Operácia Jarné prebudenie

Štáty Osi:

• Skupina armád Juh (Heeresgruppe Süd)
  • nemecká 6. tanková armáda SS ktorá zahrňovala 1. divíziu SS Leibstandarte Adolf Hitler
  • nemecká 2. tanková divízia Wehrmachtu
  • nemecká 6. armáda Wehrmachtu
  • maďarská 3. armáda
• Skupina armád E (Heeresgruppe E)

Spojenci:

• 3. ukrajinský front (Юго-Западный фронт)
  • sovietska 4. gardová armáda
  • sovietska 6. gardová tanková armáda
  • sovietska 9. gardová armáda
  • sovietska 26. armáda
  • sovietska 27. armáda
  • sovietska 46. armáda
  • sovietska 57. armáda
• 1. bulharská armáda

Nemecký plán operácie.

Nemecké vojská mali zaútočiť na sovietsky 3. ukrajinský front generála Fiodora Tolbuchina. Generál Josef Dietrich so svojou 6. tankovou armádou SS mal za úlohu ako prvý zaútočiť na sovietske vojská, ktoré tvorili pozície severne od jazera Balaton širokú líniu. 6. tanková armáda SS mala zatlačiť sovietsku 27. armádu k Dunaju a zničiť ju. Po dosiahnutí rieky sa časť nemeckých tankových síl mala otočiť a zaútočiť zo severu na Budapešť, ktorú bránila sovietska 6. gardová tanková armáda. Ďalšia časť nemeckých obrnených jednotiek mala zaútočiť na mesto z juhu. Tieto jednotky mali nadviazať spojenie s vojskami Skupiny armád E, ktoré sa mali pokúsiť prebojovať na sever cez Moháč, a stretnúť sa s južným predvojom 6. tankovej armády SS. V prípade úspešného stretnutia mali spoločne zaútočiť na sovietsku 26. armádu a 57. armádu.

Nemecká 6. armáda mala zatiaľ vyvíjať tlak na sovietsku 26. armádu a zabrániť jej v ústupe. Nemecká 2. tanková divízia Wehrmachtu mala zatiaľ postupovať na juh od Balatonu k Kaposváru a obkľúčiť sovietsku 57. armádu. Maďarská 3. armáda mala kontrolovať severnú oblasť západne od Budapešti.

Nemecký útok začal podľa plánu 6. marca 1945. Prvé nemecké útoky zasiahli 1. bulharskú a 3. juhoslovansku armádu. Nemcom sa podarilo prekročiť rieku Dráva a vytvoriť na jej východnom brehu 2 predmostia asi 8 km široké a 5 km hlboké. Sovieti následne posilnili tento úsek jednotkami 133. streleckého zboru.

Nemci začali útok napriek extrémne nepriaznivým poveternostným podmienkam, najmä rozmočenému terénu, čím sovietske vojská veľmi prekvapili.

Hlavný nemecký úder, ktorý viedla 6. tanková armáda SS a 6. poľná armáda medzi jazerami Velence a Balaton sa začal ráno o 8:40 polhodinovým delostreleckým útokom na nepriateľské pozície. Útok zasiahol hlavne 4. gardovú a 26. armádu 3. ukrajinského frontu. Nemci nasadili pomerne silné tankové zoskupenia operujúce na 1,5-2 km širokom úseku frontu, lokálne až z 70 tankmi a samohybnými delami. Nemci po prvom dni ťažkých bojov postúpili 4 km. Po tom čo sovietske velenie zaregistrovalo ohrozenie, vyslalo do protiútoku 18. tankový zbor a neskôr aj 5. gardový jazdecký zbor a 208. brigádu samohybných diel. Bojové operácie neustále sťažovalo nepriaznivé počasie, hlavne neustále hmly neumožnili Sovietom nasadiť na podporu brániacich sa vojsk letecké sily. Nemcom sa v silnej sovietskej obrane nedarilo postúpiť viac než 4-8 km. Počas týchto bojov boli po prvýkrát použité v nočných tankových bojoch zariadenia na nočné videnie.

Do 14. marca bola táto nemecká ofenzíva vo vážnych problémoch. 2. tanková armáda Wehrmachtu bola zastavená južne od Balatona a jednotky 6. tankovej armády SS severne od Balatonu. Skupina armád E kvôli prudkému odporu 1. bulharskej armády a juhoslovanských partizánov vedených Josipom Brozom Titom, nikdy nedosiahla mesto Moháč.

Mapa sovietskeho protiútoku.

16. marca 1945 začal silný sovietsky protiútok a za dvadsaťštyri hodín boli Nemci zatlačení do pozícií, z ktorých zaútočili na začiatku ofenzívy. 22. marca museli Nemci zvyšné zálohy presunúť na iné ohrozené úseky. Sovietska ofenzíva pokračovala a pozície Nemcov v Maďarsku boli čoskoro obsadené. 30. marca sovietske jednotky 3. ukrajinského frontu prekročili Maďarsko-Rakúsku hranicu.

Do 4. apríla bola Dietrichtova 6. tanková armáda SS stiahnutá ku Viedni a obsadila obranné pozície pred očakávanou sovietskou ofenzívou. Na mesto sa chystala zaútočiť 4. gardová, 9. gardová, 6. gardová tanková a 46. armáda. Viedeň padla po krátkych bojoch už 13. apríla.

Zvyšky 6. tankovej armády SS bojovali severne od Viedne proti 9. gardovej a 46. armáde. Po dobytí Viedne zvyšné jednotky 6. armády Wehrmachtu ustupovali severne od mesta Graz tlačené 26. a 27. armádou. 15. apríla zvyšné jednotky 2. tankovej armády bojovali južne Grazu a Mariboru. Útočila na ne sovietska 57. a 1. bulharská armáda. Medzi 25. aprílom a 4. májom utrpela 2. tanková armáda v boji s nepriateľom v blízkosti Nagykanizsy počas Nagykanizsa-Körmendskej ofenzívy ťažké straty.

Medzi 16. a 25. aprílom bola maďarská 3. armáda zničená asi štyridsať kilometrov od Budapešti. Zničila ju sovietska 46. armáda, ktorá smerovala na Bratislavu a ďalej do Rakúska.

Odvážanie zranených Nemcov

Napriek počiatočným úspechom táto ofenzíva sa skončila pre Nemecko fiaskom. Operácia bola príkladom Hitlerovej bezohľadnej ignorancie názorov jeho generálov. Závažná chyba operácie boli jej príliš ambiciózne ciele, ktoré už dávno nebolo možné realizovať. Nielenže Nemci chceli získať Budapešť ale aj ropné polia pri meste Nagykanizsa, ktoré boli dobre chránené sovietskou armádou. Hitler predpokladal že táto nemecká ofenzíva zatlačí 3. ukrajinský front za rieku Dunaj a zabráni sovietskemu generálovi Malinovskému postup do Maďarska a Rakúska.