Mercury-Atlas 8

• Walter Schirra (1), pilot

(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)

Kozmická loď Mercury (výr. č. 16) prišla na Cape Canaveral 16. januára 1962. Nosná raketa Atlas LV-3B bola dodaná na kozmodróm 8. augusta 1962. Astronaut Walter Schirra začal trénovať na misiu ešte začiatkom júla. Zahŕňalo to okrem iného aj niekoľko testov rôznych systémov a tri simulované lety, ktoré vyvrcholili 29. septembra simulovaným 6,5-hodinovým letom, pričom kozmická loď bola pripojená k nosnej rakete na štartovacej rampe. Zaujímavou udalosťou z obdobia príprav na misiu bola návšteva prezidenta USA Johna F. Kennedyho na Cape Canaveral, ktorá sa uskutočnila 11. septembra.

Štart Mercury-Atlas 8 s Walterom Schirrom na palube, 3. október 1962

V stredu 3. októbra 1962 o 01:40 miestneho času Schirru prebudil lekár Howard Minners. Po sprche a rannej hygiene si sadol k raňajkám, ku ktorým si dal pomarančový džús, miešané vajíčka, dravú rybu druhu krájač skákavý (Pomatomus saltatrix), ktorú ulovil harpúnou deň predtým, malý steak, toast, želé a kávu. Potom podstúpil poslednú lekársku prehliadku pred štartom. Nasledovalo obliekanie skafandra, odchod z hangára S a jazda v špeciálne upravenom prívese na štartovací komplex 14. O 04:41 Schirra nastúpil do kabíny kozmickej lode Mercury (výr. č. 16), ktorú pomenoval Sigma 7. V priehradke na rukavice našiel steakový sendvič, ktorý tam bol odložený pre neho. Záverečné prípravy na štart misie prebiehali vcelku hladko až na štvrťhodinové prerušenie odpočítavania v čase 45 minút pred štartom, ku ktorému došlo kvôli poruche radaru na Kanárskych ostrovoch. Misia Mercury-Atlas 8 nakoniec úspešne odštartovala 3. októbra 1962 o 07:15:11,84 miestneho času (12:15:11,84 svetového času) pomocou nosnej rakety Atlas LV-3B zo štartovacieho komplexu 14 na Základni vzdušných síl Cape Canaveral. V čase 5 minút a 44 sekúnd po štarte astronautovi zo Zeme oznámili, že sa nachádza na stabilnej obežnej dráhe, ktorá mu zaručuje najmenej sedem obletov.[1] Po oddelení od nosnej rakety Schirra stabilizoval kozmickú loď, pomaly ju otočil do správnej polohy a chvíľu pozoroval odhodený nosič.

Hlavnou úlohou astronauta bolo zistiť, aké úpravy potrebuje kozmická loď Mercury k uskutočneniu 24-hodinového letu. Schirra ďalej fotografoval Zem a hviezdy na farebný film. Ďalej pri prelete nad Austráliou zisťoval, ako atmosférou preniká žiara svetelného zdroja, umiestneného na raketovej základni Woomera. Kamerou získal pätnásť snímok Zeme, pričom použil rôzne filtre. Cieľom bolo zistiť, aké filtre sú najvhodnejšie pre meteorologické družice, aby sa získali čo najkontrastnejšie fotografie. Na prednej časti kabíny boli umiestnené vzorky rôznych materiálov. Experiment overoval tepelnú odolnosť nových zliatín s ohľadom na ich možné použitie na kozmických telesách.[1]

