Žabotvaré

Zatiaľ bolo popísaných 6 021 druhov žiab (k 31. máju 2011), ktoré sú rozdelené do 38 čeľadí. Z nich sú najpočetnejšie na druhy čeľade rosničkovité (Hylidae) s 901 druhmi a skokanovité (Ranidae) s 1 400 druhmi. Asi 88% obojživelníkov sú žaby (ďalej mloky 9% a červone 3%). Druhy žiab ale stále pribúdajú, pretože vedci stále objavujú nové druhy a to hlavne v trópoch. Napríklad v roku 2010 bolo objavených 205 nových druhov.

Žaby sú kvalifikované do troch podradov: Archeobatrachia – 4 čeľade primitívnych žiab, Mesobatrachia – 6 čeľadí vývojovo pokročilejších žiab a Neobatrachia – 28 čeľadí „moderných“ žiab, zďaleka najväčšia skupina. Neobatrachia sa ďalej delí na Hyloidea a Ranoidea.

Žaby sa živia živou potravou, a to prevážne hmyzom a inými bezstavovcami, niektoré väčšie druhy ale i malými stavovcami. Väčšina žiab potravu loví dlhým lepkavým jazykom, ktorý vymrští po obeti. Výnimkou je čeľaď vodných žiab pipovitých, ktoré potravu prijímajú normálne ústami. Počas prijímania potravy žaby žmurkajú, pretože dochádza počas prehĺtania k zaťahovaniu očných buliev, čo napomáha posúvaniu potravy do žalúdka.[1]. Žaby tiež nemajú žiadne zuby na spodnej čeľusti, a tak prijímajú potravu celú.

štýl plávania ropuchy bradavičnatej

Žaba sa pohybuje po súši pomocou prískokov a skokov (výnimkou sú napríklad ropuchy, ktoré častejšie chodia a skáču len pri úteku pred predátorom), ktoré vykonávajú pomocou silných zadných nôh. Najdlhší zaznamenaný skok žaby na súši bol 5 metrov.[1] Vo vodnom prostredí žaba využíva plávaciu techniku zadných končatín, kedy ich postupne dáva k sebe a odťahuje podobne ako plavci typu prsia. Žaby pri skákaní vždy zatvárajú oči.

Pre žaby je typické zavalité telo bez chvosta (od toho názov bezchvosté obojživelníky) so štyrmi končatinami. Medzi druhmi žiab je veľký veľkostný rozdiel. Najmenšou žabou je 1 cm dlhá Brachycephalus didactylus z Brazílie a naopak najväčším druhom je 40 cm dlhý Conraua goliath z Kamerunu. Ešte väčšia bola praveká žaba rodu Beelzebufo, žijúca v dobe pred 70 miliónmi rokov na Madagaskare.

Kostra

Kostra žaby

Kostra žiab je prevažne skostnatená. Strop ústnej dutiny tvorí spodina mozgovne (primárne podnebie). K jedinému krčnému stavcu je lebka pripojená dvoma kĺbovými hrboľmi. Počet stavcov je u žiab veľmi redukovaný (v bedrovej oblasti zrastajú v tzv. urostyl). Rebrá nie sú u žiab plne vyvinuté. U žiab sa po prvýkrát stretávame s dobre vyvinutou hrudnou kosťou. Stavba kostry končatín už odpovedá základnej schéme stavby u ostatných suchozemských stavovcov. Lopatka je u žiab spojená s hrudnou kosťou, panva sa napája na chrbticu.

Pralesničky pestrým sfarbením upozorňujú na to, že sú jedovaté

Niektoré druhy žiab dokážu vylučovať z kože mierne jedy. Napríklad všetky druhy ropúch majú za očami jedové žľazy. Tiež žaby z čeľade drevolezovité majú v koži jedy a domorodí obyvatelia Južnej Ameriky nimi namáčajú svoje šípy pre lov zveri. Žaby upozorňujú na jedovatosť pestrým sfarbením.

