácii Kirkwood, ktorá je známa početnými nálezmi živočíchov; išlo o prvý objav dinosaura v Afrike a na južnej pologuli. Fosílie boli zaslané Richardovi Owenovi, ktorý väčšinu z nich zaradil do rodu Anthodon. Roku 1909 došiel Robert Broom k záveru, že Owen zmiešal dva druhy dokopy a na základe čeľuste BMNH 47338 ho opísal mylne ako druh z rodu Paleoscincus. Nezávisle na ňom pomenoval Franz Nopcsa fosíliu ako Paranthodon Owenii. Od roku 1978 je platné pomenovanie Paranthodon africanus.

Opis

Porovnanie veľkosti paranthodona a človeka

Paranthodon bol menším príbuzným väčších stegosauridov, ako bol napríklad Stegosaurus. Tento štvornohý vtákopanvový dinosaurus meral na dĺžku podľa aerického paleontológa Thomasa Holtza okolo päť metrov a vážil 454 až 907 kg.[2][3] Presné rozmery však nemožno s istotou určiť.[4] Ňufák mal pretiahnutý, ale nie extrémne a hore konvexný. Zadná strana medzičeľustné kosti je dlhá a široká a vonkajšie nosné dierky veľké. Časť zachovanej lebky sa podobá lebke stegosaura, jediného stegosaurida, u ktorého sa dochovala väčšina lebečného materiálu, a s ktorým bol Paranthodon porovnávaný počas štúdie z roku 1981. Avšak hoci je podobnosť veľká, stegosauridé sa výrazne odlišujú v stavbe zubov: u lebiek štyroch rodov - Stegosaurus, Paranthodon, Kentrosaurus a tuojiangosaurus - sa u všetkých zuby líšili.[5]

Horná čeľusť Paranthodona chráni zubný rad (horný zubný oblúk) a tvarom dáva malý priestor na prečnievanie. Zuby Paranthodona majú stredný hrebeň a z každej strany päť menej výrazných hrebeňov. Hrebene sú o podobnej veľkosti, ako mal Kentrosaurus,[6] Zuby boli, rovnako ako u všetkých ostatných stegosauridov, na špičkách zaoblené, čo ich odlišuje od zubov ankylosaurov. Rovnako ako Huayangosaurus, ale na rozdiel od Kentrosaura a Stegosaura, mal Paranthodon vyvýšený bukálny okraj (ryhu pozdĺž zubného radu). Paranthodon pravdepodobne nemal zhryz medzi zubami, čomu svedčí to, že väčšina zubov nebola opotrebovaná, podobne, ako u Huayangosaura.[7] Pretože sú známe iba dva fragmenty stavce, možno u nich pozorovať iba málo anatomických detailov.[8]

Lebka dinosaura Paranthodon africanus, zachovaná časť nakreslená bielo, hypotetická sivo.

Je pravdepodobné, že Paranthodon africanus mal ako ostatné stegosaury na tele pláty, prípadne i ostne. Nebolo to však preukázané.[9]

Dejiny a pomenovanie

Lebka druhu Anthodon serrarius, k ktorému bol Paranthodon pôvodne radený

Roku 1845 objavili dvaja amatérski geológovia William Guybon Atherstone a Andrew Geddes Bain v údolie rieky Bushmans River v Kapsku niekoľko fosílií dinosaurov;[10] jednalo sa o prvý nález dinosaura v Afrike a na celej južnej pologuli.[11] Bain následne v rokoch 1849 a 1853 poslal Richardovi Owenovi niektoré exempláre na identifikáciu druhu. Medzi nimi bola aj horná čeľusť, ktorú Bain označoval ako kapského Iguanodona. Atherstone nález zverejnil v roku 1857,[10] nebola mu však venovaná pozornosť až do roku 1876, keď Owen rad zaslaných vzoriek pomenoval ako Anthodon serrarius,[12] teda "kvetinový zub".[13] Do rodu Anthodon zaradil lebku BMNH 47337, časť čeľuste a iných fosílií BMNH 47338 a časť lebky a stavcov BMNH 47337a.[5]

