Moruša čierna

Moruša čierna (lat. Morus nigra, ľudovo nazývaná aj „viničná“ alebo „drevená“ jahoda) je druh z čeľade morušovité pochádzajúci z juhozápadnej Ázie, kde rastie už od nepamäti a lokalita jej presného pôvodu je nejasná.[1] Je známa svojím vysokým počtom chromozómov, ktorých má 154 párov. Iné druhy moruše sú niekedy zamieňané s morušou čiernou - najčastejšie ide o čiernoplodé formy moruše bielej. Morušu čiernu je od moruše bielej možné odlíšiť vďaka plstnatej spodnej strane listov.[2]

moruša čierna
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Morus nigra
Carl Linné
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
 Biologický portál

Opis

Moruša čierna je opadavý strom dorastajúci do výšky 12 m a šírky 15 m. Koruna stromu je guľatá, strom sa po 100 - 120 rokoch pod váhou bočných konárov často rozpraskne, niekedy aj po celej dĺžke kmeňa.[3] To komplikuje určenie veku starých exemplárov stromu. Množí sa spravidla vegetatívne, potápaním alebo kopcovaním, stromy moruše čiernej preto často rastú v skupinách.

Listy sú dlhé 10 až 20 cm a 6 až 10 cm široké, mäkké na spodnej strane, horná strana listov má kratučké pevné chĺpky.

Jedlé plody sú tmavofialové až takmer čierne, keď sú zrelé. Súplodie je 2 až 3 cm dlhé; má plnú chuť, podobnú moruši červenej odlišnú od mdlej chute moruše bielej.

Pestovanie a použitie

Moruša čierna sa pestuje pre svoje jedlé plody a rastie vo väčšej časti Európy, vrátane Ukrajiny až na východ po Čínu.

Predpokladá sa, že moruša čierna (Morus nigra) pochádza z horských oblastí Mezopotámie a Perzie a dnes je široko rozšírená cez Afganistan, Irak, Irán, Indiu, Pakistan, Sýriu a Turecko, kde strom a jeho plody poznajú pod menom odvodeným z perzštiny toot (moruša) shahtoot (شاه توت) (kráľovská alebo "najlepšia" moruša), alebo v arabčine, shajarat tukki. V týchto oblastiach sa z plodov často pripravujú džemy alebo sorbety.

Do Británie sa moruša čierna dostala v 17. storočí v nádeji, že bude užitočná pri pestovaní priadky morušovej. Tento pokus nebol úspešný, keďže priadky preferovali morušu bielu, zanechal však dedičstvo v podobe množstva starých a veľkých stromov moruše čiernej v britských záhradách.

Výskyt na Slovensku
Starý strom moruše čiernej na jar v Pukanci.

Morušu čiernu poznali už v antike. V stredoveku ju v Európe šírili mnísi, ktorí ju používali ako liečivú rastlinu. Sú dve hypotézy vysvetľujúce rozšírenie moruše čiernej na Slovensku. Prvá tvrdí, že ju na naše územie priniesli Rimania spolu s viničom hroznorodým (Vitis vinifera). Druhá hypotéza sa opiera o jedno z ľudových označení moruše čiernej "turecká moruša" a predpokladá, že sa na územie Slovenska dostala v čase tureckých nájazdov.

Moruša čierna sa tradične pestuje iba na neveľkom území Slovenska, prevažne v južných oblastiach. Tento druh moruše je na Slovensku zastúpený asi 1500 exemplármi[4], z toho najvyššia koncentrácia je v okolí obce Pukanec na južnom úpätí Štiavnických vrchov. V tomto území je druh viazaný na vinohrady a vyskytuje sa len v miestach, kde rastie alebo v minulosti rástol vinič hroznorodý (Vitis vinifera). Podľa výskumu v rokoch 2001 – 2002 rástlo v tomto období v okolí obce Pukanec 715 stromov moruše čiernej, z toho 420 v extraviláne obce Pukanec.[5]. Podľa výskumu v rokoch 2005 - 2007, v rámci ktorého bolo na Slovensku zmapovaných 964 stromov moruše čiernej v 29 lokalitách, rastie v Pukanci 470 stromov, čo predstavuje jej najväčší výskyt v jednej lokalite v strednej Európe.[6] Z hľadiska frekvencie výskytu nasledujú obce v bezprostrednom susedstve Pukanca - výskum zmapoval 115 stromov moruše čiernej v Devičanoch a 52 v Bohuniciach. Väčší počet stromov moruše čiernej rástol aj v obciach Žemberovce (47), Čajkov (42), Bátovce (34), Pečenice (30), Jabloňovce (27), Sebechleby (27), Dolné Orešany (19), Rybník nad Hronom (18), Nitra (13), Horné Orešany (12), Nová Dedina – časť Gondovo (10). Jednotlivé stromy boli identifikované aj v obciach Hosťová (7), Častá (7), Smolenice (4), Skalica (4), Chtelnica (3), Štitáre (2), Považany (2), Doľany (2), Modra (2), Rovensko (2), Pohranice (1), Sabinov (1) a Častkov (1),Málinec (3).[7]

Ako odlíšiť morušu bielu a morušu čiernu
Zrelé plody moruše čiernej.