Iné žaby sa pri napadnutí nafukujú, aby pôsobili ako väčšie a predátora tak zastrašili alebo aby sa mu nevošli do papule. To je typické najmä pre ropuchy.

Posledný spôsob obrany je maskovanie. Žaby sú väčšinou sfarbené tak, aby čo najlepšie splývali s prostredím, v ktorom žijú. Maskovanie ale spočíva aj v tvare tela – výrastkoch na hlave, ktoré môžu pripomínať list.

Žaby sa dorozumievajú pomocou rezonančných mechúrikov, ktoré majú len samce. Sú umiestnené po dvoch po stranách hlavy, alebo majú len jeden veľký na hrdle (rosničky a ropuchy). Samce sťahovaním a rozťahovaním mechúrikov vydávajú zvuky, ktorými lákajú samičky k páreniu. Samičky ani žubrienky tieto mechúriky nemajú.

Žaby sú rozšírené po celom svete okrem Antarktídy, Arktídy a niektorých izolovaných ostrovov.[2][3] Ďalej nežijú v niektorých príliš suchých či studených oblastiach, najväčšej diverzity dosahujú v trópoch.

Žaby sú dôležitou zložkou ekosystému. Nielen, že likvidujú hmyz, ale žaby samotné sú zložkou potravy pre vodné vtáctvo, ako je napr. bocian biely (Ciconia ciconia), volavka popolavá (Ardea cinerea) a podobne. Priama úmera pre vodné vtáctvo na rozšírenie zastupuje samozrejme aj hniezdne podmienky, ale tiež hojnosť potravy, a to predovšetkým žiab a rýb.

Poznáme skoro 5 000 druhov, z toho na území Slovenska žije 12 druhov, z ktorých jeden (skokan zelený) nie je pravým druhom ale medzidruhovým krížencom.[4]

Druhy vyskytujúce sa na Slovensku

kunka žltobruchá – porovnanie veľkosti

• rod: kunka – sú väčšinou šedé a na bruchu majú žlto-oranžové škvrny. Pri ohrození sa otočia na chrbát, napnú telo a svojimi škvrnami odpudzujú predátora od ulovenia.
  • kunka červenobruchá
  • kunka žltobruchá
• rod: skokan – jeden z najrozmanitejších a najobťažnejších zo všetkých rodov na určenie. Nohy sú zo všetkých žiab najlepšie prispôsobene na skákanie.
  • skokan hnedý
  • skokan zelený
  • skokan krátkonohý
  • skokan ostropyský
  • skokan rapotavý
  • skokan štíhly
• rod: ropucha
  • ropucha bradavičnatá
  • ropucha zelená
• rod: rosnička – má na prstoch prísavky
  • rosnička zelená
• rod: hrabavka – oči má oválne zhora dole
  • hrabavka škvrnitá

• 
  kunka červenobruchá
• 
  skokan rapotavý
• 
  rosnička zelená
• 
  ropucha bradavičnatá
• 
  hrabavka škvrnitá
• 
  skokan hnedý
• 
  skokan ostropyský – samec
• 
  skokan zelený

1. KINDERSLEY, Dorling. 1001 otázka a odpověď. 1. vyd. Bratislava : TIMY spol. s.r.o., 1996. ISBN 80-88799-24-4. S. 7 a 56.
2. "Freaky Frogs," at National Geographic Explorer. Retrieved 18 July 2007.
3. Evolution Encyclopedia, Volume 3: Geographical Distribution. Retrieved 18 July 2007.
4. http://snaturou2000.sk – Aké druhy obojživelníkov žijú na Slovensku

• žubrienka

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Žabotvaré
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Žabotvaré
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Žabotvaré

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
• Taxonómia žiab na biolib.cz (po česky)
• Prehľad druhov na rozhlas.cz (po česky)
• Žaby na amphibiaweb.org (po anglicky)

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Žáby na českej Wikipédii.