Tvaroslovie

Tvaroslovie alebo morfológia je tradičné označenie opisu (veda o) tvarových prostriedkov jazykovej stavby.

O pojme z architektúry pozri architektonické tvaroslovie.

Presnejšie definície sa odlišujú. Napríklad v diele Morfológia slovenského jazyka (1966) sa tvaroslovie definuje ako: „…jazykovedná náuka o gramatických tvaroch slov, ako aj o slovách, ktoré majú funkciu tvarov. Morfológia je teda náuka o tvarovej rovine v systéme jazyka.“[1]

Zjednodušene možno povedať, že gramatiku rozdeľujeme na tvaroslovie (morfológiu) a skladbu (syntax), pričom tvaroslovie sa v rámci gramatiky zaoberá slovnými druhmi, ich ohýbaním (skloňovaním, časovaním a stupňovaním) a pravidelným odvodzovaním slov pomocou predpôn, prípon a vpôn.

Pojem uviedol do jazykovedy August Schleicher v roku 1859. Jazykovedec, ktorý sa zaoberá tvaroslovím je morfológ.

Morfologické hľadisko je napríklad aj základom typologickej klasifikácie jazykov na analytické, flektívne a aglutinačné. Slová určitého jazyka morfológ pritom chápe ako zostavené z jednej, či viacerých morfém.