Lubenícko-margecianska línia
Lubenícko-margecianska línia tiež lubenícko-margecianska jazva je významná zlomová oblasť vyššieho rádu v Západných Karpatoch. Má charakter prešmyku[1]. Pozdĺž nej je nasunuté gemerikum na veporikum. K násunu došlo počas tuhárskej fázy v priebehu strednej kriedy[2].
Geológia Západných Karpát |
---|
Morfotektonické členenie |
Čelná karpatská priehlbina |
Flyšové pásmo |
Bradlové pásmo |
Pásmo jadrových pohorí |
Veporské pásmo |
Gemerské pásmo |
Meliatske pásmo |
Bükkské pásmo |
Bakonské pásmo |
Zemplínske pásmo |
Geologické superjednotky a rozhrania rôzneho rádu |
Oravikum • Váhikum • Peripieninský lineament • Tatrikum • Subtatranské príkrovy • Čertovická línia • Fatrikum • Veporikum • Lubenícko-margecianska línia • Gemerikum • Hronikum • Rožňavská línia • Silicikum • Meliatikum • Turnaikum • Bükkikum • Transdanubikum • Zemplinikum |
Paleogeografické termíny |
Valaiský oceán |
Čorštynská elevácia |
Váhický oceán |
Alcapa |
Meliatsko-halstattský oceán |
Pozri aj Geovedný portál |
Línia sa tiahne južným úpätím Slovenského rudohoria zo severného okolia Lučenca k Jelšave, kde sa stáča na sever k Dobšinej. Vo východnej časti Slovenského rudohoria je výrazná medzi Margecanmi a Košicami. V oblasti medzi Krompachmi a Hranovnicou ju prekrýva centrálnokarpatský paleogén a ukláňa sa na juh[3]. Na južnom úpätí Slovenského rudohoria majú pozdĺž zlomovej línie horniny ochtinských vrstiev (najsevernejšia časť gemerika) strmý sklon okolo 40-60°, čo súvisí s neskorším vyklenutím pohoria. Na severnej strane rozhrania ju na veporickej strane ohraničujú horniny permského rimavického súvrstvia[1]. Na iných miestach má stredný až mierny sklon[3]. Podľa geofyzikálnych meraní je lubenícka časť viazaná na zónu tiažových anomálií v úseku Štítnik-Poltár. Východná hranica veporika na styku s gemerikom, pozdĺž tzv. spišskej rampy, má plochý priemet a tu línia nadväzuje na svoju margeciansku časť[1].
Podľa starších predpokladov bola táto oblasť pozostatkom pôvodného sedimentačného priestoru chočského, strážovského a silického príkrovu[4], ktoré mali byť z tejto oblasti vytlačené v podobe vejára. Neskôr bola spájaná s tzv. folkmárskou sutúrou, teda sutúrou po uzavretí severnej vetvy Meliatského oceánu[5]. Tento predpoklad sa však nikdy nepodarilo potvrdiť. Podľa dnes prevažujúcich koncepcií sú pozostatkom meliatskej sutúry rožňavsko-šugovská línia, alebo zlomové línie južne od maďarského pohoria Bükk.
Pomenovanie je odvodené od mien dvoch častí: Lubeníckej línie, podľa obce Lubeník, tvoriacej jej západnú časť a Margecianskej línie, podľa obce Margecany v jej východnej časti.
Referencie
- Maheľ, M., 1986: Geologická stavba československých Karpát / Paleoalpínske jednotky 1. Veda, Bratislava, 503 s.
- Plašienka, D., 2002: Origin and growth of the Western Carpathian orogenetic wedge during the mesozoic. in Geologica Carpathica Special Issues 53 Proceedings of XVII. Congress of Carpathian-Balkan Geological Association Bratislava, September 1st - 4th 2002
- Veľký, J. a kolektív, 1979: Encyklopédia Slovenska III. zväzok K - M. Veda, Bratislava, s. 398
- Mišík, M., Chlupáč, I., Cicha, I., 1984: Historická a stratigrafická geológia. SPN, Bratislava, 541 s.
- Kozur, H., Mock, R., 1995: First evidence of Jurassic in the Folkmar Suture Zone of the Meliaticum in Slovakia and its tectonic implications. Mineralia Slovaca, 27, 5, s. 301-307
Portál vedy o Zemi |