Rajčiak jedlý

Rajčiak jedlý (iné názvy pozri nižšie; lat. Solanum lycopersicum, staršie aj Solanum esculentum, Lycopersicon esculentum alebo Lycopersicon lycopersicum) je druh z rodu ľuľok (Solanum). Staršie bol tento druh dlhú dobu zaraďovaný do rodu rajčiak (Lycopersicon), ktorý je dnes zrušený a začlenený do rodu ľuľok.[1][2][3][4][5]

rajčiak jedlý
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Solanum lycopersicum
L., 1753
Synonymá
Lycopersicon lycopersicum (L.) H. Karst.
Lycopersicon esculentum Mill.
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
 Biologický portál

Do rodu ľuľok patrí napríklad aj zemiak. Rod ľuľok patrí do čeľade ľuľkovité, do ktorej patrí napríklad aj mandragora alebo petúnia.

Slovenské názvy

Slovenské názvy tohto druhu sú: rajčiak jedlý[3][4][5][6][7], ľuľok rajčiakový[8][9], rajčiak [10][11][12][13][14]; staršie: rajčiak obyčajný[15], ľuľok rajčiak[3][11]; mimo taxonómie, ľudovo (hovorovo) alebo zastarano: paradajka [13][16][17][18]; mimo taxonómie alebo ľudovo (hovorovo): rajčina[13][19]; zastarano: rajské jablko[20], rajské jabĺčko [v starých textoch v podobe: rajské jablčko][18][21], paradajské jablko[22], u Reussa: pasvice potravní[21].

Plod tohto druhu sa volá rajčiak a mimo odbornej botaniky aj rajčina alebo paradajka.[19]. V potravinárstve sa plod označuje aj ako tomat, pričom toto slovo v spojení "v tomate" (napr. sardinky v tomate) môže znamenať aj rajčiakový pretlak.[23][24][25]

Slová rajčiak a rajčina vznikli skrátením názvu rajské jablko, ktorý vznikol pravdepodobne doslovným prekladom nemeckého názvu Paradiesapfel (rajské jablko). Slovo paradajka je skomolenina rakúskeho slova Paradeiser [vyslov: paradajzr], ktoré vzniklo pridaním koncovky -er k staršiemu juhonemeckému slovu Paradeis (v dnešnej nemčine Paradies) znamenajúcemu raj (čiže slovo Paradeiser vlastne znamená úplne doslova "rajčiak").[20][26]

Opis

Rastlina a listy

Rastliny rajčiaka jedlého sú jednoročné, dvojročné a v zriedkavých prípadoch i trvalé rastliny, ktoré najskôr vyrastajú rovno zo zeme, v neskoršom štádiu vývoja však majú sklon k plazivosti. Jednotlivé stonky tejto rastliny môžu dosahovať dĺžku až 4 m. Blízko miesta vyrastania majú stonky priemer 10 až 14 mm, sú zelené, majú jemné ochlpenie a smerom ku koncom majú väčšinou akoby plstenú pokrývku. Ochlpenie sa skladá z jemných trichómov, ktoré môžu mať dĺžku až 0,5 mm.

Sympodiálne jednotky majú väčšinou tri listy, internódie sú dlhé 1 až 6 cm, príležitostne aj dlhšie. Listy bývajú usporiadané nepárne a prerušovane. Môžu dorastať až do dĺžky 10 až 35 cm a ich šírka je 7 až 10 cm. Stopka listu má dĺžku 1,2 až 6 cm, príležitostne môže byť aj dlhšia.

Listy hlavnej rastliny vytvárajú dohromady tri až štyri páry (niekedy ich môže byť aj päť). Majú eliptický tvar, ich základňa je šikmá. Okraje listov bývajú najmä v blízkosti miesta ich vyrastania ozubené alebo vrúbkované. Vrúbky sú však len veľmi jemné, hrubšie vrúbkovanie sa vyskytuje iba zriedkavo. Konce listov sú zašpicatené. Bočné lístky rajčiaka jedlého bývajú dlhé 2 až 4,5 cm a široké 0,8 až 2,5 cm. Rastú na stopkách, dlhých 0,3 až 2 cm.

Medzi hlavnými listami rajčiaka jedlého vyrastá 6 až 10 ďalších listov. Tie sú dlhé 0,1 až 0,8 cm a široké 0,1 až 0,6 cm.

