Meliatikum
Meliatikum je tektonická superjednotka Západných Karpát. Je sutúrou po uzavretí Meliatskeho oceánu. Horninové súbory budujúce meliatikum tvoria viacero celkov príkrovového charakteru[1]. Ich časť vystupuje v tektonických oknách pri pod príkrovmi silicika a turnaika v Slovenskom krase a označovaná je ako meliatska jednotka, no ďalšie sa nachádzajú aj v Maďarsku a Rakúsku[2], jaklovská jednotka a príkrov Bôrky, ktoré sú považované za súčasť meliatika len v širšom zmysle, ležia v gemerskom pásme.
| Geológia Západných Karpát |
|---|
 |
| Morfotektonické členenie |
| Čelná karpatská priehlbina |
| Flyšové pásmo |
| Bradlové pásmo |
| Pásmo jadrových pohorí |
| Veporské pásmo |
| Gemerské pásmo |
| Meliatske pásmo |
| Bükkské pásmo |
| Bakonské pásmo |
| Zemplínske pásmo |
| Geologické superjednotky a rozhrania rôzneho rádu |
| Oravikum • Váhikum • Peripieninský lineament • Tatrikum • Subtatranské príkrovy • Čertovická línia • Fatrikum • Veporikum • Lubenícko-margecianska línia • Gemerikum • Hronikum • Rožňavská línia • Silicikum • Meliatikum • Turnaikum • Bükkikum • Transdanubikum • Zemplinikum |
| Paleogeografické termíny |
| Valaiský oceán |
| Čorštynská elevácia |
| Váhický oceán |
| Alcapa |
| Meliatsko-halstattský oceán |
| Pozri aj Geovedný portál |
Obsahom meliatika je najmä triasovo-jurský akrečný oceanický komplex[3].
Názov Meliatikum je odvodený podľa výskytu blízko obce Meliata v rožňavskom okrese. Jedná sa hlavne o odkryv pri Meliatskom mlyne v záreze riečky Muráň (tzv. Meliatsky profil). Termín sa používa od roku 1973, kedy H. Kozur a R. Mock vyčlenili meliatsku sériu ako osobitnú jednotku s vývojom odlišným od gemerika, ku ktorému bola pôvodne priraďovaná.[4] Rekonštrukcia pôvodnej pozície jednotky je v dôsledku deštrukcie sedimentárnych sekvencií komplikovaná.
Tektonická stavba
Názory na členenie meliatika nie sú jednotné. Niektorí autori vyčleňujú v meliatiku dve jednotky - príkrov Bôrky, ktorý prekonal vysokotlakovú metamorfózu a meliatsku jednotku, ktorej časti prekonali slabú alebo zanedbateľnú premenu[5]. Iní delia príkrov Bôrky na dve časti, z ktorej jednu priraďujú k meliatskej jednotke. Niektorí príkrov Bôrky pričleňujú ku gemeriku[1]. Ďalší vyčleňujú navyše aj samostatnú jaklovskú jednotku (slabo metamorfované horniny subdukčnej melanže) a ofiolitovú formáciu údolia Bodvy[6].
Časti meliatika stratigraficky patriace do oblasti Meliatskeho oceánu sú:
- príkrov Bôrky - má prechodné znaky medzi gemerikom a meliatikom. Prekonal vysokotlakovú (subdukčnú) metamorfózu do fácie modrých bridlíc. Na rozdiel od zvyšku meliatskej jednotky obsahuje aj vrchnopermské horniny bučinského a jasovského súvrstvia. Vrchnú časť podobnú meliatskej jednotke tvoria:
- modré bridlice hačavskej formácie.
- spilitizované bazalty, slabo alebo vôbec nepostihnuté premenou, tvoria napr. jaklovskú jednotku s typickými bazaltmi typu N-MORB.
Do štruktúry príkrovu boli inkorporované okrem súčastí, ktoré sú vývojovo spojené s Meliatskym oceánom aj staršie formácie, ktoré sú označované ako spodný komplex nemeliatskeho pôvodu. Tvoria ho fylonitizované amfibolity a ruly v blízkosti obce Rudník; premenené permské klastické sedimenty, miestami s pyroklastikami a bázickými metapyroklastikami v Nižnoslanskej depresii a Slovenskom krase (oblasť Jasova, Hačavy a Medzeva)[5].
- meliatska jednotka, (chápaná tiež ako meliatikum v užšom zmysle) slabo metamorfované jurská až spodnokriedová melanž s olistostrómami a zvyškami ofiolitov. Tvoria ich bridlice a flyšové turbidity s olistolitmi rádiolaritov, bazaltov a vápencov[7], ktorú zasiahla nízkoteplotná a nízkotlaková metamorfóza (250–350 °C a 3–6 kbar). Melanž obsahuje rozličné bloky, ktoré vznikli pri rôzych teplotno-tlakových podmienkach (fácia modrých bridlíc, pumpellytovo-aktinolitovej a fácii zelených bridlíc)[8].
Referencie
- Hók, J., Kahan, Š., Aubrecht, R., 2001. Geológia Slovenska. Univerzita Komenského, Bratislava, 43 s.
- Biely, A. (Editor), Bezák, V., Elečko, M., Gross, P., Kaličiak, M., Konečný, V., Lexa, J., Mello, J., Němčok, J., Potfaj, M., Rakús, M., Vass, D., Vozár, J., Vozárová, A., 1996; Vysvetlivky ku geologickej mape Slovenska (1 : 500 000), GÚDŠ, Bratislava, 1996, 76 s.
- Plašienka, D., Grecula, P., Putiš, M., Kováč, M. a Hovorka, D., 1997; Evolution and structure of the Western Carpathians: an overview. Mineralia Slovaca - Monograph, Košice, s. 1 – 24
- Čekalová, V., 1954, Geologické pomery západnej časti Juhoslovenského krasu. Geologické práce, Správy 1, s. 48-49
- Krenome, B., Some constraints to internal division of the Meliata Unit s.l. (Inner Western Carpathians, Slovakia) based on petrographic study and field relations. Proceedings of XVII. Congress of Carpathian-Balkan Geological Association Bratislava, September 1st - 4th 2002
- Ivan, P., 2002; Relics of the Meliata ocean crust: Geodynamic implications of mineralogical, petrological and geochmical proxies. Geologica Carpathica, 53, 4, s. 245 - 256
- Gaál, Ľ., 1987, Súčasné otázky stratigrafie meliatskej skupiny. Geologické Práce, Správy, 86, s. 143 - 156
- Faryad, S.H., Árkai, P., Balogh, K., 2001, Accretionary Type Metamorphism in the Meliata Unit (Western Carpathians, Slovakia). GeoLines 13, s. 52 - 53
 |
Portál vedy o Zemi |