Hruškovec americký

Rastlina sa pestovala už v praveku. Vznikla pravdepodobne v Strednej Amerike. Pred objavením Ameriky sa pestovala od Mexika po Andy v Peru. Dnes sa pestuje po celom svete v tropickej a subtropickej oblasti.[5]

V pestovateľskej praxi sa rozlišujú 3 tzv. rasy (nazývané aj typy či odrody) hruškovca amerického - mexická (Persea americana var. drymifolia), západoindická (Persea americana var. americana) a guatemalská (Persea americana var. guatemalensis). V taxonomickom zmysle je však toto delenie sčasti sporné, prípadne trochu zložitejšie - napr. v niektorých zdrojoch guatemalská rasa nepatrí do druhu hruškovec americký a v iných zas hruškovec americký zahŕňa okrem vyššie uvedených troch taxónov aj viacero ďalších (ekonomicky nevýznamných) taxónov, ktoré sú inde radené ako (resp. pod) samostatné druhy z rodu hruškovec (Persea). [9][3][10]

Krížením vyššie uvedených troch rás vzniklo veľké množstvo kultivarov. Tieto majú rôzne vegetačné obdobia, takže avokádo je na trhu nepretržite po celý rok. [3][11]

Ide o strom, ktorého výška je do 20 m. Jeho koruna má rôzny tvar. Listy sú tmavozelené, lesklé, striedavé jednoduché celistvookrajové špicaté valcovité až kopijovité. Kvety sú žltozelené, drobné, obojpohlavné, nemajú korunné lupienky; sú usporiadané po 100 až 300 v súkvetiach - metlinách.[1]

Plod sa tvarom podobá hruške. Veľkosť plodu sa mení podľa rasy resp. kultivaru - pohybuje sa medzi 200 g a 2 kg (pričom až štvrtinu váhy plodu tvorí semeno). Plod je tmavozelený až purpurovohnedý. Medzi jadrom a šupkou je žltkastá až zelenkastá dužina, ktorá obsahuje až 25-30 % oleja (tuku), veľa vitamínov (betakarotén, tiamín, riboflavín, niacín) a minerálnych látok, má lahodnú orechovú príchuť a v dozretom stave má maslovitú konzistenciu. Dužina sa je priamo surová alebo ochutená a robia sa z nej šaláty alebo nátierky. Olej sa používa v kozmetickom priemysle. [3][12]