Gordon Cooper
Leroy Gordon „Gordo“ Cooper, Jr. (* 6. marec 1927, Shawnee – † 4. október 2004, Ventura) bol americký letecký inžinier, skúšobný pilot, pilot Vzdušných síl USA a najmladší z pôvodnej sedmičky astronautov programu Mercury, prvého amerického pilotovaného vesmírneho programu.
Gordon Cooper | |||
astronaut NASA | |||
Gordon Cooper v roku 1963 | |||
Št. príslušnosť | USA | ||
---|---|---|---|
Stav | zosnulý | ||
Narodenie | 6. marec 1927 Shawnee, Oklahoma, USA | ||
Úmrtie | 4. október 2004 (77 rokov) Ventura, Kalifornia, USA | ||
Iné zamestnanie | skúšobný pilot | ||
Hodnosť | plukovník, USAF | ||
Čas vo vesmíre | 9 dní, 9 hodín, 14 minút | ||
Kozmonaut od | 9. apríla 1959 | ||
Misie | Mercury-Atlas 9, Gemini 5 | ||
Znaky misií | |||
Kozmonaut do | 31. júla 1970 | ||
|
Život
Mladosť a výcvik
Narodil sa 6. marca 1927 v Shawnee v americkom štáte Oklahoma ako jediné dieťa Leroya Gordona Coopera, Sr. a jeho ženy Hattie Lee Cooperovej (rodenej Herdovej). Jeho otec narukoval počas prvej svetovej vojny do Vojenského námorníctva USA (U.S. Navy) a slúžil na prezidentskej jachte USS Mayflower. Po vojne si dokončil stredoškolské vzdelanie, pričom Hattie Lee bola jednou z jeho učiteliek, hoci bola len o dva roky staršia od neho. Vstúpil do Národnej gardy štátu Oklahoma a lietal na dvojplošníkoch Curtiss JN-4 Jenny, napriek tomu že formálne nikdy neabsolvoval výcvik vojenských pilotov. Vyštudoval vysokú školu a právnickú fakultu a stal sa okresným sudcom. Počas druhej svetovej vojny ho povolali do aktívnej služby, pričom slúžil v Tichomorí na vojenskej justícii a prokuratúre (Judge Advocate General’s Corps). Po vojne sa v roku 1947 presunul k Vzdušným silám USA (U.S. Air Force). Slúžil na Hickamovej základni na ostrove Oahu na Havajských ostrovoch. V roku 1957 odišiel z vojenského letectva v hodnosti plukovníka (colonel).
Základnú (Jefferson Elementary School) a strednú školu (Shawnee High School) vychodil mladý Leroy v rodnom meste. Na strednej bol vo futbalovom a bežeckom tíme. V poslednom ročníku strednej školy hral na pozícii halfback na štátnom futbalovom šampionáte. Bol tiež aktívnym skautom v organizácii Boy Scouts of America, pričom sa mu podarilo dosiahnuť druhú najvyššiu hodnosť, Life Scout. Jeho rodičia vlastnili dvojplošník Command-Aire 3C3 a pod vplyvom otca sa naučil lietať už v mladom veku. Prvý samostatný let neoficiálne uskutočnil už keď mal 12 rokov. V 16 rokoch získal na lietadle Piper J-3 Cub preukaz pilota. V roku 1945 vstúpil vo veku 18 rokov do Zboru Námornej pechoty USA (U.S. Marine Corps). Po prepustení z námornej pechoty v roku 1946 bol určitý čas príslušníkom čestnej stráže prezidenta USA vo Washingtone. Potom išiel na Havajské ostrovy k rodičom, kde začal navštevovať Havajskú univerzitu (University of Hawaii) a kúpil si lietadlo Piper J-3 Cub. Tu v miestnom aeroklube stretol svoju prvú ženu, Trudy B. Olsonovú zo Seattlu. Trudy bola aktívnou pilotkou a neskôr sa stala jedinou manželkou astronauta programu Mercury, ktorá mala preukaz súkromného pilota. Vzali sa 29. augusta 1947 v Honolulu, keď obaja mali 20 rokov. Narodili sa im dve dcéry.
Na univerzite pôsobil v programe odbornej prípravy pre dôstojníkov (Reserve Officers’ Training Corps), čo viedlo k jeho vstupu do americkej armády (U.S. Army) v júni 1949 v hodnosti podporučíka (second lieutenant). Vzápätí požiadal o prijatie do Vzdušných síl USA, kam vstúpil v septembri 1949, a konečne si splnil sen, mohol lietať. Výcvik absolvoval na lietadlách T-6 Texan na Perrinovej základni v Texase a Williamsovej základni v Arizone.
Po absolvovaní výcviku v roku 1950 ho poslali na základňu Landstuhl vo vtedajšom Západnom Nemecku, kde štyri roky lietal na stíhačkách F-84 Thunderjet a F-86 Sabre. Stal sa veliteľom roja (flight commander) u 525. stíhacej-bombardovacej letky (525th Fighter-Bomber Squadron). V roku 1954 sa vrátil naspäť do USA a dva roky študoval na Technickej univerzite Vzdušných síl USA (Air Force Institute of Technology, AFIT) na Wrightových-Pattersonovej základni neďaleko mesta Dayton v štáte Ohio. Dňa 28. augusta 1956 získal titul bakalár vied (Bachelor of Science) v leteckom inžinierstve.
Ešte v tom istom roku vstúpil do školy skúšobných pilotov (USAF Experimental Flight Test Pilot School) na Edwardsovej základni v Kalifornii. Po jej úspešnom absolvovaní sa stal skúšobným pilotom a projektovým manažérom, pričom skúšal stroje F-102A a F-106B. Lietal tiež na lietadlách T-28, T-37, F-86, F-100 a F-104. Kým opustil Edwardsovu základňu, mal nalietaných vyše 2 000 hodín, z toho 1 600 hodín na prúdových lietadlách.
