Jakubovany (okres Sabinov)
Jakubovany | |||
Jakuboviany | |||
obec | |||
kostol v Jakubovanoch | |||
Štát | |||
---|---|---|---|
Kraj | Prešovský kraj | ||
Okres | Sabinov | ||
Región | Šariš | ||
Vodný tok | Jakuboviansky potok | ||
Nadmorská výška | 400 m n. m. | ||
Súradnice | 49°06′26″S 21°08′33″V | ||
Rozloha | 10,81 km² (1 081 ha) [1] | ||
Obyvateľstvo | 964 (31. 12. 2019) [2] | ||
Hustota | 89,18 obyv./km² | ||
Prvá pís. zmienka | 1314 | ||
Starosta | Martin Kollár[3] (SMER-SD) | ||
PSČ | 083 01 (pošta Sabinov) | ||
ŠÚJ | 524573 | ||
EČV | SB | ||
Tel. predvoľba | +421-51 | ||
Poloha obce na Slovensku
| |||
Poloha obce v rámci Prešovského kraja
| |||
Wikimedia Commons: Jakubovany (Sabinov District) | |||
Webová stránka: jakubovany.eu | |||
Freemap.sk: mapa | |||
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |||
Polohopis
Obec sa nachádza 16 km severne od Prešova, v okrese Sabinov. Kataster obce sa rozprestiera na južnom úpätí pohoria Čergov v Šarišskej vrchovine, v doline Jakubovianskeho potoka, ktorý sa pri Orkucanoch vlieva do Torysy. Uprostred dediny je nadmorská výška 400 m n. m. s rozpätím pre jednotlivé chotárne časti od 350 do 809 m n. m.
Dejiny
Jakubovany vznikli v 13. storočí ako usadlosť v chotári susednej dediny Šarišské Sokolovce (Tolčemeš), ktorú založil Jakub Poliak. Prvá oficiálna zmienka o obci pochádza až z roku 1314, keď územie dnešného katastra daroval začiatkom 14. storočia uhorský kráľ Karol Róbert šľachticom Tekulovcom. V tom čase sa uvedené územie nazývalo Terra Iacobi - Zem Jakubova a tvorila samostatný kataster Jakuba Poliaka. V inej správe z roku 1369 sa obec uvádza pod maďarským názvom Jacobfalva a od roku 1410 zrejme podľa zemepána Léngyelicabfalva. V roku 1773 sa názov zmenil na Uherské Jakubowcze a od roku 1918 ako Jakuboviany. Posledná úprava názvu Jakubovany sa uskutočnila v roku 1948.
V prvej polovici 16. storočia obec postihol podobný osud ako susedné Orkucany. Vtedy časť obce odkúpilo mesto Sabinov, ktoré až do zrušenia poddanstva vystupovalo voči Jakubovanom z pozície zemepána. Sabinovu v Jakubovanoch patril majer s poľnohospodárskou pôdou, za ktorú z mu prúdili zisky z prenájmu. Tento stav v Jakubovanoch pretrvával až do zrušenia poddanstva v Uhorsku, ale aj potom tento majer mal podobu statku, ktorý patril Sabinovu; bol pričlenený k Ovčiarskemu majeru v Orkucanoch až do zriadenia Štátnej roľníckej školy.
V roku 1787 mala obec 543 obyvateľov, ktorí bývali v 71 domoch.
V 18. storočí sa podstatnej časti obce zmocnili Pechyovci a po roku 1848 časť pozemkov prešla do vlastníctva roľníkov. Roľníci si odkupovali pozemky od zemanov a takto sa v obci vytvorili rozdielne veľkosti roľníckych usadlostí. V čase od zrušenia poddanstva až do konca 19. storočia zaujímali významné ekonomické postavenie v obci židovské rodiny Kleina a Kirchmayera. Stali sa nájomcami sabinovských veľkostatkov a zamestnávali veľkú časť obyvateľov dediny. V poslednej štvrtine 19. storočia postavili Klein a Kirchmayer na južnom konci obce na svojich veľkostatkoch dva skromnejšie kaštiele. Kleinov majetok bol rozpredaný okolo roku 1900 a kaštieľ v ďalších rokoch vyhorel. Kirchmayerov kaštiel, ktorý po 1. svetovej vojne získala rodina Andreja Šoltysa stojí dodnes. Po svojom otcovi Andrejovi ho zdedil jeho najmladší vnuk Andrej Šoltys, ktorý ho zrekonštruoval v rokoch 2007 až 2013 do jeho súčasnej podoby.
Obyvatelia Jakubovian sa zaoberali poľnohospodárstvom a pod kataster patrilo 1080 ha poľnohospodárskej pôdy. Obec mala priaznivé podmienky pre poľnohospodárstvo a dobre sa tam darilo aj ovocinárstvu a z neho najmä pestovaniu čerešní. Okrem toho ľudia pracovali v okolitých lesoch, venovali sa pastierstvu dobytka a oviec. Okrem toho niektorí sa venovali povozníctvu a pracovali aj v miestnom liehovare, ktorý tam existoval do roku 1886. V dedine sa ťažil aj lomový kameň v miestnom kameňolome.
Hospodársky liehovar, ktorý bol tiež pôvodne majetkom Sabinova, bol v roku 1886 prebudovaný na cirkevnú školu.
V roku 1995 bola v blízkosti obce vybudovaná vodná nádrž, ktorá je v peknom prostredí s možnosťou aktívneho oddychu a športového rybolovu. Na pozemkoch katastra Jakubovian sa od roku 1957 nachádza Odrodová skúšobňa, ktorá je súčasťou Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho so sídlom v Bratislave. Uskutočňujú sa tam poľnohospodárske pokusy s plodinami v záujme dosiahnutia vyšších hektárových úrod a požadovanej ekonomike pestovania.
K vzácnym kultúrno-historickým pamiatkam obce patrí rímskokatolícky kostol zasvätený svätému Vavrincovi z. konca 13. storočia. Kostol bol pôvodne postavený v gotickom slohu. Stavba je jednoloďová so štvorcovým presbytériom. Sakrálna stavba bola niekoľkokrát opravovaná. Najväčšia oprava sa udiala v roku 1716, potom v roku 1856, 1913 a opravy na ňom sa uskutočnili aj nedávno v roku 1999. Postupnými opravami kostol nadobudol prvky baroka a veža dokonca secesnú podobu. Pri oprave v roku 1856 vonkajšia fasáda získala prvky klasického slohu. V interiéri sa nachádzajú vzácne maľby a bohatá je aj vnútorná výzdoba. Z ďalších pamiatok to boli honosnejšie sídla menších statkárov (kaštiele). V kaštieli Andreja Šoltysa bolo do roku 1964 umiestnené sídlo Odrodovej skúšobne.
Školstvo
V obci je Základná škola pre prvý stupeň (1. -4. ročník) a materská škola.
Referencie
- Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2020-03-12, [cit. 2020-03-15]. Dostupné online.
- Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.