Jakubova Voľa

Katastrálne územie obce Jakubova Voľa leží na severných svahoch pohoria Bachureň (severná časť) a Spišsko-šarišskom medzihorí (južná časť) v údolí rieky Torysy, 7 km na severozápad od Sabinova. Nad obcou dominuje vrch Kohút (711 m n.m.). Plošina pod kopcom má s lokálny názov Hradisko. V minulosti, za čias poveľkomoravského obdobia tam stálo opevnené hradisko. Najvyšší bod v chotári obce je kóta 810 m nad morom – Kamenná.

V obci končí vedľajšia cesta III. triedy, ktorá sa pripája na hlavnú cestu I/68 Prešov – Stará Ľubovňa – Piwniczna (Poľsko) v obci Červenica pri Sabinove. Železničná trať Košice – Muszyna je vzdialená od stredu obce cca 800 m.

Katastrálne územie obce sa nachádza na terciérnych a kvartérnych sedimentoch, ktoré sú zastúpené oligocénnymi pieskovcami, zlepencami a menej ílovcami, ktoré tvoria karpatský flyš.

Georeliéf územia obce predstavuje erózno-tektonickú depresiu obklopenú pohoriami. Georeliéf má prevažne stredohorský charakter. Severná časť chotára je na nive, terasách a svahoch vyššej pahorkatiny, ktorú tvorí centrálno-karpatský flyš. Podľa geomorfologického členenia Slovenska patrí územie Jakubovej Vole do Alpsko-himalájskej sústavy, do podsústavy Karpaty a provincie Západné Karpaty, v rámci ktorých ďalej patrí do subprovincie Vonkajšie Západné Karpaty a do jej Podhôľno-magurskej oblasti. V tejto oblasti sa chotár rozkladá na severných svahoch Bachurne a južnej časti Spišsko-šarišského medzihoria.

Cez katastrálne územie obce pretekajú tri stále povrchové toky: Torysa, Voliansky potok, Kohút. Územie je súčasťou povodia Hornádu.

Prevládajú tieto pôdne typy: vo vyšších polohách – v lesoch a lúkach - kambizeme typické nasýtené, sprievodné andozeme, rankre kambizemné a rankre. Pri rieke Torysa a ojedinele i pri oboch potokoch sa nachádzajú kambizeme pseudoglejové nasýtené, pseudogleje typické.

Prvá písomná zmienka z roku 1315 hovorí, že kráľ Karol Róbert z Anjou dal v roku 1312 šľachticovi Rikolfovi za vojenské zásluhy okrem iného aj les južne od dediny Červenica, nad pravým brehom Torysy. Na darovanom majetku začali zakrátko budovať dedinu. Dedine dali názov Jakubova Ves (Jacabfolua).

Južne nad Jakubovou Voľou je kopec s výraznou plošinou a s lokálnym názvom Hradisko. V minulosti, za čias poveľkomoravského obdobia tam stálo opevnené hradisko. V súčasnosti sú už len veľmi ťažko badateľné stopy po ňom. Jakubova Voľa vtedy ešte neexistovala. Vývoj názvu dediny sa menil počas rôznych období: 1315 - Jacabfolua, 1330-32 - Jacobsdorf, 1474 – Wolyajacabfalwa, 15. storočie – Jacabfalua, 16. storočie – Wolya, Jakabwolya, 1808 – Jakubova Wola, 1850 - Jakubova Voľa.

Obec Jakubova Voľa má charakter poľnohospodárskeho sídla, predurčeného už svojim historickým vývojom. V obci sa nenachádza žiaden priemyselný či výrobný podnik. Kedysi bola v obci veľká píla, ktorá po politickom prevrate v roku 1989 zanikla. Obec má 121 domov, z toho je 7 opustených. V obci je stojí pôvodne románsky Kostol sv. Michala z 13. storočia. Po rozsiahlej prestavbe v 70. rokoch 20. storočia sa z pôvodnej stavby zachovala už len polkruhová apsida s gotickými freskami v interiéri. V katastrálnom území obce, v oblasti Čubrík, sú situované dva cintoríny, nový a starý. Obec je zložená z troch hlavných ulíc. Má vlastný kultúrny dom a materskú školu.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jakubova Voľa

• www.apsida.sk - profil románskeho kostola