Roku 1909 potom Robert Broom, juhoafrický lekár a paleontológ, navštívil londýnske Prírodovedné múzeum. Tu dospel k záveru, že Owen zmiešal dve rôzne skameneliny: lebku, zuby a čeľuste Pareiasaurov a hornú čeľusť BMNH 47338, ktorá by mala patriť inému druhu. Pre pareiasaury ponechal meno Anthodon a sám mylne priradil čeľusť k druhu z rodu Paleoscincus (teda medzi ankylosaury), ktorý o tri roky neskôr pomenoval Paleoscincus africanus.[14]

Franz Nopcsa študujúci vzorku nezávisle na Broomovi takisto dospel k záveru, že by čeľusť mala byť odlíšená a druh pomenoval ako Paranthodon Owenii (neskôr došlo k zmene na malé písmeno, teda owenii). Rodové meno tohto taxónu bolo zložené z latinského para, znamenajúce podobný, blízko alebo vedľa a rodu Anthodon, druhové meno potom vychádzalo z Owenovho priezviska.[2][15][9][16] V roku 1978 Walter Coombs pomenoval druh ako Paranthodon africanus. Názvy Palaeoscincus africanus a Paranthodon owenii sa tak stali synonymami.[5] Ďalším synonymom pre druh je staršie pomenovanie Anthodon serrarius.[17]

Holotyp BMNH 47338 bol objavený vo vrstve Kirkwood medzi chronostratigrafickými stupňami berias a skorým valanginom. Tvorený je hornou čeľusťou so zubami, časťou medzičeľuste a niekoľkými zubami, pravdepodobne z dolnej čeľuste.[5] Štúdia z roku 2018 k nim navyše priradila niekoľko fragmentálnych pozostatkov stavcov.[8] K vzorke môže byť ešte priradený BMNH 4992 vrátane zubov,[5] avšak v roku 2008 boli priradené neurčenému stegosaurovi.[18] Štúdia z roku 2018 (Raven & amp; Maidment) navyše určila, že zuby postrádajú niektoré typické znaky stegosaura a priradila je neurčitému druhu skupiny thyreophora.[8]

Dvaja výskumníci Lee Hall a Mark Goodwin opísali v roku 2011 dve časti zubov pochádzajúce z etiópskej formácie Mugher mudstone ako zuby Paranthodona, no dôvody pre tento opis neboli diskutované. Mugher mudstone patrí medzi bohaté fosílne náleziská, bolo tu nájdených množstvo pozostatkov dinosaurov z rôznych skupín. Spoločne s Tendaguru ide o najväčšiu a najúplnejšie africké nálezisko fosílií dinosaurov z neskorej jury.[19]

Klasifikácia

Rod Paranthodon, obsahujúci jeden druh Paranthodon africanus,[20] bol najprv Broomom opísaný ako Palaeoscincus africanus a zaradený medzi ankylosaury. Nopcsa klasifikáciu zmenil a preradil Paranthodona medzi Stegosaura, pretože mu ich najviac pripomínal. Táto klasifikácia sa však dočkala ďalšej úpravy v roku 1978, keď Coombs rod naďalej ponechal medzi ankylosaurami, v zhode s Broomom.[15] Následné preskúmanie Galtona a Coombsa o tri roky neskôr však znova potvrdilo Nopcsovu klasifikáciu a určilo Paranthodona ako stegosaurida zo spodnej kriedy.[5]

V roku 2010 bola vykonaná analýza takmer všetkých Stegosaura, v ktorej bol rod Paranthodon postavený mimo čeľaď Stegosauridae, spoločne s rodmi Tojiangosaurus, Huayangosaurus, Chungkingosaurus, Jiangjunosaurus a Gigantspinosaurus. Pri vybratí Gigantspinosaura a Jiangjunosaura, u ktorých nebol dostatok údajov pre dostatočne stabilnú definíciu rodu/druhu, spresnené výsledky naznačovali, že Paranthodon je sesterským rodom k rodu Tuojiangosaurus.[21] V roku 2018 bola publikovaná celková revízia systematiky druhu P. africanus. Podľa nej bol Paranthodon zoskupený s rodmi Tuojiangosaurus, Huayangosaurus a Chunkingosaurus ako bazálna línia pravých stegosaurov.[8] Kladogram sprevádzajúce túto analýzu je uvedený nižšie. Ďalšie analýzy potvrdili, že je Paranthodon príbuzný s Tuojiangosaurom, Loricatosaurom a Kentrosaurom v podčeľade Stegosaurinae.[18]

