Marks & Spencer

História spoločnosti Marks & Spencer sa datuje od roku 1884, keď ruský emigrant Michael Marks otvoril svoj stánok na trhovisku Kirkgate v anglickom meste Leeds. Desať rokov na to sa spojil s Tomom Spencerom, ktorý pracoval ako pokladník vo firme I. J. Dewhirst a spoločne založili Marks & Spencer. Spoločnosť Dewhirst je dodnes jedným z dodávateľov Marks & Spencer.

V roku 1920 prijala spoločnosť v tej dobe revolučnú nákupnú politiku a začala nakupovať tovar priamo od výrobcov a nie od veľkoobchodníkov. V roku 1926 sa spoločnosť stala akciovou spoločnosťou a v dnešnej dobe ma vyše 300 tisíc akcionárov. V roku 1928 spoločnosť zaviedla obchodnú značku St Michael, pod ktorou predávala všetok svoj tovar. Značka St Michael prežila až do konca 90. rokov 20. storočia.

Marks & Spencer kúpil v roku 1973 spoločnosť D'Allaird's v Kanade. Na území Kanady mal dovedna 47 obchodov. Napriek niekoľkým pokusom o vylepšenie svojej povesti, Marks & Spencer bol vnímaný ako nudný a nezáživný predajca, u ktorého nakupovali prevažne starší ľudia. Obchody v Kanade boli menšie a nemali rovnakú ponuku ako britské obchody. V 90. rokoch sa spoločnosť pokúsila o modernizáciu obchodu a rozvoj zákazníckej základne, pričom stratové obchody zavrela. Napriek všetkým snahám kanadské pobočky naďalej vytvárali stratu a posledných 38 pobočiek zavreli v roku 1999.

Marks & Spencer začal svoju expanziu do Francúzska v roku 1975, keď otvoril svoje prvé obchody, v Paríži na Boulevard Haussmann a v Lyone. Druhý parížsky obchod nasledoval v roku 1977. Postupne sa spoločnosť počas 80. rokov 20. storočia ďalej rozrastala a otvárala svoje pobočky v ďalších francúzskych a belgických mestách. Napriek tomu, že obchodom v Paríži sa darilo a dosahovali zisky, zvyšku pobočiek v Západnej Európe sa darilo už menej a obchody v roku 2001 zavreli.

Vo finančnom roku 1997/1998 spoločnosť dosiahla na vrchol svojich ziskov. V tomto období to bolo vnímané ako obrovský úspech, ktorému predchádzala dlhoročná práca. Napriek tomu sa začali objavovať prvé problémy, ziskové marže boli posunuté na neudržateľné hranice a vernosť zákazníkov bola značne nahlodaná. Využívanie britských dodávateľov sa so zvyšujúcimi nákladmi stávalo skôr bremenom, než výhodou. Najmä, keď väčšina konkurentov spoločnosti nakupovala svoj tovar od lacnejších dodávateľov zo zámoria. Taktiež, Marks & Spencer odmietal prijímať kreditné karty iných spoločností, okrem svojej vlastnej. K tomu všetkému, starnúca a byrokratická spoločnosť začala strácať kontakt s potencionálnymi mladšími zákazníkmi, ktorí sa zdráhali u Marks & Spencer nakupovať.

Tieto faktory spôsobili náhly prepad Marks & Spencer, ktorý zaskočil jeho vedenie i akcionárov. Hodnota akcie spoločnosti klesla o skoro dve tretiny a jeho zisky spadli z hranice jednej miliardy libier v rokoch 1997 a 1998 na 145 miliónov na konci marca 2001.

Od roku 2001 sa spoločnosť pokúšala naštartovať ozdravný proces v snahe získať späť stratené pozície. Začala s otváraním vlastných predajní s potravinami s názvom Simply Food. Spolu s Georgeom Daviesom, zakladateľom odevnej spoločnosti NEXT, uviedol značku per una – oblečenie, ktoré sa zameriavalo najmä na mladšie zákazníčky. Značka sa stretla s obrovským úspechom[2] a v roku 2004 ju spoločnosť od Daviesa odkúpila za 125 miliónov libier[3]. Taktiež nastali ďalšie zmeny v zákazníckej politike. V obchodoch začali prijímať aj cudzie platobné karty a obchody ostali otvorené aj počas nedele.