Výroba (proces)

Zahŕňa všetky procesy, kde nedochádza k zastaveniu zariadení počas výrobného procesu ani prerušeniu prísunu materiálu:

• Chemická výroba
• Hutníctvo
  • Výroba a zlievárenstvo
  • Valcovanie (studené aj za tepla)
  • Ťahanie drôtu
• Textilná výroba
• Niektoré vysokoobjemové strojárske výroby, kde sa pohony nemenia smer otáčania a ani sa nezastavujú

Spoločným znakom je:

• Vysoký objem produkcie
• Rozdiel medzi nábehom produkcie a hlavnou prevádzkou
• Najlacnejší možný druh postupu, ľahšie riadenie kvality ako pri diskrétnych

Výrobné postupy orientované na nízku cenu, vysokú kvalitu a veľké objemy produkcie uprednostňujú spojitú výrobu.

Nevýhodou býva, že pri optimalizácii na hlavnú prevádzku sa obetuje nábehová fáza, ktorá je potom oveľa komplikovanejšia, takže pri výpadku prevádzky vznikajú horibilné straty.

Výrobné postupy, kde pohonné jednotky výrobných zariadení počas výrobného procesu môžu meniť smer alebo aj zastaviť.

Zaraďujú sa sem:

• Montážne operácie
• Obrábanie jednotlivých dielcov

Výrobné postupy orientované na flexibilitu používajú hlavne diskrétne výrobné postupy. Cena je obyčajne na druhom mieste.

Pri objeme produkcie bývajú nepriamo úmerné dve základné koncepcie:

• Objem
• Flexibilita

Obidve dodržať naraz je skoro nemožné. V danom technologickom roku bude masová výroba vždy lacnejšia ako flexibilná výroba, ale nebude nikdy taká flexibilná.

Podľa danej projektovej dokumentácie sa vyrobí len jeden kus alebo max. do 10 ks výrobkov.

Pre vysokošpecializované zákazky, ako

• výrobné zariadenia
• prototypy
• pretekárske autá a motorky
• vodné turbíny elektrogenerátorov (pre každý spád treba inú)

Výhody:

• Najflexibilnejší spôsob výroby.
• Možnosť nápravy chýb už vo výrobnej fáze s minimálnymi stratami (v porovnaní s veľkými objemami výroby)

Nevýhody:

• Aby sa ale dodržala kvalita ako pri hromadnej výrobe, treba špičkových, drahých expertov (v strojárstve nástrojári alebo strojní zámočníci).
• Extrémne ťažké dodržanie kontinuity, väčšinou len primiešaním nových pracovníkov do existujúceho tímu. V prípade úplného zániku tímu je znovuobnovenie technológie extrémne ťažké.
• Vyžaduje asi 3x až 10x viac nástrojového vybavenia ako sériové výroby.

Podiel ručnej práce býva nad 90 %.

Charakteristika:

• od 10 ks do 1 000 000.
• možnosť zmeny výstupného produktu bez zmeny výrobných zariadení (alebo len s minimálnou zmenou).

Spoznať sa dajú podľa vysokej úrovne robotizácie.

Podľa danej projektovej dokumentácie sa vyrobí 1 000 000 ks a viac. Časový horizont minimálne 12 mesiacov (v roku 2006).

Produkty:

• väčšinou komponenty a náhradné diely
• spotrebný materiál
• chemické produkty
• textilný materiál
• hutnícky materiál
  • oceľ
  • neželezné zliatiny
• vo vojne vojenský materiál a zbrane

Výhody:

• Výrobné zariadenia sú špecializované len na jeden produkt a preto sú jednoduchšie. Preto aj ľahšia (aj keď možno nie jednoduchšia) údržba.
• Každý dielec sa dá štandardizovať
• tendencia vzniku širokej subdodávateľskej základne, kde si výhodne konkurujú (čo je výhodné pre odberateľa)
• kvalita má prirodzenú tendenciu rásť (Q2Q – quantity turns into quality).

Nevýhody:

• Skoro nulová flexibilita – výrobné zariadenia sa dajú znovu použiť len na podobné výrobné postupy a aj to len v obmedzenej miere
• Chyba v technickej dokumentácii produktu môže pri neskorom zistení znamenať horibilné finančné straty

Podiel ručnej práce býva pod 10 %. Vysoká úroveň automatizácie, ale zase nízka úroveň robotizácie.