Thyreophora

Lesothosaurus diagnosticus

Laquintasaura venezuelae

Scutellosaurus lawleri

Emausaurus ernsti

Scelidosaurus harrisonii

Alcovasaurus longispinus

Eurypoda
Ankylosauria

Sauropelta edwardsi

Gastonia burgei

Euoplocephalus tutus

Stegosauria

Huayangosaurus taibaii

Chungkingosaurus jiangbeiensis

Tuojiangosaurus multispinus

Paranthodon africanus

Jiangjunosaurus junggarensis

Gigantspinosaurus sichuanensis

Kentrosaurus aethiopicus

Dacentrurus armatus

Loricatosaurus priscus

Hesperosaurus mjosi

Miragaia longicollum

Stegosaurus stenops

Stegosaurus homheni

Paleoekológia

Paranthodon africanus bol prvou odkrytou fosíliou vo formácii Kirkwood.[22] Oblasť sa začala vytvárať vo vrchnej jure až spodnej kriede, s najstaršími ložiskami pred 145,5 miliónmi rokmi. Najmladšie horniny, ktoré sa vytvorili vo valanžine, sú staré 130 miliónov rokov.[2][23] V oblasti bol nájdený rad živočíchov, napríklad krokodíly, hatériotvaré, žaby a korytnačky. Väčšinou sа však zachovali úlomky kostí alebo zuby. Z dinosaurov sa tu ďalej vyskytovali napríklad Nqwebasaurus alebo titanosauridi a veľa vtákopanvových, popri Paranthodonovi aj napríklad čeľaď Hypsilofodony.[22][24] Hojne tu žili tiež sauropódi. Špecifická časť formácie, kde boli nájdené fosílie stavovcov, bola datovaná do obdobia pred 139 až 131 miliónmi rokov.[25]

