Palau

Palau, dlhý tvar Palauská republika, je štát v Austrálii a Oceánii. Je to nezávislý štát, ale zároveň pridružený štát USA.

O iných významoch výrazu Palau pozri Palau (rozlišovacia stránka).
Palauská republika
Vlajka Znak
Národné motto:
nie je
Štátna hymna:
Belau rekid
Miestny názov  
 • dlhýBeluu er a Belau
 • krátkyBelau
Hlavné mesto Ngerulmud
7°30′ s.š. 134°37′ v.d.
Najväčšie mesto Koror
Úradné jazyky Palaučina, Angličtina
Štátne zriadenie
Prezident
Viceprezident		 Pridružený štát USA
Surangel Whipps Jr.
Uduch Sengebau Senior
Vznik 1. október 1994
Rozloha
 • celková
 • voda (%)		  
465,55 km² (196.)  
? km² (? %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2015)
 • sčítanie (2012)
 • hustota (2015)		  
17 948 (224.)
20 918
43,6/km² (129.)
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS)		 2018
300 mil. $ (187.)
16 300 $ (81.)
Index ľudského rozvoja (2014) 0.780 (60.) – vysoký
Mena Americký dolár (USD)
Časové pásmo
 • Letný čas		 (UTC+9)
(UTC+9)
Medzinárodný kód PW
Internetová doména .pw
Smerové telefónne číslo +680

Hlavné mesto je Ngerulmud.

Geografia

Palau je skupinou 26 ostrovov a asi 300 ostrovčekov, z ktorých všetky okrem 6 ležia vnútri rozsiahlej lagúny uzatvorenej bariérovým útesom. Sú najzápadnejšie zo 6 hlavných ostrovných skupín, ktoré tvoria súostrovie Karolíny. Z celej skupiny je obývaných iba 11 ostrovov, z ktorých najväčší je Babelthuap. K ďalším dôležitým ostrovom patria Angaur, Koror, na ktorom žijú dve tretiny obyvateľstva, a Peleliu. Severne od Babelthuapu leží koralový atol Kayangel. Juhozápadne od ostrova Kororu sa v rovnomennom štáte rozkladá skupina asi 300 neobývaných ostrovčekov Rock Islands. Asi 600 km južne od ostrova Angaur sa rozkladá izolovaná skupina Juhozápadných ostrovov, ktoré sú tiež súčasťou republiky Palau.

Dejiny

V koloniálnom období boli ostrovy spolu s Mariánami, Karolínami a Marshallovymi ostrovmi súčasťou tzv. Španielskej Východnej Indie. V roku 1889 ich získalo Nemecko a neskôr Japonsko, ktoré vytlačilo vojsko USA. V roku 1979 odmietlo Palau vstup do Federatívneho štátu Mikronézie. V roku 1994 si zvolilo samostatnosť (s 50 ročnou vojenskou ochranou USA)

Hospodárstvo

Obyvatelia sa tradične živia samozásobiteľským poľnohospodárstvom a rybolovom. Pestujú najmä sladké hľuzy a chovajú ošípané a hydinu. Pre výživu je dôležitý aj rybolov. Palau predáva zahraničným rybárom aj licencie na lov tuniaka vo výsostných vodách. Štát je enormne závislý od finančnej podpory zo strany USA. Spoločná dohoda zahrňuje aj stálu prítomnosť amerických vojsk v krajine.

Cestovný ruch

Na ostrovoch sa pomerne darí rozvíjať cestovný ruch - napomáha tomu blízkosť Ázie, letecké spojenie s čoraz väčším počtom krajín a zahraničné investície do infraštruktúry a služieb. V Palau pribúda v poslednom období aj zahraničných pracovníkov, napr. z Filipín, Indonézie či Taiwanu. Na väčších ostrovoch je cestná sieť s pevným povrchom. Medzi ostrovmi je pravidelná lodná a letecká doprava. Medzinárodné letisko sa nachádza na ostrove Babelthuap.

Spolkové štáty
16 štátov Palauskej republiky

Palau sa skladá zo 16 miniatúrnych spolkových štátov:

  • Aimeliik
  • Airai
  • Angaur
  • Hatohobei
  • Kayangel
  • Koror
  • Melekeok
  • Ngaraard
  • Ngarchelong
  • Ngardmau
  • Ngatpang
  • Ngchesar
  • Ngeremlengui
  • Ngiwal
  • Peleliu
  • Sonsorol

Iné projekty
  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Palau

Literatúra
  • ZUBRICZKÝ, Gabriel. Geografia štátov sveta. 1. vyd. [s.l.] : Mapa Slovakia, 2009. 256 s. ISBN 9788080672270. S. 254.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.