Loď na sypaný náklad

Lode na sypaný náklad sa delia do šiestich veľkostných kategórií: malý, handysize, handymax, panamax, capesize a veľmi veľký. Veľmi veľké patria do kategórie capesize, avšak často sú považované za osobitnú kategóriu. Ďalšie kategórie vznikajú v regionálnej preprave, napríklad ako Kamsarmax s maximálnou dĺžkou 229 metrov, čo je maximálna dĺžka lode, ktorá môže nakladať v prístave Kamsar v Guinei[14]. Ďalšie kategórie ako Seawaymax, Setouchmax, Dunkirkmax, a Newcastlemax tiež vznikli v regionálnej preprave.

Mini-bulkeri sú malé lode s kapacitou pod 10 000 DWT. Mini-bulkeri prevážajú od 500 do 2500 ton a majú jediný nákladový priestor, pričom sú stavané na riečnu prepravu. Často sú stavané tak, aby mohli plávať popod mostami a ich posádka sa skladá z 3 až 8 členov.

Handysize a Handymax sú všeobecne účelové lode na sypaný náklad.[15] Tieto dve kategórie reprezentujú 71 % všetkých lodí na sypaný náklad nad 10 000 DWT a sú najviac žiadané.[16] Toto je sčasti spôsobené novými nariadeniami, ktoré uprednostňujú výstavbu väčších plavidiel. Lode typu Handymax sú 150 – 200 m dlhé s 52 000 – 58 000 DWT s piatimi nákladovými priestormi a štyrmi žeriavmi.

Veľkosť lodí typu Panamax je limitovaná veľkosťou vodných komôr v Panamskom prieplave, ktorými prejde lod s maximálnou šírkou 32,31 m, maximálnou dĺžkou do 294,13 m a ponorom do 12,04 m.[17]

Lode tzpu capesize sú príliš veľké aby mohli využívať Panamský prieplav a musia plávať okolo mysu Horn ak chcú cestovať medzi Tichým a Atlantickým oceánom. Predtým nedokázali preplávať ani cez Suezský prieplav a museli plávať okolo Mysu dobrej nádeje, avšak nedávne hĺbenie Suezu na hĺbku 20 m im umožnilo jeho používanie.[18] Lode na sypaný náklad typu capesize sú špecializované, nakoľko 93 % týchto lodí sa používa na prepravu železnej rudy a uhlia.

Veľmi veľké lode na sypaný náklad sú verziou lodí capesize, ktoré presahujú 200 000 DWT. Bulkeri tohto typu sú takmer vždy stavané na prepravu železnej rudy.

V roku 2005 bolo MARADom celosvetovo registrovaných 6 225 lodí na sypaný náklad s 10 000 DWT alebo viac.[29] Najviac bulkerov je registrovaných v Paname, ktorá s 1 703 loďami má viac ako ďalšie 4 štáty dohromady.[29] V zmysle množstva registrovaných lodí na sypaný náklad, medzi 5 hlavných vlajkových štátov ešte patria: Hongkong (492 lodí), Malta (435), Cyprus (373) a Čína (371).[29] Panama taktiež vedie v celkovej tonáži registrovaných lodí na sypaný náklad. Ďalšie štyri štáty s najväčšou tonážou bulkerov sú po poradí: Hongkong, Grécko, Malta a Cyprus.[29]

Grécko, Japonsko a Čína sú najväčšími vlastníkmi lodí na sypaný náklad s 1 326, 1 041 a 979 loďami.[30] Tieto tri krajiny majú dohromady 53 % celkového počtu bulkerov.

Niektoré súkromné spoločnosti majú tiež veľké flotily týchto lodí. Medzinárodná spoločnosť Gearbulk Holding Ltd. má viac ako 70 bulkerov[31], spoločnosť The Fednav Group v Kanade ich využíva viac ako 80, pričom majú dve upravené na prácu v arktickom ľade.[32] Spoločnosť Croatia's Atlantska Plovidba d.d vlastní 14 bulkerov[33], H. Vogemann Group z Nemecka 19 bulkerov[34], portugalská Portline 10 bulkerov[35], dánska Dampskibsselskabet Torm a španielska Elcano majú tiež dostatočne veľké flotily týchto lodí.[36] Ďalšie spoločnosti sa špecializujú na mini-bulkeri: anglická Stephenson Clarke Shipping Limited má flotilu 8 mini-bulkerov a 5 malých handysize bulkerov.[37] Turecká spoločnosť Cornships Management and Agency Inc. vlastní flotilu 7 mini-bulkerov.[38]

