Zisk
Zisk je vo všeobecnosti kladný, spravidla hmotný, úžitok z niečoho (opak straty); v ekonómii je to všeobecne kladný rozdiel medzi kladnými a zápornými veličinami (spravidla sa označujú ako príjmy [či výnosy] a náklady) za isté obdobie. Presné definície sa rôznia.
Definície
Makro- a mikroekonómia
Zisk je rozdiel medzi „tržbami“ (výnosmi, dôchodkami, príjmami) z predanej výroby a alternatívnymi nákladmi všetkých výrobných faktorov použitých pre túto výrobu. Táto definícia zahŕňa aj tzv. podnikateľskú mzdu, (alternatívnu) mieru výnosnosti vlastného kapitálu a odmenu za podnikateľské riziko (rizikovú prémiu). Realizovaný zisk teda nezávisí len od výkonnosti podniku, ale aj od jeho ekonomického, sociálneho a politického prostredia.
Iná definícia je, že je to len podnikateľská mzda, čiže fiktívna mzda za (riadiacu a organizačnú) prácu podnikateľa.
Tretia definícia, používaná najmä v mikroekonómii, je, že zisk je to, čo podnik(ateľ) „získa“, ale bez podnikateľskej mzdy a (alternatívnej) miery výnosnosti vlastného kapitálu. Inými slovami, je to jednoducho rozdiel medzi „tržbami“ (výnosmi, dôchodkami, príjmami) a výrobnými nákladmi. Z tejto definície sa vychádza aj pri výpočte ponuky pre trhovú rovnováhu. Tu je teda zisk „výnosom“ kapitálu (lebo pripadne vlastníkom kapitálu) ako výsledok podnikania. Zisk podnikateľa je výsledkom fungovania kapitálu a zároveň motívom k podnikateľskej činnosti.
Karl Marx vnímal zisk ako „odčerpávanie“ nadhodnoty práce kapitalistami (najmenej obchodnými a priemyselnými kapitalistami, najviac finančnými kapitalistami a pozemkovými vlastníkmi).
Národné účtovníctvo
V národných účtovníctvach býva pojem zisk znova rôzne definovaný, spravidla ako faktorové výnosy z podnikania + faktorové výnosy z kapitálu (čiže všetky faktorové výnosy okrem faktorových výnosov zo [závislej] práce). Vyskytuje sa tu však, samozrejme, aj v spojeniach typu „nerozdelený zisk podnikov“ atď.
Podniková ekonomika
Zisk podľa obchodného práva (účtovný zisk, pozri aj bilančný zisk) je kladný zostatok na účte výkazu ziskov a strát. Zodpovedá rozdielu účtovných výnosov a účtovných nákladov. Zisk (právnických osôb) podľa daňového práva je fakticky (hoci sa ten pojem oficiálne nepoužíva) účtovný zisk upravený o výnimky podľa daňového práva. Tvorí základ dane.
V celom práve a podnikovej ekonomike sa, samozrejme, používa aj všeobecný pojem zisku, teda ako opak straty, spravidla ako kladný rozdiel medzi tým, čo sme fyzicky zaplatili a dostali zaplatené (napr. zisk z predaja dlhopisov).
Vo vnútropodnikovom účtovníctve a pri kalkulácii nákladov je zisk rozdiel medzi tzv. kalkulačnými nákladmi (z velkej časti zhodné s implicitnými nákladmi) a kalkulačnými výnosmi, ktoré sa od účtovných v mnohom odlišujú. Kalkulačné náklady okrem iného zahŕňajú aj podnikateľskú mzdu, (alternatívnu) mieru výnosnosti vlastného kapitálu a podobne.
Funkcie zisku
- kriteriálna – zisk je kritériom pre rozhodovanie o všetkých základných otázkach ekonomiky podniku – o objeme výroby, zavedení nových výrobkov, investíciách a pod.,
- rozvojová – zisk je hlavným zdrojom akumulácie, t. j. tvorby finančných zdrojov pre ďalší rozvoj podniku,
- rozdeľovacia – zisk je základom rozdeľovania dôchodkov medzi vlastníkov (dividendy), investorov (úroky) a štát (dane),
- motivačná – zisk je základným motívom všetkých podnikateľských aktivít a môže byť základom hmotnej zainteresovanosti pracovníkov.
Niektoré pojmy
Rozdiel medzi účtovným ziskom a implicitnými nákladmi sa niekedy v anglickej literatúre nazýva čistý ekonomický zisk.
Zisk (v tejto súvislosti nazývaný aj hrubý zisk) po odpočítaní daňových, odvodových a iných povinných platieb voči štátu sa nazýva čistý zisk. Inokedy sa však zisk (v tejto súvislosti nazývaný aj hrubý zisk) po odpočítaní odpisov označuje ako čistý zisk. Tretia možnosť je, že ako hrubý zisk (správnejšie hrubé rozpätie, po angl. gross profit [margin]) sa označí hodnota: tržby – priame náklady, a ako čistý zisk (alebo len zisk) potom hodnota: hrubý zisk – ostatné (t. j. réžijné) náklady.