Súkvetie a kvety

Súkvetie je dlhé až 10 cm; pozostáva z 10 až 15 kvetov, ktoré sú väčšinou nerozdelené. V zriedkavých prípadoch sa môžu kvety deliť do dvoch vetiev. Stonka kvetov je kratšia ako 3 cm a podobne ako klasické stonky tejto rastliny, je ochlpená. Vonkajšia časť stonky býva oddelená. Rajčiak je väčšinou guľatý a sladký. Nemá špecifickú arómu.

Kvet rajčiaka jedlého

Puky sú dlhé 0,5 až 0,8 cm a široké 0,2 až 0,3 cm. Majú kónický tvar a pred rozkvitnutím spolovice vyčnievajú z kalichových lístkov. Kalichy sú v čase kvitnutia veľmi jemné a na ich konci sa nachádzajú kalichové lístky, dlhé až 0,5 cm. Tieto lístky sú vytvarované lineárne. Smerom dopredu sú zašpicatené a bývajú pokryté dlhými a krátkymi, jednoduchými, jednoradovými trichómami. Svetložlté, päťramenné kvety majú priemer 1 až 2 cm, často sa skladajú z viacerých vrstiev. Niektoré druhy rajčiaka jedlého môžu mať aj viaccípe kvety. Stonky koruny sú dlhé 0,2 až 0,4 cm.

Tyčinky kvetov sú prirastené k stredu kvetu a majú dĺžku 0,6 až 0,8 cm a šírku 0,2 až 0,3 cm. Majú úzky, kónický tvar a sú rovné. Peľnice rajčiaka jedlého sú dlhé 0,4 až 0,5 cm a na konci majú sterilný prívesok, ktorý je dlhý 0,2 až 0,3 cm a nikdy netvorí viac ako polovicu celkovej dĺžky peľnice. Semenníky v kvetoch sú kónické a jemne ochlpené. Čnelka je dlhá až 0,6 cm a má priemer menší ako 0,5 mm. Väčšinou nevyčnieva nad tyčinky. Blizna má na konci hlavičku a je zelenej farby.

Plody a semená

Plody merajú väčšinou priemer 1,5 až 2 cm. Pri kultivovaných rastlinách môžu byť veľké až 10 cm. Väčšinou sú guľaté a rozdelené na dve komory. Tvar a počet komôr sa však môže líšiť v závislosti od odrody rajčiaka. Po dozretí sú plody červenej farby, môžu však byť aj žlté alebo tmavo-oranžové. Spočiatku majú taktiež mierne ochlpenie, po dozretí však chĺpky opadnú. Stonky plodov sa pri dozrievaní plodov predĺžia až na 1 – 3 cm, pri odrodách s väčšími plodmi často i zhrubnú. Plody rastú buď pozdĺž rastliny, alebo sa mierne odchyľujú od rastliny. Kalich sa na plode vždy zväčší a kalichové lístky vyrastú do dĺžky 0,8 až 1 cm. Lístky sa často skrúcajú smerom dozadu.

Plody obsahujú veľký počet semien. Tie sú dlhé 2,5 – 3,3 mm a široké 1,5 až 2,3 mm. Hrúbka dosahuje maximálne 0,8 mm. Sú usporiadané do elipsy. Na jednej strane sa semienka rozširujú, na opačnej strane sú zašpicatené.

Ovocie vs. zelenina
Paradajky sa považujú za ovocie alebo zeleninu v závislosti od kontextu. Podľa Encyclopedia Britannica sú paradajky ovocím označeným v obchodoch ako zelenina kvôli (chuti) a výživovým účelom.[27]

Z botanického hľadiska je rajčiak ovocie – bobuľa[28][29], pozostávajúca zo semenníka, spolu s ich semenami, kvitnúcej rastliny. Paradajka sa však považuje za „kulinársku zeleninu“, pretože má oveľa nižší obsah cukru než kulinárske ovocie; bežne sa používa ako súčasť šalátu alebo hlavného jedla, a nie ako dezert. Paradajky nie sú jedinou potravinou s touto nejednoznačnosťou; kapie, uhorky, zelené fazuľky, baklažány, avokáda a rôzne druhy tekvíc (napríklad aj cukety) sú botanicky ovocie, ale používané ako zelenina.

Obsahové látky

Plody rajčiaka jedlého tvorí z viac ako 90% voda, 5% sacharidy a 2,5% bielkoviny. Má vysoký podiel vlákniny a neobsahuje takmer žiadne tuky. Zrelé plody rajčiaka jedlého sú bohaté na betakarotén a vitamín C, v menšej miere obsahuje aj vitamín B, lykopén, chróm a draslík. Zelené nedozreté plody môžu spôsobiť otravu organizmu.