Referencie

  1. Holtz, T. R. Jr. (2007). Dinosaurs: The Most Complete, Up-to-Date Encyclopedia for Dinosaur Lovers of All Ages. Random House Books. str. 402. ISBN 978-0-375-92419-4.
  2. HOLTZ, T. R. Dinosaurs: The Most Complete, Up-to-Date Encyclopedia for Dinosaur Lovers of All Ages. New York : Random House Books for Young Readers, 2007. ISBN 978-0-375-92419-4. S. 402.
  3. Supplementary Information for Holtz's Dinosaurs. www.geol.umd.edu. Dostupné online.
  4. Paul, G. S. (2016). The Princeton Field Guide to Dinosaurs (2nd Edition). Princeton University Press, str. 247 (po anglicky)
  5. GALTON, Peter M.; COOMBS, Walter P.. Paranthodon africanus (broom) a stegosaurian dinosaur from the Lower Cretaceous of South Africa. Geobios, roč. 14, čís. 3, s. 299–309. Dostupné online. DOI: 10.1016/s0016-6995(81)80177-5.
  6. GALTON, P. M. Craterosaurus pottonensis Seeley, a stegosaurian dinosaur from the Lower Cretaceous of England, and a review of Cretaceous stegosaurs. Neues Jahrbuch für Geologie und Paläontologie, čís. 161, s. 28–46. ISSN 0077-7749.
  7. BARRETT, P. M. Tooth Wear and Possible Jaw Action of Scelidosaurus harrisonii Owen and a Review of Feeding Mechanisms of Other Thyreophoran Dinosaurs. Carpenter : Indiana University Press, 2001. ISBN 0-253-33964-2. S. 36–39.
  8. Thomas J. Raven & amp ;, Susannah CR Maidment (2018). The systematic position of the Enigmatic thyreophoran dinosaur Paranthodon africanus, and the use of basal exemplifiers in phylogenetic analysis. PeerJ 6: e4529. doi: https://doi.org/10.7717/peerj.4529
  9. PEPPER, www.prehistoric-wildlife.com, Darren. Paranthodon. www.prehistoric-wildlife.com. Dostupné online.
  10. ATHERSTONE, W. G. Geology of Uitenhage. The Eastern Province Monthly Magazine, s. 518–532.
  11. DURAND, J. F.. Major African contributions to Palaeozoic and Mesozoic vertebrate palaeontology. Journal of African Earth Sciences, roč. 43, čís. 1–3, s. 53–82. Dostupné online. DOI: 10.1016/j.jafrearsci.2005.07.014.
  12. OWEN, R. Descriptive and Illustrated Catalogue of the Fossil Reptilia of South Africa in the Collection of the British Museum. British Museum : order of the Trustees, 1876.
  13. HIPÓLITO, Ruiz; PAVON, José. Flora Peruviana, et Chilensis, sive, Descriptiones et icones plantarum Peruvianarum, et Chilensium, secundum systema Linnaeanum digestae, cum characteribus plurium generum evulgatorum reformatis, 1798, roč. 1. Dostupné online.
  14. BROOM, Robert. Observations on Some Specimens of South African Fossil Reptiles Preserved in the British Museum. Transactions of the Royal Society of South Africa, roč. 2, čís. 1, s. 19–25. Dostupné online. ISSN 0035-919X. DOI: 10.1080/00359191009519357.
  15. GLUT, P. M. Dinosaurs, the encyclopedia. Jefferson, N.C. : McFarland & Company, 1997. 1076 s. ISBN 978-0-7864-7222-2. S. 676–677.
  16. NOPCSA, F. Dinosaurierreste aus Siebenburgen V. Geologica Hungarica. Series Palaeontologica. Fasciculus, čís. 4.
  17. Paranthodon africanus [online]. Biolib.cz. Dostupné online.
  18. MAIDMENT, Susannah C. R.; NORMAN, David B.; BARRETT, Paul M.. Systematics and phylogeny of Stegosauria (Dinosauria: Ornithischia). Journal of Systematic Palaeontology, roč. 6, čís. 4, s. 367–407. Dostupné online. ISSN 1477-2019. DOI: 10.1017/S1477201908002459.
  19. HALL, Lee E; GOODWIN, Mark B. A DIVERSE DINOSAUR TOOTH ASSEMBLAGE FROM THE UPPER JURASSIC OF ETHIOPIA: IMPLICATIONS FOR GONDWANAN DINOSAUR BIOGEOGRAPHY. [s.l.] : Unpublished. DOI: 10.13140/rg.2.1.3740.7763. Dostupné online. DOI:10.13140/rg.2.1.3740.7763
  20. Paranthodon [online]. Biolib.cz. Dostupné online.
  21. MAIDMENT, Susannah C. R.. Stegosauria: a historical review of the body fossil record and phylogenetic relationships. Swiss Journal of Geosciences, roč. 103, čís. 2, s. 199–210. Dostupné online. ISSN 1661-8726. DOI: 10.1007/s00015-010-0023-3. (po anglicky)
  22. FORSTER, Catherine A.; FARKE, Andrew A.; MCCARTNEY, Jacob A.. A “basal” tetanuran from the Lower Cretaceous Kirkwood Formation of South Africa. Journal of Vertebrate Paleontology, roč. 29, čís. 1, s. 283–285. Dostupné online. ISSN 0272-4634. DOI: 10.1671/039.029.0101.
  23. SOCIEDAD ESPAÑOLA DE PALEONTOLOGÍA. Revista española de paleontología. Revista española de paleontología. Dostupné online. ISSN 0213-6937. (English)
  24. CHINSAMY, M. Encyclopedia of Dinosaurs. Grahamstown : Academic Press, 1997. ISBN 978-0-12-226810-6. S. 6.
  25. MCPHEE, Blair W.; MANNION, Philip D.; DE KLERK, William J.. High diversity in the sauropod dinosaur fauna of the Lower Cretaceous Kirkwood Formation of South Africa: Implications for the Jurassic–Cretaceous transition. Cretaceous Research, roč. 59, s. 228–248. Dostupné online. DOI: 10.1016/j.cretres.2015.11.006. (po anglicky)

Literatúra

  • GLUT, P. M. Dinosaurs, the encyclopedia. Jefferson, N.C. : McFarland & Company, 1997. 1076 s. ISBN 978-0-7864-7222-2. S. 676–677.
  • HOLTZ, T. R. Dinosaurs: The Most Complete, Up-to-Date Encyclopedia for Dinosaur Lovers of All Ages. 1. vyd. New York : Random House Books for Young Readers, 2007. ISBN 978-0-375-92419-4. S. 402.

Iné projekty

  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Paranthodon
  • Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Paranthodon

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Paranthodon africanus na českej Wikipédii.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.