Už pri prvom oblete sa zistilo nedostatočné chladenie skafandra. Teplota v ňom stúpla z 23 °C pri štarte na 32 °C. Keď sa Schirrovi podarilo skafander vyregulovať, bolo mu zase príliš chladno: „Na konci letu som sa doslova triasol,“ povedal neskôr. „Som zrejme prvým človekom, ktorý vo vesmíre nachladol.“ Schirra už pri prvom oblete prešiel na nestabilizovaný let. Odpojil automatický riadiaci systém, čo bolo nutné preto, aby ku koncu letu zostalo v nádržiach dosť paliva. Nakoniec Schirra dosiahol to, že po dokončení šiesteho obletu mal v nádržiach automatického systému ešte 68% paliva. Manuálny systém mal 84% paliva. Schirra šetril aj elektrickou energiou v batériách. Preto bolo často prerušené spojenie so Zemou.[1]

Stabilizácia kabíny na konci letu a aktivácia brzdiacich rakiet prebehli v poriadku. Brzdiace rakety sa zapálili v čase 8 hodín, 51 minút a 28 sekúnd po štarte. O 1 minútu a 28 sekúnd neskôr boli prázdne rakety odhodené. Návrat kabíny do atmosféry prebiehal bez problémov. Vo výške 8 820 m sa roztvoril stabilizačný padák a vo výške 3 180 m napokon hlavný padák. Kozmická loď Sigma 7 pristála ešte v ten istý deň o 21:28:22 UTC na hladine Tichého oceánu. Miesto pristátia sa nachádzalo 500 km severovýchodne od Midwayských ostrovov, 7,2 km od plánovaného bodu a len 0,8 km od hliadkujúcej lietadlovej lode USS Kearsarge. Po pristátí Schirra strávil ešte 40 minút v kabíne plávajúcej na hladine oceánu. Potom ju dotiahli k lietadlovej lodi Kearsarge a žeriavom vyzdvihli na palubu.[1]

Viacerí novinári kládli potom Schirrovi otázku, či je možné na základe veľmi úspešného letu súdiť, že je lepším astronautom než John Glenn a Scott Carpenter. Schirra odpovedal vždy rovnakom v zmysle: „Poučil som sa z predchádzajúcich letov svojich kamarátov, ale predovšetkým sa, myslím že, poučili konštruktéri a tiež tí, ktorí let riadia. Dúfam, že moje skúsenosti využije Cooper, ktorý je teraz na rade.“[1]

• 
  Riadiace stredisko Mercury (Mercury Control Center) na Cape Canaveral počas predletovej simulácie misie Mercury-Atlas 8
• 
  Walter Schirra a letový riaditeľ Chris Kraft študujú letový plán misie Mercury-Atlas 8
• 
  Nosná raketa Atlas počas príprav na let Mercury-Atlas 8
• 
  Schirra pri rozhovore s Dekom Slaytonom počas obliekania skafandra v deň štartu
• 
  Schirra začína svoju cestu k štartovacej rampe
• 
  Schirra prichádza na štartovaciu rampu
• 
  Schirra nastupuje do kabíny kozmickej lode Sigma 7
• 
  Štart misie Mercury-Atlas 8, 3. október 1962
• 
  Oblaky fotografované Schirrom v priebehu štvrtého obletu Zeme nad západným Atlantikom
• 
  Západný horizont nad Južnou Amerikou počas šiesteho obletu
• 
  Sigma 7 klesá na padáku do vĺn Tichého oceánu
• 
  Vylovenie kozmickej lode Sigma 7 po pristátí v Tichom oceáne
• 
  Vyzdvihnutie kozmickej lode Sigma 7 so Schirrom na palubu lietadlovej lode USS Kearsarge
• 
  Schirra telefonuje s prezidentom Johnom F. Kennedym po úspešnom lete Mercury-Atlas 8
• 
  Schirra so svojou rodinou počas návštevy prezidenta Kennedyho v Bielom dome, 16. október 1962
• 
  Kozmická loď Sigma 7 v Sieni slávy astronautov Spojených štátov v Titusville na Floride

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mercury-Atlas 8

• Oficiálna stránka (po anglicky)
• Mercury-Atlas 8 na stránkach spacefacts.de (po anglicky)
• Mercury-Atlas 8 v Malej encyklopédii kozmonautiky (po česky)