Pôvod

Rajčiak jedlý pochádza zo Strednej Ameriky a Južnej Ameriky, pričom divorastúce formy rajčiaka sa vyskytujú od severu Čile po Venezuelu. Najväčšia rozmanitosť kultúrnych foriem sa nachádza v Strednej Amerike. Tam ich kultivovali Aztékovia a Mayovia, približne od roku 200 pred naším letopočtom. Pri vykopávkach južne od mesta Mexiko, v jaskyniach v údolí Tehuacán sa našli misky so zvyškami zeleniny (aj paradajok). Práve Mexiko je pravdepodobne miesto, kde sa začal rajčiak domestikovať.[30]

Rajčiak čierny

Rajčiak doviezol do Európy v roku 1498 Krištof Kolumbus, konkrétne to bolo do Španielska a Portugalska. Práve na základe toho, že bol do Európy dovezený, sa rajčiak jedlý považuje za neofyt.

Počiatočné opisy rastliny pochádzajú z prvej polovice 16. storočia, predovšetkým z Talianska. V roku 1544 popísal Pietro Andrea Matthioli túto rastlinu najskôr ako Pomi d'Oro (zlaté jablko) a v roku 1554 zaviedol latinský názov Mala aurea. Ostatné prvé opisy a nákresy rastliny pochádzajú od Georga Oelingera – (1553), Leona Hart Foxa – (1561) a Conrada Gesnera – (1561). Pretože v tejto dobe ešte nebol zaužívaný žiaden jednotný systém vedeckého pomenovávania rastlín, vyskytuje sa rajčiak vo vtedajšej literatúre aj pod mnohými inými názvami. Bol to napríklad názov mala peruviana, Pomi del Peru (peruánske jablko), Poma aurea, Pomme d'amour, pomum Amoris (jablko lásky), alebo zložené názvy ako Poma Amoris Fructo luteo alebo Poma Amoris Fructo rubro.[31]

Už na začiatku roka sa v botanike zaviedlo pripojenie tejto rastliny k rodu Solanum, často sa teda začal vyskytovať názov Solanum pomiferum. V roku 1694 použil Joseph Pitton de Tournefort prvýkrát názov Lycopersicon. Carl von Linné vo svojej práci Species plantarum opäť zaradil Rajčiak jedlý k rodu Solanum a opísal kultivovaný rajčiak názvom Solanum lycopersicum. Divorastúci rajčiak dostal názov Solanum peruvianum.[31]

V 17. a 18. storočí bol rajčiak považovaný najmä za okrasnú rastlinu, je známych len niekoľko prípadov využitia tejto rastliny v medicíne. Anglický preklad knihy The Complete Herbal však uvádza, že v roku 1719 sa Rajčiak jedlý používal najmä v Taliansku. Koncom 18. storočia sa rajčiaky začínajú používať v bežnej kuchyni.[32]

Okolo roku 1900 sa rajčiak rozšíril už aj do Nemecka a používal sa prevažne v južnej časti Nemecka na prípravu štiav, polievok a rôznych šalátov.[33]

Galéria
  • Plody
  • Rastliny
  • Kvety
  • Rozkrájaný rajčiak na priamu konzumáciu alebo ako príloha k jedlu
  • Paradajková polievka
  • Paradajkový džús
  • Makrely v paradajkovej omáčke
  • Rôzne druhy paradajok

