Nebraska

Nebraska bola ustanovená Zákonom o štátoch Kansas a Nebraska 30. mája 1854. V roku 1860 zažila Nebraska prvý veľký príliv osadníkov, ktorí prišli obsadiť voľnú zem pridelenú federálnou vládou. Prví osadníci, ktorí tu vybudovali farmy, boli považovaní za bláznov, pretože Nebraskou sa tiahla rozsiahla polopúšť s veľmi riedkou vegetáciou.

V roku 1867 sa Nebraska stala 37. štátom USA, krátko po občianskej vojne. V tejto dobe sa hlavným mestom stalo mesto Lincoln, pomenované po nedávno zavraždenom prezidentovi Lincolnovi. Nahradil tak dovtedajšie hlavné a zároveň najväčšie mesto Omaha.

Severnú hranicu tvorí štát Južná Dakota, východnú Iowa a Missouri. Touto hranicou navyše preteká rieka Missouri. Kansas leží na južnej hranici, štát Colorado na juhozápadnej a západná hranica je tvorená štátom Wyoming.

Nebraska je označovaná za štát ležiaci na veľkých planinách. Bola to zem rozsiahlych prérií a polopúští. Je to takmer rovinatá krajina s nekonečným obzorom. Východná časť krajiny je považovaná za Stredozápad USA, ale západná časť sa radí k západnej časti USA, aj keď rozdiel medzi týmito oblasťami v Nebraske nie je žiadny. Jedna z nebraských tradícií hovorí, že Nebraska je krajina, kde začína Západ. Vraj začína na križovatke 13. ulice v Lincolne. Toto územie sa nachádza v Tornado alley.

Ekonomika Nebrasky je tvorená hlavne poľnohospodárstvom. Produkuje sa hlavne obilie, hovädzie mäso, mlieko a kukurica. Priemysel je zastúpený hlavne spracovaním potravín.

Podľa sčítania ľudu v roku 2010 žije v Nebraske 1 826 341 obyvateľov.[1] Hustota osídlenia je 9,11 obyvateľa na kilometer štvorcový.

• Hlavné mesto je Lincoln (225 581 obyvateľov).
• Najväčšie mesto je Omaha (390 007 obyvateľov).

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nebraska