Lety do vesmíru
V roku 1959 sa dostal medzi letcov vybraných pre vesmírny program ako budúci astronauti. Stal sa najmladším z prvej sedmičky astronautov programu Mercury.
Do vesmíru prvýkrát odštartoval 15. mája 1963 v kozmickej lodi Faith 7 pri misii Mercury-Atlas 9, pričom sa stal šiestym Američanom vo vesmíre. Hlavným cieľom Cooperovho letu bolo zistiť vplyv dlhodobého stavu beztiaže na astronauta, oceniť jeho pracovnú schopnosť a overiť modifikovanú loď. Cooper sledoval pozemný svetelný zdroj a vypustenú guľu so zábleskovým majákom. Overovala sa možnosť použitia svetelných zdrojov na Zemi a vo veľkých výškach ako východiskových bodov pre navigačné systémy kozmickej lode na strednom a záverečnom úseku jej zostupu do atmosféry. Astronaut tiež meral aerodynamický odpor kabíny a teplotu vo vnútri lode. Cooperov let sprevádzalo viacero technických problémov a systémy lode Mercury sa zaťažovali za hranice svojich možností. Napriek tomu misia skončila úspešne. Kozmická loď pristála 16. mája pomocou padáku na hladine Tichého oceánu.
Druhý vesmírny let absolvoval v lete 1965. Stal sa veliteľom misie Gemini V. Dňa 21. augusta 1965 vyštartoval spolu s pilotom Petom Conradom k dlhodobému letu. Po dosiahnutí obežnej dráhy astronauti vyskúšali ovládanie lode. Pri druhom oblete vypustili subsatelit REP s hmotnosťou 34 kg, ku ktorému sa mali neskôr priblížiť, čo sa im však nepodarilo. Manévrovanie, ktoré malo overiť navigačný systém pre budúce spojenie dvoch lodí na obežnej dráhe, vyskúšali priblížením sa k fiktívnej lodi „Phantom Agena“, ktorej dráhu určil počítač. Zvyšok letu astronauti strávili fotografovaním pre ministerstvo obrany, pričom fotili štarty rakiet Titan II a Minuteman, a vopred pripravené obrazce v Austrálii a Texase, aby sa overili rozlišovacie schopnosti družicových snímok. Zaoberali sa aj astronomickým pozorovaním, pomocou spektrografu skúmali mraky, pre mexickú vládu fotografovali odľahlé horské oblasti Mexika. Podarilo sa im nadviazať rádiové spojenie s podmorskou stanicou SEALAB II, ktorá bola v tom čase v hĺbke 64 m pod hladinou Tichého oceánu. Kozmická loď Gemini 5 v poriadku pristála 29. augusta pomocou padáku na hladine Atlantiku.
Po letoch
Bol vymenovaný za veliteľa záložnej posádky pre misiu Gemini XII a tiež Apollo 10. Plukovník Cooper v roku 1970 opustil ako NASA, tak aj vojenské letectvo a na Floride založil Gordon Cooper Associated. V roku 1978 sa stal viceprezidentom výskumu a vývoja spoločnosti WED Enterprisec v Glendale v Kalifornii. Zamestnanie za svoj život zmenil viac ako 20 krát. Rozviedol sa a krátko potom sa oženil so Suzan Taylorovou, s ktorou mal ešte dve dcéry. Zomrel vo veku 77 rokov po zlyhaní srdca vo svojom dome v Kalifornii.
Galéria
- Oficiálny portrét z roku 1960
- Oficiálny portrét Gordona Coopera v skafandri Mercury, 14. december 1962
- Cooper pózuje na krídle svojho vlastného lietadla Beechcraft Bonanza, 1963
- Cooper počas príprav na let Mercury-Atlas 9, 1. máj 1963
- Cooper v kokpite lietadla TF-102
- Cooper v priebehu skúšobného nafúknutia svojho skafandra v deň štartu misie Mercury-Atlas 9, 15. máj 1963
- Cooper nastupuje do kabíny kozmickej lode Faith 7
- Záber z televíznej kamery na Coopera v lodi Faith 7 počas 17. obletu Zeme
- Vyčerpaný ale spokojný Cooper na lietadlovej lodi USS Kearsarge po lete Mercury-Atlas 9
- Oficiálny portrét z roku 1964
- Hlavná posádka letu Gemini V – Pete Conrad (vľavo) a Gordon Cooper (vpravo)
- Veliaci pilot Gordon Cooper v deň štartu misie Gemini V
- Cooper (v popredí) a Conrad v kozmickej lodi Gemini 5 čakajú na štart, 21. august 1965
- Cooperova manželka Trudy s ich dvomi dcérami Cam a Jan sledujú štart misie Gemini V
- Záložná posádka letu Apollo 10 – Gordon Cooper (vľavo), Edgar Mitchell (v strede) a Donn Eisele (vpravo)
- Cooper v roku 2004
Literatúra
- CODR, Milan. Sto hvězdných kapitánů. 1. vyd. Praha : Práce, 1982. 480 s. ISBN 24-033-82.
Externé odkazy
- Oficiálny životopis na stránkach NASA (po anglicky)
- Gordon Cooper na stránkach spacefacts.de (po anglicky)
- Remembering 'Gordo' (po anglicky)
- Gordon Cooper v Malej encyklopédii kozmonautiky (po česky)
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Gordon Cooper na anglickej Wikipédii.