Referencie
  1. MARSHALL, J. et al. Molecular systematics of Solanum section Lycopersicum (Lycopersicon) using nuclear ITS rDNA region. In: Theoretical and Applied Genetics. 103(8):1216-1222 December 2001 
  2. Solanum lycopersicum L. [online]. solanaceaesource.org, [cit. 2019-12-27]. Dostupné online.
  3. ČERVENKA, M. Slovenské botanické názvoslovie. Bratislava: Príroda, 1986, S. 302
  4. ľuľkovité. In: Pyramída
  5. nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 21/2014 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 58/2007 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na uvádzanie osiva zelenín na trh v znení neskorších predpisov
  6. BERTOVÁ, Lýdia; GOLIAŠOVÁ, Kornélia. Flóra Slovenska (Angiospermophytina, Dicotyledonopsida, Boraginales, Lamiales, Solanales. 5/1). [s.l.] : Veda, 1993. 504 s. ISBN 978-80-224-0349-8. S. 448.
  7. Zoznam nizsich a vyssich rastlin Slovenska [online]. Bratislava : Slovenská akadémia vied, [cit. 2019-12-27]. Dostupné online.
  8. fns.uniba.sk, [cit. 2019-12-27]. Dostupné online. , S. 27
  9. GABERA, A. Bobule okolo nás [6]. In: Pediatria pre prax 5/2007, S. XXIII
  10. rajčiak. In: Malá slovenská encyklopédia. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV, 1993. 822 s. ISBN 80-85584-12-3. S. 595.
  11. SOLANUM LYCOPERSICUM L. – lilek rajče / rajčiak jedlý [online]. botany.cz, [cit. 2019-12-27]. Dostupné online.
  12. rajčiak. In: Pyramída
  13. IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, M. Rajčinový, rajčiakový či paradajkový pretlak. In: Kultúra slova, 1967, č. 5, S. 190
  14. rajčiak. In: Krátky slovník slovenského jazyka
  15. ľuľkovité. In: Malá encyklopédia biológie, Bratislava: Obzor, 1975, S. 277
  16. paradajka. In: Krátky slovník slovenského jazyka
  17. BALLEKOVÁ, Katarína; DVORNICKÁ, Ľubica; FELIXOVÁ, Iveta; FERENČÍKOVÁ, Adriana; KOŠKOVÁ, Aneta, MÚCSKOVÁ, Gabriela; SMATANA, Miloslav Slovník slovenských nárečí. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2006. 1065 s. ISBN 80-224-0900-6. S. 731.
  18. paradajky. In: Slovenský náučný slovník. Ed. Pavel Bujnák. Zväzok III N – Ž. Bratislava; Praha : Litevna, literárne a vedecké nakladateľstvo Vojtech Tilkovský, 1932. 348 s. S. 60.
  19. rajčina. In: Krátky slovník slovenského jazyka
  20. KRÁLIK, Ľubor. Stručný etymologický slovník slovenčiny. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2015. 700 s. ISBN 978-80-224-1493-7. S. 421, 489.
  21. Reuss. Května Slovenska čili opis včech jevnosnubných na Slovensku.. [s.l.] : Lorber, 1853. 586 s.
  22. GOČÁR, J. N. Malé zrkadlo hospodárstva..., Pešť. 1873, S. 107
  23. ŠALING, Samo; IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; MANÍKOVÁ, Zuzana. Veľký slovník cudzích slov. 2. rev. a dopl. vyd. Veľký Šariš : SAMO-AAMM, 2000. 1328 s. ISBN 80-967524-6-4. S. 1235.
  24. tomat. In: Slovník spisovného jazyka českého [online]. ssjc.ujc.cas.cz, [cit. 2019-12-27]. Dostupné online.
  25. info(at)uvostat.sk. Dodávka rýb, produktov vodného prostredia a morských plodov [online]. uvostat.sk, [cit. 2019-12-27]. Dostupné online.
  26. Pa­ra­dei­ser, der [online]. duden.de, [cit. 2019-12-27]. Dostupné online.
  27. Tomato [online]. Encyclopaedia Britannica, 4 January 2018, [cit. 2018-01-15]. Dostupné online.
  28. Solanum lycopersicum, EU-SOL Website
  29. Is a tomato a fruit or a vegetable? oxforddictionaries.com
  30. F. KIPLE, Kenneth; CONEÈ ORNELAS, Kriemhild. The Cambridge World History of Food. [s.l.] : Cambridge University Press, 2000. ISBN 9780521402149.
  31. Iris E. Peralta, Sandra Knapp, David M. Spooner: Nomenclature for wild and cultivated tomatoes. In: Report of the Tomato Genetics Cooperative. Volume 56, September 2006. S. 6 – 12.
  32. Colonial Williamsburg [online]. archive.li, 2010-08-18, [cit. 2018-10-31]. Dostupné online.
  33. Klaus Schumann, Ernst Gilg: Das Pflanzenreich, Hausschatz des Wissens. Verlag von J. Neumann, Neudamm, um 1900. Seite 772. (Online Scan)
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Tomate na nemeckej Wikipédii.

Iné projekty

Literatúra
  • Iris E. Peralta, Sandra Knapp & David M. Spooner: Solanum lycopersicum. In: Solanaceae Source, 9. August 2008
  • John Paul Jones: Compendium of Tomato Diseases. American Phytopathological Society, 1991. ISBN 978-0-89054-120-3
  • G. Marinetti: Guide pratique pour la culture de la tomate en hor sol, 1992, S. 1 – 28
  • C. Wonneberge et al.: Gemüsebau Verlag Eugen Ulmer, Stuttgart, 2004. ISBN 3-8001-3985-5
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.