Titanosauria

Titanosauria boli skupinou vývojovo pokročilých sauropódnych dinosaurov. Do tejto skupiny patria najväčšie dnes známe suchozemské živočíchy, ako bol Argentinosaurus, Paralititan alebo Futalognkosaurus.

Titanosauria
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Titanosauria
Bonaparte a Coria, 1993
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál
Portál vedy o Zemi

Opis

Kostra jedinca z rodu Argentinosaurus

Rovnako ako ostatné sauropódy, aj titanosaury boli zavalité bylinožravce s dlhým krkom, štíhlym chvostom a štyrmi stĺpovitými končatinami. Titanosaury boli veľmi podobné diplodokom, medzi sauropódmi však boli výnimočné tým, že mali kostené brnenie z tvrdých platničiek.[1] Takéto platničky boli objavené oveľa skôr ako fosílie titanosaurov a niektorí vedci sa domnievali, že patrili ankylosaurom či nodosaurom, teda skupine dinosaurov, ktoré mali ochranné brnenie.

Rozšírenie

Tieto najmä kriedové sauropódy žili na všetkých dnešných kontinentoch, zrejme aj na Antarktíde (hoci preukázateľné fosílie zatiaľ chýbajú). Boli veľmi rozšírenou a úspešnou skupinou, ktorej evolučný rozmach paleontológovia odkrývajú až v posledných dvoch desaťročiach.

Prví zástupcovia sa objavili už v období vrchnej jury, asi pred 156 miliónmi rokov, posledné (napr. Alamosaurus) sa dožili až úplného konca druhohôr pred 65 miliónmi rokov a patrili teda k posledným žijúcim nelietavým dinosaurom.

Spôsob života

Hniezdenie

Schéma hniezdenia titanosaura

V juhoamerickej Patagónii sa v roku 1997 podarilo vedcom objaviť viac ako 1000 dobre zachovaných vajec.[2] Mnohé z týchto vajec, 11 až 12 cm veľkých, obsahovali kostry malých dinosaurov pripravených na vyliahnutie. Na niektorých sa dokonca vyskytovali odtlačky povrchu kože. Vzhľadom na to, že titanosaury pre svoju veľkosť a hmotnosť nemohli vajcia vysedieť, prikrývali ich čerstvou vegetáciou alebo zakopávali do sypkého piesku, aby sa pri liahnutí zachovala stála teplota.

Klasifikácia

Taxonómia

Podľa Thomasa Holtza, 2011[3]

  • Titanosauria
    • Nadčeľaď Titanosauroidea
      • rod Chubutisaurus (Argentína)
      • rod Ligabuesaurus (Argentína)
      • ?rod Mongolosaurus
      • rod Phuwiangosaurus (Thajsko)
      • rod Ruyangosaurus (Čína)
      • rod Tangvayosaurus (Laos)
      • rod Uberabatitan[4]
      • Čeľaď Andesauridae
        • rod Andesaurus (Argentína)
      • Čeľaď Aeolosauridae
      • Čeľaď Argyrosauridae
      • Klad Lognkosauria
      • Klad Lithostrotia
        • rod Narambuenatitan
        • Čeľaď Antarctosauridae
        • Čeľaď Nemegtosauridae
        • Čeľaď Saltasauridae
      • Neisté zaradenie (incertae sedis)
        • rod Amargatitanis (Argentína)
        • rod Austrosaurus (Austrália)
        • rod Baurutitan (Brazília)
        • rod Bruhathkayosaurus (India)
        • rod Gobititan (Čína)
        • rod Hypselosaurus (Francúzsko, Španielsko)
        • rod Iuticosaurus (Spojené kráľovstvo)
        • rod Jainosaurus (India)
        • rod Jiangshanosaurus (Čína)
        • rod Karongasaurus (Malawi)
        • rod Laplatasaurus (Argentína, Uruguaj)
        • rod Maxakalisaurus (Brazília)
        • rod Paludititan (Rumunsko)
        • rod Puertasaurus (Argentína)
        • rod Titanosaurus (India)
        • rod Venenosaurus (USA)
        • rod Wintonotitan (Austrália)

Referencie

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Titanosauria na českej Wikipédii a Titanosaur na anglickej Wikipédii.
  1. BURNIE, David. Veľká obrazová encyklopédia dinosaurov. Bratislava : Svojtka, 2009. ISBN 978-80-8107-229-1. Kapitola Bylinožraví obri, s. 88.
  2. CHIAPPE, Luis; DINGUS, Lowell. Walking on Eggs: The Astonishing Discovery of Thousands of Dinosaur Eggs in the Badlands of Patagonia. [s.l.] : [s.n.], 2001. ISBN 0-7432-1211-8.
  3. HOLTZ, Thomas R. Jr. (2011) Dinosaurs: The Most Complete, Up-to-Date Encyclopedia for Dinosaur Lovers of All Ages, Winter 2010 Appendix (PDF).
  4. SALGADO, L., CARVALHO, I. Uberabatitan ribeiroi, a new titanosaur from the Marila Formation (Bauru Group, Upper Cretaceous), Minas Gerais, Brazil. Palaeontology, 2008, roč. 51, čís. 4, s. 881–901. DOI: 10.1111/j.1475-4983.2008.00781.x.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.