Jeseter malý

Sfarbenie je sivasté, hnedasté alebo zelenasté. Hlava prechádza v dlhý špicatý rypec, v ktorého spodnej časti sa nachádzajú ústa a štyri fúziky. Chrbtová plutva je posadená až za úroveň brušných plutiev. Na chrbte má v rade 11 - 17, na boku 56 - 71[3] a na bruchu 10 - 18 kostených štítkov. Chvostová plutva je nesúmerná. Najvyšší zaznamenaný vek bol 27 rokov. Môže dosiahnuť dĺžky až 125 cm pri hmotnosti 16[3] – 19 kg.

Vyskytuje sa vo veľkých, pomerne rýchlo prúdiacich tokoch úmoria Čierneho, Kaspického a Baltského mora.

Jeseter malý patrí na Slovensku medzi pôvodné druhy rýb[4] a je to posledný divožijúci druh jesetera u nás. V minulosti sa u nás vyskytovalo 5 druhov jeseterov.[5] Obýva najmä Dunaj od Štúrova, Komárno, vo Vážskom Dunaji, vo Váhu až po Šaľu, v Starej Nitre od sútoku s Váhom po mestskú časť Komárna - Lándor. Existujú záznamy aj ďalej od Komárna po prúde Dunaja, u nás pri Klížskej Nemej a Číčove.[6] V poslednom čase sa začal častejšie vyskytovať u nás najmä v Malom Dunaji. Dnes dosahuje jeseter malý v Dunaji vyššiu populačnú hustotu ako pred 40 rokmi vďaka zlepšeniu kvality vody.[7]

O migrácii jesetera malého existuje veľmi málo informácii. V roku 2016 bolo telemetricky skúmaných 11 jedincov v rieke Dunaj v oblasti sútoku s riekou Hron. Po prvom roku prieskumu bolo zistené, že v oblasti kde hľadá potravu sa zdržujú od 3 do 7 mesiacov, na zimovisku sú 6 až 8 mesiacov a na neresisku trávia len 2 – 4 týždne.[5]

Ekosozologický status od roku 2001 LR:cd - menej ohrozený[8], od roku 2007 LC - menej dotknutý.[9]

Odhadovaná veľkosť populácie v rokoch 2013 – 2018 bola 500  –  2000 jedincov. Krátkodobý trend za posledných 12 rokov (2007 – 2018) bol klesajúci.[10] Na základe zhoršenia stavu populácie bol jeseter malý zaradený do kategórie NT - takmer ohrozený, publikované karpatskými krajinami.[2]

Živí sa drobnými bezstavovcami (larvy hmyzu, červy, kôrovce, mäkkýše)[3], vzácne tiež drobnými rybkami. Potravu väčšinou zbiera z dna, ale príležitostne aj z vodného stĺpca a z hladiny.

Samce jesetera malého sa začínajú rozmnožovať vo veku 3 – 5 rokov, samice v 5. – 8. roku života, pričom samce sa potom neresia každý rok, samice každý alebo každý druhý. Trenie prebieha spravidla v máji, od apríla do júna, keď teplota vody stúpne nad 10°C.[3] Jesetery v tejto dobe tiahnu proti prúdu rieky do vyšších partií pri teplote vody 12°C. [5] Nepodnikajú dlhé migrácie, z Dunaja sa uvádza 322km.[3] Ikry sú kladené na štrkové dno v miestach s rýchlym prúdom pre zabezpečenie dostatku kyslíka pre ikry. Len zriedkavo sa neresie na inom podloží, napríklad na štrkovo-pieskovom alebo mimo hlavného prúdu v inundácii.[3] Plodnosť sa pohybuje medzi 10 000 a 140 000 ikrami na samicu. Samice sa hneď po nerese vracajú na potravinové miesta, samci často ostávajú na neresisku dlhšie, čakajú na ďalšie samice. Vyliahnutý plôdik sa prvé leto zdržuje v plytčinách riek.[3]

Jesetera malého je "v období od 15. marca do 31. mája bežného kalendárneho roka zakázané chytať alebo usmrcovať v prírodných tokoch a vo vodných útvaroch s výnimkou ostatných vodných plôch užívaných v osobitnom režime" (Vyhláška MŽP č. 24/2003 Z.z. v znení č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z., účinnosť od 01.01.2015 a vyhláška MŹP č. 381/2018 Z.z.)[11], jeho lovná miera je 45 cm.[4]

Druh je zaradený do smernici o biotopoch (Príloha V).

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jeseter malý
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Jeseter malý