Jozef Markuš

Rodina Jozefa Markuša sa spolu s ďalšími slovenskými rodinami z okolia Nyíregyházi presťahovala do Hornej Seče v apríli 1947 v rámci výmeny obyvateľstva. Na výmenu sa 47 rodín maďarskej národnosti vysťahovalo do Maďarska.

Vyštudoval Strednú poľnohospodársku školu technickú v Zlatých Moravciach. Vysokoškolské štúdium absolvoval v roku 1968 na vtedajšej Vysokej škole ekonomickej (VŠE) v Bratislave, študijný odbor ekonomika poľnohospodárstva. V rokoch 1968 - 1972 bol odborný asistent vo Výskumnom ústave oblastného plánovania v Bratislave. V rokoch 1969 - 1972 externá vedecká ašpirantúra na VŠE. V rokoch 1972 - 1988 ako vedecký pracovník viedol práce na dlhodobej súhrnnej prognóze vývoja Slovenska, Ekonomický ústav SAV. V rokoch 1988 - 1989 riadil Prognostický ústav SAV.[1]

Ako predseda Matice slovenskej (1990 - 2010) sa zviditeľnil už v roku 1990. V októbri 1990 Matica organizovala kampaň „Za tú našu slovenčinu“. Napriek tomu 25. októbra 1990 bol prijatý jazykový zákon (o úradnom jazyku), ktorý podľa Matice „nehumánnym spôsobom diskriminuje slovenský národ...“[2] a tak v novembri Matica organizovala hladovku pred budovou SNR. V pamätnom televíznom dialógu,[3] v ktorom Vladimír Mečiar búchal po stole, sa Markuš rozplakal. Mečiar obviňoval Markuša (a Mórica), že burcujú ľudí proti SNR, proti Federálnemu zhromaždeniu (federácii) a „už nejde o jazyk, tu už ide o rozvrat“[3]. Markuš bol už vtedy zástanca samostatnosti a pri ňom Mečiar pôsobil ako zástanca federácie. Situácia sa zmenila po voľbách v roku 1992, v ktorých vyhralo HZDS. 1. januára 1993 už vznik samostatnej Slovenskej republiky oslavovali Mečiar aj Markuš spolu. Podobná situácia sa opakovala v roku 1994 keď sa pripravoval zákon o štátnom jazyku. Schválená verzia bola ďaleko vzdialená od návrhov Matice. Vzťah Matice a štátu (vtedy vedenom V. Mečiarom) sa vyrovnal v roku 1997, prijatím zákona, ktorý deklaruje Maticu ako verejnoprávnu ustanovizeň, ktorá hospodári s vlastným a s majetkom štátu (§ 6 tohto zákona, kde podľa ods.1).[4]

Od odchodu z funkcie predsedu Matice slovenskej v roku 2010 čelí viacerým trestným oznámeniam z majetkovej trestnej činnosti. Trestné oznámenie v roku 2011 na neho podalo vedenie Matice Slovenskej na čele s Mariánom Tkáčom.[5] V októbri 2014 ho polícia obvinila z porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku, ktorý mal spáchať ako predseda a štatutárny orgán Matice. Podozrenia sa týkali údajného prevzatia dlhu skrachovaného matičného fondu, ktorý sa neskôr ocitol v likvidácii a poskytnutia prostriedkov zo zbierky na národný poklad[6], organizovanej po vzniku samostatnej SR, nebankovej spoločnosti, ktorá takisto zbankrotovala[7]. Zmluvu o prevzatí dlhu vyše 202-tisíc eur Markuš podpísal v roku 2007.[5] Dlh bol splatený v dvoch splátkach zo ziskov tlačiarenskej spoločnosti Neografia, v ktorej mala Matica 80-percentný podiel.[5] Jozef Markuš proti obvineniu podal sťažnosť, ktorú však prokurátor Generálnej prokuratúry SR zamietol[8]. Okresný súd Bratislava III ho 9. decembra 2016 uznal vinným (na jeden rok s dvojročnou podmienkou[9] ). Proti rozhodnutiu sa obe strany odvolali.[10] V septembri 2017 Krajský súd v Bratislave zrušil odsudzujúci rozsudok a prípad vrátil na okresný súd.[5] Podľa jeho obhajcu Jakubčíka: „exšéfa Matice vnímajú ľudia ako osobu, ktorá urobila pre Maticu slovenskú veľa a je smutné, že na sklonku života sa ocitol pred sudom“.[9] Pojednávanie naplánované na Okresnom súde Bratislava III na 11. júna 2018 sa neuskutoční. Na súd doručil obhajca obžalovaného písomné ospravedlnenie jeho neúčasti zo zdravotných dôvodov a žiadosť o určenie nového termínu hlavného pojednávania. [11] V októbri 2018 súd odročil pojednávanie na neurčito. Dôvodom bol zdravotný stav obžalovaného, ktorý navyše cez svojho advokáta žiadal prerušiť trestné stíhanie.[12] Odvtedy sa ďalšie pojednávanie neuskutočnilo.

V Registračných protokoloch agentúrnych a operatívnych zväzkov Štátnej bezpečnosti, uverejnených na webovej stránke Ústavu pamäti národa, sa nachádza zväzok agenta s krycím menom Ekonóm, pod registračným číslom 20489, ktorému prislúcha meno Jozef Markuš s dátumom narodenia 13. marec 1944.[13]

1. Jozef Markuš [online]. www.osobnosti.sk, [cit. 2017-12-13]. Dostupné online.
2. Vyhlásenie účastníkov protestnej hladovky pred budovou SNR k celému Slovensku 1. 11. 1990 – Wikizdroje [online]. sk.wikisource.org, [cit. 2017-09-07]. Dostupné online.
3. Televízny dialóg o jazykovom zákone medzi V. Mečiarom a J. Markušom 25. 10. 1990 – Wikizdroje [online]. sk.wikisource.org, [cit. 2017-09-07]. Dostupné online.
4. Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky - Legislatíva a financovanie Matice slovenskej [online]. old.culture.gov.sk, [cit. 2017-09-07]. Dostupné online.
5. SITA. Prípad expredsedu Matice slovenskej Markuša sa vracia na okresný súd. Pravda.sk, 2017-09-06. Dostupné online [cit. 2017-09-07].
6. Z pokladu Matice zmizlo aj zlato. Pravda.sk, 2017-06-27. Dostupné online [cit. 2017-12-13].
7. http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/333132-policia-obvinila-byvaleho-sefa-matice-slovenskej-jozefa-markusa/
8. http://www.sme.sk/c/7727960/obvinenie-byvaleho-sefa-matice-markusa-je-pravoplatne.html
9. SITA, TASR. Odsúdili bývalého šéfa Matice slovenskej Jozefa Markuša. domov.sme.sk. Dostupné online [cit. 2017-12-13].
10. Odsúdili exšéfa Matice slovenskej Markuša - Pravda.sk. Pravda.sk (PEREX), 2016-12-09. Dostupné online [cit. 2016-12-10].
11. Pojednávanie s exšéfom Matice slovenskej v pondelok nebude. aktuality.sk. Dostupné online [cit. 2018-06-10].
12. Súd odročil pojednávanie s bývalým šéfom Matice slovenskej [online]. SITA, 3. okt. 2018, [cit. 2019-08-12]. Dostupné online.
13. KS ZNB - Správa ŠtB Bratislava (Séria: II)

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jozef Markuš

• • *

Wikisource

• • *

Wikisource