Predstava, že plody moruše bielej sú biele a plody moruše čiernej sú čierne je nesprávna. Kým naozaj platí, že zrelé plody moruše čiernej sú tmavofialové až takmer čierne, plody moruše bielej môžu byť biele ale aj tmavofialové až takmer čierne. Väčšina slovenských moruší s tmavými plodmi sú exempláre moruše bielej, ktorej výskyt sa na Slovensku odhaduje na 20 000 exemplárov.[8] Medzi oboma príbuznými druhmi existuje viacero rozdielov (napríklad rýchlejší rast, skoršie dozrievanie plodov a dlhšie stopky u moruši bielej), no najzásadnejším rozdielom medzi oboma druhmi je chuť plodov. Kým zrelé plody moruše bielej sú spravidla opisované ako sladké a chuťovo mdlé, plody moruše čiernej sú sladko-kyslé a sú považované za veľmi chutné ovocie.

Pôvod nesprávneho označenia „Moruša trnavská“
Stáročný strom moruše čiernej.

Ako uvádza Mikuška „V polovici júna 1947 František Strelka, riaditeľ ovocinárskej školy v Šali poslal konárik moruše čiernej z Častej pri Trnave českému botanikovi, rektorovi Karlovej univerzity v Prahe, Karlovi Dominovi. Domin porovnával tieto konáriky s položkami herbára katedry Botaniky Prírodovedeckej fakulty Karlovej univerzity, kde bola Morus nigra zastúpená len niekoľkými neúplnými položkami.“[5] Sám Domin uvádza, že mal k dispozícii len skromný porovnávací materiál.[9] Na základe tohto porovnania usúdil, že ide o nový, zatiaľ nepopísaný druh moruše Morus trnaviensis - moruša trnavská DOM.

Tento objav samostatného slovenského druhu moruše ako prvý spochybnil Daniel Kovalovský[10] a dnes prevláda názor, že Dominom identifikovaný nový druh bol v skutočnosti klasická moruša čierna. S označením "moruša trnavská" sa je však dodnes možné stretnúť v záhradníckej literatúre.

Galéria
  • Konárik moruše čiernej s dozrievajúcimi plodmi.
  • Nezrelé plody moruše čiernej.

Referencie
  1. RHS A-Z encyclopedia of garden plants. United Kingdom : Dorling Kindersley, 2008. ISBN 1405332964. S. 1136.
  2. Nelson, G.; Earle, C.J.; Spellenberg, R.; More, D.; Hughes, A.K.. Trees of Eastern North America. [s.l.] : Princeton University Press, 2014. Dostupné online. ISBN 9781400852994. S. 408.
  3. Ján Králik, Ján Rosenberger (1993) Chránený prírodný výtvor "Pukanské moruše čierne", Genetické zdroje rastlín, ročenka 1993 - 1994, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre [online]. . Dostupné online.
  4. Brindza, J., Holecyová, J. and Tóth, D. (2007). In Situ Conservation and Sustainable Use of a Native Population of Black Mulberry (MORUS Nigra L.) in Slovakia. Acta Hortic. 760, 425-432 DOI: 10.17660/ActaHortic.2007.760.58 [online]. . Dostupné online.
  5. Mikuška, B. 2002 Výskyt moruše čiernej v okolí Pukanca (diplomová práca) [online]. . Dostupné online.
  6. Kristbergsson, K.; Ötles, S.. Functional Properties of Traditional Foods. [s.l.] : Springer, 2016. Dostupné online. ISBN 9781489976628. S. 211.
  7. Brindza, J., Holecyová, J. and Tóth, D. (2007). In Situ Conservation and Sustainable Use of a Native Population of Black Mulberry (MORUS Nigra L.) in Slovakia. Acta Hortic. 760, 425-432 DOI: 10.17660/ActaHortic.2007.760.58 [online]. . Dostupné online.
  8. Charakteristika druhu Morus alba L. [online]. . Dostupné online.
  9. Domin, K.. Nový slovenský druh moruše z příbuzenství moruše černé. [s.l.] : Slovenská ovocinárska spoločnosť, 1948.
  10. Kovalovský, D.. Moruša trnavská a jej množenie. [s.l.] : In: Steinhübel, G., Kovalovský, D., Holubčík, M.: Problémy introdukovaných drevín. Biologické práce VI/7 Bratislava p. 33 - 60, 1960.

Iné projekty

Externé odkazy
  • Flora of China: Morus nigraAutorom spomenutej publikácie dávam do pozornosti info, že aj v okrese Rimavská Sobota je výskyt Morúš čiernych (Morus nigra), Doteraz mám zdokumentovaný jeden exemplár v intraviláne obce Zacharovce(odhadovaný vek cca 200 rokov) a v intraviláne obce Uzovská Panica časť Lapoňa doteraz 7 exemplárov (odhadovaný vek tiež cca 200 rokov). Foto spomínaných stromov možno vidieť na mojej FB stránke, k dispozícii sú aj GPS súradnice všetkých týchto stromov. Bližšie info aj : Ján Vigoda 0910 276 042.






This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.