Dominantnými v konštrukcii lodí na sypaný náklad sú ázijské spoločnosti. Z celkového počtu 6 225 kusov je takmer 62 % vyrobených v Japonsku[39] lodenicami ako Oshima Shipbuilding a Sanoyas Hishino Meisho[15], ďalej v Južnej Kórei lodenicami Daewoo a Hyundai Heavy Industries[15], ktorá je druhá s počtom 643 vyrobených lodí tohto typu. Tretia je Čína s lodenicami ako Dalian, Chengxi a Shanghai Waigaoqiao a počtom vyrobených bulkerov 509[39]. Štvrtým je Taiwan s lodenicami China Shipbuilding Corporation[15] a 129 vyrobenými loďami.[39] Lodenice v týchto štyroch krajinách postavili viac ako 82 % všetkých lodí na sypaný náklad.

Priemerné denné poplatky za prepravu loďami na sypaný náklad.

Cenu prepravy sypaného nákladu ovplyvňuje niekoľko faktorov. Trh so sypaným nákladom je veľmi nestály a cena kolíše s rôznymi typmi nákladu, typom lode a trasou lode. Preprava capesize nákladu uhlia z Južnej Ameriky do Európy sa pohybuje medzi 15 $ až 25 $ za tonu (rok 2005).[40] Preprava agregátneho panamax nákladu z Mexického zálivu do Japonska stojí 40 $ do 70 $ za tonu.[40]

Niektorí prepravcovia uprednostňujú namiesto platby za hmotnosť radšej denný poplatok za nájom lode.[40] V roku 2005 bola denný poplatok za loď typu handymax 18 000 $ až 30 000 $,[40] loď typu panamax 20 000 $ až 50 000 $ a loď capesize 40 000 $ až 70 000 $ na deň.[40]

Keď sú lode vyradené postupujú na šrotovanie, kde sa rozoberú.[41] Majitelia lodí a nákupcovia si dohodnú cenu založenú na faktoroch ako sú váha prázdnej lode (LTD z anglického light ton displacement) a cena kovošrotu na trhu.[42] V roku 1998 bolo takmer 700 lodí zošrotovaných na miestach ako sú Alang v Indii a Chittagong v Bangladéši.[41] Najčastejšie sa to robí vytiahnutím lode na pláž a rozrezávaním ručnými horákmi. Je to nebezpečná práca s častými nehodami a úmrtiami, pričom robotníci sa často vystavujú toxickým materiálom z lodí.[43][44][45] V roku 2004 bolo zošrotovaných pol milióna ton lodí na sypaný náklad, čo tvorilo 4,7 % celkového celosvetového ročného kovošrotu.[40] V tom roku sa pohybovala cena 1 LTD na zošrotovanie medzi 340 $ a 350 $.[40]

Posádka na lodi na sypaný náklad sa najčastejšie skladá z 20 až 30 ľudí, menším lodiam niekedy stačí aj 8. Posádka zahŕňa kapitána (niekedy master), palubné oddelenie, strojné oddelenie a zamestnancov kuchyne. Zvyk brania pasažierov na nákladné lode kedysi úplne bežný, v súčasnosti na lodiach na sypaný náklad takmer neexistuje.[46]

V 90-tych rokoch 20. storočia boli lode na sypaný náklad dôvodom mnohých námorných nehôd. Toto viedlo majiteľov lodí k prieskumom hľadajúcim vysvetlenie na pôsobenie viacerých faktorov efektívnosti a spôsobilosti lodnej posádky.[47] Tento prieskum ukázal, že výkon posádky na palube lodí na sypaný náklad bol najnižší vo všetkých prieskumoch.[47] Spomedzi posádok bulkerov, bol najlepší výkon zaznamenaný na mladších a väčších lodiach.[47] Posádky na lepšie udržiavaných lodiach mali lepšie výsledky, tak isto ako menej-jazyčné posádky.[47]

Na palubách lodí na sypaný náklad slúži menej palubných dôstojníkov ako na iných, obdobne veľkých lodiach.[47] Mini-bulkeri majú 2-3 palubných dôstojníkov, zatiaľ čo handysize a capesize využívajú štyroch.[47] LNG tankeri využívajú o jedného palubného dôstojníka a jedného námorníka navyše.[47]