Ob (rieka)

Prevažná časť povodia (85%) sa nachádza v Západosibírskej rovine. Juhovýchodná časť pripadá na pohoria Altaj, Kuznecký Alatay, Salairský krjaž a Gornaja Šorija. Celkové množstvo riek v povodí dosahuje 150 000. Povodie sa vyznačuje rôznorodosťou fyzicko-geografických podmienok od polopúšte na juhu až k tundre na severe. Významná časť povodia je pokrytá lesmi a bažinami.

Most cez rieku Ob v meste Barnaul.

Vzniká sútokom riek Bija a Katuň v Altaji. Pretína z juhu na sever Západosibírsku rovinu a ústi do Obskej zátoky Karského mora. Priemerný sklon rieky medzi Bijskom a ústím je 0,054 m/km. Podľa charakteru riečnej siete, vodných zdrojov a formovania vodného režimu sa tok Obu delí na tri časti:

Horný tok je od sútoku zdrojníc do ústia rieky Tom. Rozkladá sa v horách, kde pramenia zdrojnice Bija a Katuň a mnohé prítoky (Pesčanaja, Anuj, Čaryš, Alej zľava a Čumyš, Iňa sprava). Na hornom toku je jasne vyznačená dolina rieky s rozvinutými úvalovými terasami. Až k ústiu Čaryša tečie rieka medzi nízkymi brehmi. Koryto sa vyznačuje mnohými kanálmi, ostrovmi a perejami. Smerom k Barnaulu sa dolina aj úval rozširujú. Od Barnaulu k mestu Kameň na Obe je dolina široká 5 až 10 km a je asymetrická. Ľavý breh je prudký a napravo je široký úval so starými ramenami, prietokmi a jazerami. Pri meste Kameň na Obe sa úval zužuje najskôr na 3,5 až 5 km a potom až na 1,5 až 2 km. V koryte sa objavujú úseky s kamenistými výstupkami. Na juh od Novosibirsku je rieka prehradená hrádzou, ktorá vytvára Novosibírsku priehradu (Obské more). Pod Novosibirskom sa dolina značne rozširuje a pri ústí rieky Tom dosahuje jej šírka 20 km. Hĺbka pri malom stave vody je na hornom toku 2 až 6 m, miestami na perejách klesá na 0 6 m.

Stredný tok je od ústia Tomu po ústie Irtyša. Na tomto úseku zvlášť pod ústím Čulymu sa Ob mení na veľkú nížinnú rieku. V jej okolí je podmáčaný močiarovitý povrch s mnohými jazierkami. Spočiatku kamenisté dno sa mení v piesčité a hlinité. Až do sútoku s Irtyšom preteká tajgou. Dolina má šírku 30 až 50 km a široký úval (20 až 30 km) je pokrytý ramenami, ktoré sú spojené medzi sebou prietokmi v šírke až 40 km. Hĺbka pri malom stave vody sa mení od 4 do 8 m. Veľké prítoky na strednom toku sú Tom, Čulym, Keť, Tym, Vach, Tromjegan, Ljamin, Nazym sprava a Šegarka, Čaja, Parabel, Vasiugan, Veľký Jugan, Veľký Salym, Irtyš zľava.

Dolný tok je od ústia Irtyša do ústia Obu do Obskej zátoky. Pod ústím Irtyša sa Ob stáča na sever a dolina sa rozširuje miestami na viac ako 50 km. Je asymetrická; ľavý breh je nízky a pozvoľný, zatiaľ čo pravý prudký a vysoký. V oblasti miest Peregrebnoe a Salechard sa dolina zužuje na 4 až 8 km. Rozsiahly a prevažne ľavobrežný úval je hojne členený ramenami, prietokmi a jazerami, ktoré sú pri vysokých stavoch vody zatápané až do šírky 40 až 50 km. Rieka preteká močaristými pralesmi, ktoré sa postupne menia v podmáčané brehy, porastené trávou a vrbinami. Od ústia Irtyša k mestu Peregrebnoe tečie v jednom hlbokom (minimálne 4 až 4,5 m) koryte, nižšie sa delí na Veľký a Malý Ob s hĺbkami 2,5 až 3 m. Po ich opätovnom spojení má koryto hĺbku viac ako 10 m. Hlavné prítoky dolného toku sú Kazym a Poluj sprava a Severná Sosva a Ščučja zľava.

Deltu Ob vytvára pred svojím ústím do Obskej zátoky. Má rozlohu 4 000 km². Hlavné ramená sú Chamanelský Ob (ľavé) a väčší Nadymský Ob (pravý). Pod ich ústiami sa nachádzajú plytčiny Jamsalský a Nadymský bar.

Zdroj vody je prevažne snehový. Na jar a v lete je stav vody vysoký a v tomto období riekou pretečie prevažná časť ročného prietoku. Na hornom toku začína hladina stúpať od začiatku apríla, na strednom od druhej polovice apríla a na dolnom od konca apríla až od začiatku mája. Vzostup začína ešte v čase, keď je rieka zamrznutá. Pri rozmŕzaní vznikajú zátarasy, ktoré spôsobujú krátkodobé prudké vzostupy úrovne hladiny. Na hornom toku voda opadá v júli, ale letný pokles hladiny je neustálený. V septembri a októbri hladina opäť stúpa v dôsledku dažďov. Na strednom a dolnom toku pokles pozvoľna pokračuje, posilňovaný dažďovými zrážkami až do zamrznutia. Rozsah kolísania úrovne hladiny je na hornom toku priemerne 5 m, nižšie stúpa až na 9 m a pred sútokom s Irtyšom zasa klesá na 7 m. Pod sútokom s Irtyšom rastie na 10 m a smerom k ústiu klesá na 5 m. Priemerný ročný prietok vody pri Barnaule predstavuje 1 470 m³/s (maximálny prietok je 9 690 m³/s) a pri Salecharde 12 300 m³/s (maximálny prietok je 42 800 m³/s). Prietok v ústí do Obského zálivu pri strednom stave vody činí 20 000 m³/s[2] (z toho približne polovicu prináša Irtyš).

Rieka zamŕza na 150 dní na hornom toku a na 220 dní na dolnom toku. Teplota vody je v júli na úseku Barnaul-Belogorje 28°С a na dolnom 23°С. Mineralizácia vody je menšia ako 200mg/l s výnimkou úseku medzi Novosibirskom a ústím rieky Tom, kde je väčšia. Voda obsahuje väčšie množstvo organických látok a nižší obsah kyslíka, čo v zime spôsobuje zátarasy. Priemerná zakalenosť sa znižuje v smere toku od 160 k 40 g/m³. Ročné množstvo nánosov je priemerne 16 mil.ton, pričom v niektorých rokoch dosahuje až 50 mil. ton.

Ob je splavný od mesta Bijsk, na svojom dolnom toku však zamŕza až na osem mesiacov (od novembra až do začiatku júna). So svojimi prítokmi a ramenami je významnou dopravnou tepnou na Sibíri, pričom do niektorých miest a dedín ležiacich na plytších ramenách je možný prístup len s určitými plavidlami. Ročne sa na Obe a Irtyši prepraví okolo 600 000 cestujúcich[3]. Úhrnná dĺžka splavných tokov v povodí rieky Ob predstavuje približne 15 000 km. Hlavné prístavy povodia Obu sú Novosibirsk, Tomsk, Surgut, Labytnangi, Pavlodar, Omsk, Toboľsk a Ťumeň. Ob je tiež spojený prieplavom s riekou Jenisej s využitím pravostranného prítoku Keť. Tento prieplav je však splavný iba pre malé lode. Navyše po výstavbe Transsibírskej magistrály stratil na význame.

V povodí Obu sa nachádzajú ložiská ropy, zemného plynu, uhlie a takmer polovica ruských zásob rašeliny. Na Obe bola v rokoch 1957 – 1959 postavená Novosibirská hydroelektráreň. Vzniknutá vodná plocha býva niekedy nazývaná ako Obské more. Rieka je tiež významným zdrojom rýb. V jej vodách a v Obskej zátoke žije približne 50 druhov, z ktorých polovica má priemyselný význam. Najviac sú cenené jeseter ruský, jeseter malý, Stenodus leucichthys a coregonus muksun. Priemyselne spracovávané sú šťuky, jalce, miene, plotice, karasy a ostrieže.

• Bijsk
• Barnaul
• Novosibirsk
• Kolpaševo
• Streževoj
• Nižnevartovsk
• Surgut
• Neftejugansk
• Salechard

Hoci pre nás nezvyklý dvojpísmenový názov Ob, toľko obľúbený v křížovkách, vzbudzuje dojem pôvodu v exotických jazykoch, ide o čisto slovanské meno. Vzniká sútokom dvoch riek, ďalej tečú teda obe, preto je to Ob. Pozostatkom očakávanej samohlásky je mäkký znak na konci ruského tvaru mena, ktorý sa však v slovenskom prepise neuvádza.

1. Ob River [online]. britannica.com, [cit. 2017-08-22]. Dostupné online. (po anglicky)
2. Václavková, Nikola. Ob. [Online]. [Cit. 2006-12-10]. Dostupné z: & lt;Dostupné online>.
3. ČTK. Cestovani.Centrum.cz: Rieka Ob – ako sa pláva po Sibíri. [Online]. [Cit. 2006-12-10]. Dostupné z: & lt;Dostupné online>.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ob (rieka)

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ob na českej Wikipédii.